Najväčší vojnový konflikt v histórií trval šesť rokov a jeden deň. Do vojnových operácií bolo zapojených vyše 50 štátov. Počas druhej svetovej vojny zahynulo viac ako 62 miliónov ľudí, z toho 40 miliónov tvoria civilné obete.
Druhá svetová vojna nevypukla náhle, ale bola vyvrcholením série agresívnych krokov, diplomatických zlyhaní, ktoré sa rozvíjali v 30-tych rokov 20. storočia. Nefunkčná politika appeasementu (ustupovania) a ignorovanie porušovania medzinárodných zmlúv vytvorili prostredie, v ktorom Hitler a Stalin mohli uskutočňovať svoje expanzionistické plány bez skutočného odporu. Keď sa západné mocnosti konečne rozhodli postaviť, bolo už príliš neskoro na zabránenie globálnemu konfliktu. Nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz si s chuťou začali porcovať Európu.
1933-1935
Po nástupe Adolfa Hitlera k moci v januári 1933 začalo Nemecko pracovať na znovu vyzbrojení , čo bolo v priamom rozpore s ustanoveniami Versaillskej zmluvy. Už tieto prvé kroky signalizovali, že nacisti sa nebudú riadiť existujúcimi medzinárodnými dohodami.
1935 Stresa Front – neúspešný pokus o zastavenie Hitlera
14. marca 1935 premiéri Británie, Francúzska a Talianska v talianskom meste Stresa podpísali spojeneckú dohodu, s cieľom zabrániť pokusom Nemecka porušovať Versaillskú zmluvu a zabrániť Anšlusu Rakúska, teda jeho pripojeniu k Nemecku. Po dvoch mesiacoch Británia v snahe neeskalovať napätie uzavrela s Nemeckom námornú dohodu, ktorá umožnila Nemecku v rozpore s Versaillskou zmluvou zvýšiť počet plavidiel. V októbri 1935 Mussolini napadol Abesíniu (dnešnú Etiópiu). Keď jeho spojenci zo Stresa Frontu podporili sankcie Spoločnosti národov voči Taliansku, Mussolini vystúpil zo Spoločnosti národov aj zo Stresa Frontu. Tento vývoj prispel k neskoršiemu spojenectvu Talianska s Nemeckom a vytvoreniu Osi.
1936 Remilitarizácia Porýnia
7. marca 1936 Hitler poslal 20 000 nemeckých vojakov do Porýnia, ktoré bolo podľa Versaillskej zmluvy demilitarizovanou zónou. Tento krok bol priamym porušením Versaillskej zmluvy, no západné veľmoci sa rozhodli nezakročiť, čo výrazne povzbudilo Hitlera v jeho ďalších expanzionistických plánoch.
1938 Anšlus Rakúska a Mníchovská dohoda
12. marec 1938 – Hitler uskutočnil dlho plánovaný Anšlus – pripojenie Rakúska k Nemecku. Rakúsko bolo začlenené ako provincia „Ostmark“ do nacistickej Tretej ríše. Západné mocnosti opäť nepodnikli žiadne kroky na zastavenie tejto agresie.
30. september 1938 – Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko podpisujú bez účasti Československa v Mníchove dohodu, ktorá dovolila Nemecku anektovať pohraničné oblasti Československa (Sudety) obývané prevažne nemeckým obyvateľstvom. Situáciu využíva Poľsko požaduje územia na severe Československa.
2. november 1938 – Viedenská arbitráž – Nemecko a Taliansko prinútia Československo vzdať sa území na juhu a východe Slovenska v prospech Maďarska.
Československo týmito ultimátami prichádza o 41 098 km² územia a 4 879 000 obyvateľov.
1939
15. marec 1939 – Hitler porušil Mníchovskú dohodu a obsadil zvyšok Čiech, ktoré premenil na Protektorát Čechy a Morava, zatiaľ čo okyptené Slovensko sa stalo formálne nezávislým štátom, no v skutočnosti bábkovým štátom Nemecka.
1. septembra 1939 sa začína 2. svetová vojna nemeckou inváziou do Poľska, ktorú z juhu podporujú slovenské divízie. Medzičasom sa už viac ako dva roky bojuje v juhovýchodnej Ázii, kde 7. júla 1937 Japonsko napadlo Čínu.
3. septembra vyhlasujú Nemecku vojnu Francúzsko, Veľká Británia a Austrália, v ďalších dňoch aj Južná Afrika a Kanada. USA naopak vyhlasujú v konflikte neutralitu.
