Dočkali sme sa hneď na začiatku hier a to ešte najcennejšieho kovu. Biatlonistka Anastasia Kuzminová prebehla ako víchor po Whistlerskom olympijskom parku a ešte si dovolila luxus – nezostreliť jeden terčík. Napriek tomu pokorila kompletnú konkurenciu a v cieli hovorila skromne o tom, ako mala perfektne pripravené lyže…
Na lyžiach a s puškou na chrbte jej to sekne, ale s medailou na krku a úsmevom na tvári ešte viac. Smeje sa aj Slovensko, veď máme konečne zlato zo zimnej olympiády…Zarytí kritici môžu namietať, že je to vlastne ruská medaila, veď Nasťa prišla k nám až z ďalekého Ťumenu ešte ako Šipulinová. Veční optimisti zasa môžu v tejto medaile vidieť systematickú prácu a potvrdenie pozície biatlonu ako zimného športu číslo jeden z pohľadu úspechov. Zo spravodajského pohľadu je to nesporný úspech, aký ešte na úrovni samostatného Slovenska predtým nebol, lebo fakty nepustia. Z hľadiska štatistickej nevyhnutnosti teší aj fakt, že sme sa na chvíľku spolu s Holanďanmi a Švajčiarmi ocitli na čele olympijského bodovania krajín, čo sa reálne vzaté, za najbližších 20 dní vo Vancouveri a Whistleri zrejme nezaopakuje. Ibaže by Kuzminová každý svoj individuálny štart premenila na zlatú medailu a stala by sa ženským Björndalenom.
Nič nie je nemožné, lebo 25-ročná Bystričanka je kondične fantasticky pripravená a ani streľba jej nerobí problémy. A to ešte jej tréner Juraj Sanitra odvážne podotkol, že po splnení medailového cieľa by chcel z Naste urobiť najúspešnejšiu ženskú účastníčku biatlonových súťaží na ZOH 2010. Jedno je isté. Okrem hokeja sa na tejto zimnej olympiáde bude sledovať v slovenských domácnostiach aj ženský biatlon.