Pred 80 rokmi sa skončila 2. svetová vojna, na jej začiatku bolo popri Nemecku aj Slovensko, Rusi nestáli bokom
17. septembra 1939 v súlade s dohodou o neútočení (pakt Molotov-Ribbentrop) a jej tajnými dodatky o rozdelení Európy napadne Sovietsky zväz Poliakov z východu. 5. októbra je Poľsko porazené a jeho územie si Nemci a Sovieti rozdelia.
Ako Slováci vnímali začiatok II. svetovej vojny? (rozhovor)
24. september – 29. október 1939 – Sovietsky zväz si pod ultimátom vynúti rozmiestnenie svojich vojsk v Estónsku, Litve a Lotyšsku.
30. novembra 1939 Sovietsky zväz napadol Fínsko, Fíni sa mnohonásobnej presile úspešne bránili. Sovieti prišli o 200-tisíc vojakov, fínske straty boli na úrovni 25-tisíc. Zimnú vojnu ukončil podpis mierovej dohody 13. marca 1940. Fínsko prišlo o 11 percent územia, ale udržalo si nezávislosť. Prestíž Červenej armády značne utrpela a priebeh konfliktu presvedčil Hitlera v budúcom rozhodovaní o útoku na Sovietsky zväz.
1940
9. apríla 1940 – Nemci napadnú Dánsko a Nórsko. Do bojov o strategický prístav Narvik sa vojensky zapája aj Veľká Británia a Francúzsko. Po útoku Nemecka na Francúzsko sa spojenecké jednotky sťahujú a Nórsko je za dva mesiace porazené.
10. máj 1940 – Nemecko útočí na Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko. Britským premiérom sa stáva Winston Churchill. Postup nacistov sa neúspešne snaží zastaviť francúzska armáda a britský expedičný zbor.
14.júna 1940 – Nemci vstúpili do Paríža.
15. júna 1940 sovietske jednotky začali okupáciu Litvy
16. júna 1940 začala sovietska invázia do Lotyšska a Estónska
22. júna 1940 – predseda francúzskej vlády Maršál Petain podpisuje prímerie s Nemeckom v Compiègne.
3.-9. augusta 1940 – Estónsko, Litva a Lotyšsko formálne začlenené do ZSSR.
13. augusta 1940 – sa začal hlavný letecký útok Luftwaffe na Britániu, odpor Britov sa však nepodarilo zlomiť a 15. septembra odkladá Hitler inváziu do Británie na neurčito.
september 1940 – Taliansko sa pokúša obsadiť Egypt, ktorý bol britským protektorátom. Vojská Commonwealthu však taliansku armádu rozprášili a do Afriky prichádzajú v marci 1941 nemecké divízie maršála Rommela. Ich počiatočný postup sa však na osem mesiacov zastaví pri líbyjskej pevnosti Tobruk, bránenej austrálskymi vojakmi. Na jar 1941 sa zároveň vojakom Commonwealthu darí poraziť pronemecké sily v Iraku, Sýrii a Libanone a poraziť Talianov v Etiópii.
28. október 1940 – Taliansko neúspešne zaútočí na Grécko. Vzhľadom na tento fakt ako aj úspechy jednotiek Británie a Commonwealthu v Stredomorí sa Hitler obáva o dostupnosť ropných polí v Rumunsku, ktoré zásobujú Nemecko. Naplánuje preto inváziu na Balkán a zároveň spustí diplomatickú iniciatívu, na základe ktorej sa Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko stanú spojencami Nemecka. Počas apríla 1941 obsadia nemecké vojská Juhosláviu a Grécko.
1941
22. júl 1941 – Hitler spúšťa plán Barbarossa a tri milióny nemeckých vojakov vstupujú na územie Sovietskeho Zväzu. Sovietsky zväz sa z nemeckého spojenca mení na nepriateľa. Červená armáda nie je na útok pripravená a nemeckým jednotkám sa darí rýchlo postupovať. Za prvý mesiac je zabitých alebo zranených 850-tisíc jej príslušníkov a ďalší milión Nemci zajali. Zároveň prichádza o tisíce diel, tankov a lietadiel. Postup nemeckých vojsk sprevádza vyvražďovanie vojnových zajatcov aj civilného obyvateľstva hnané antižidovskými a antislovanskými doktrínami.
24. júla 1941 – Sovietska tajná služba začala na ohrozených územiach masovo vraždiť politických väzňov, ktorých zajali pri okupácii Poľska, Pobaltia a Bukoviny.
5. decembra 1941 – Wehrmacht dosahuje svoj vrchol pri postupe na východ – dostáva sa až do vzdialenosti približne 35 km od Kremľa. Blesková vojna sa ale zastavuje. Nemci nie sú dostatočné pripravení na krutú ruskú zimu a majú aj problémy so zásobovaním.
6. december 1941 – Čerstvé jednotky Maršála Žukova zahajujú protiofenzívu a v priebehu mesiaca zatlačia nemecké línie približne 200 kilometrov na západ.
7. december 1941 – Japonské letectvo zaútočilo na námornú základňu USA v Pearl Harbor a tým vtiahla dovtedy zdržanlivé Spojené štáty do svetového konfliktu. Dôvodom útoku bola snaha narušiť ropné embargo, ktoré na Japonsko uvalili USA kvôli expanzii v juhovýchodnej Ázii.
11. decembra 1941 vyhlasuje Spojeným štátom vojnu aj Nemecko.
1942
Od polovice roka 1942 začali britské a americké letectvo s útokmi na ciele v Nemeckej ríši.
23. augusta 1942 – začala sa bitka o Stalingrad, ktorá sa po piatich mesiacoch urputných bojov skončila porážkou nemeckej 6. armády, ktorej 90 000 príslušníkov upadlo do zajatia spolu s jej veliteľom maršálom Paulusom. Padol tak mýtus o nemeckej neporaziteľnosti.
1943
13. mája 1943 – Britské a americké jednotky prinútili ku kapitulácii nemecké a talianske armády v severnej Afrike, do zajatia padlo okolo 275-tisíc vojakov.
5. júla 1943 – sa Hitler neúspešne pokúsil o ofenzívu pri meste Kursk, ktorá sa stala najväčšou tankovou bitkou 2. svetovej vojny. Stretlo sa v nej viac ako 7-tisíc tankov. Toto bola zároveň posledná veľká obranná bitka Červenej armády. Odvtedy už len postupovala na západ.
9. júla 1943 – invázia Spojencov na Sicíliu, známa aj ako operácia Husky, začiatok talianskeho ťaženia.
1944
6. júla 1944 – D-Day. Briti, Američania a Kanaďania vylodením vo francúzskej Normandii začali spojenecké oslobodzovanie Európy.
22. júla 1944 – Sovieti spustili operáciu Bagration, ktorej výsledkom bol postupný kolaps nemeckej obrany v Bielorusku a na Ukrajine, dobytie východného Poľska pričom ich postup sa zastavil až začiatkom augusta na Visle
1. augusta 1944 vypuklo vo Varšave povstanie, ktoré ale nacisti potlačili, pričom si vyžiadalo životy 200-tisíc Poliakov.
25. augusta 1944 spojenci oslobodzujú Paríž.
29. augusta 1944 – vypuklo Slovenské národné povstanie.
Počas jesene 1944 sovietske vojská prelomili nemeckú obranu v Pobaltí, uzavreli prímerie s Rumunskom a Bulharskom. Oslobodili s významným podielom miestnych partizánov Juhosláviu. Nemci následne opustili Grécko.
16. decembra 1944 – sa nemecká armáda pokúša v Ardénach o zvrat na západnej fronte, pokus spojenci do polovice januára 1945 potlačili.
1945
V januári 1945 Sovieti oslobodili Varšavu a ďalšie mestá v južnom a západnom Poľsku
Vo februári padla nemecká snaha udržať Budapešť.
24. marca 1945 prekračujú spojenci Rýn a vstupujú do Nemecka
13. apríla dobyli sovietske vojská Viedeň
16. apríla 1945 sa začal útok na Berlín, 30. apríla spáchal Adolf Hitler samovraždu a 2. mája sa vzdali poslední obrancovia mesta.
8. mája 1945 podpísalo Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu, čím sa skončila vojna v Európe.
Po tom ako japonská vláda odmietla kapituláciu, sa USA rozhodli použiť atómové bomby proti mestám Hirošima a Nagasaki 6. resp. 9. augusta 1945. O život prišlo viac ako 100 tisíc ich obyvateľov. 8. augusta vyhlásil vojnu Japponsku aj Sovietsky zväz a počas niekoľkých dní porazil japonskú armádu v Mandžusku.
15. augusta 1945 cisár Hirohito oznámil kapituláciu. Jej podpisom 2. septembra 1945 sa ukončila 2. svetová vojna.
