Adili Wuxor 2. júla ukončil svoj 60 – dňový výkon chodenia po visutom lane nad Národným štadiónom v čínskom Pekingu, známym aj pod menom Vtáčie hniezdo. Ten naposledy zažil slávu na Olympijských hrách 2008, na ktorých mal Adili česť niesť olympijskú pochodeň. Adili, čínska legenda a oficiálny „princ povrazolezectva“, začal svoj výkon presne pred dvoma mesiacmi a počas jeho pobytu v malej kajute nad štadiónom sa každý deň prechádzal po oceľovom lane s priemerom 3,3 cm zavesenom vo výške 60 metrov nad Vtáčím hniezdom. Každý deň tak nachodil asi 20 km a okrem toho zabával okoloidúcich i vydarenými kúskami ako kráčanie po lane so zakrytými očami, stojky na hlave, státie na jednej nohe, beh, spánok či tanec na lane.
Adili sa narodil v urgujskej rodine, ktorá predstavuje etnickú menšinu v Číne, s vyše 430-ročnou históriou v akrobacii. V roku 2002 dokončil pozoruhodný výkon, keď zostal na lane 25 dní. Ten mu tiež priniesol zápis do Guinnessovej knihy rekordov, kde získal titul najlepšieho žijúceho povrazolezca. Ale Adili mal potrebu prekonať svoj pôvodný rekord a to sa mu podarilo o vyše dvojnásobok.
Chôdza po visutom lane sa v západnej Číne nazýva dawazi a je tradičným urgujským športom s históriou dlhšou ako 2000 rokov. Krkolomné kúsky má Adili v rodine – jeho otec predvádzal povrazolezecké výkony až do veku 72 rokov, svojím deťom však učenie sa umeniu dawazi zakázal. Mladý Adili ho neposlúchol. O chôdzi po visutom lane sa vyjadril takto: „ Kedykoľvek kráčam po visutom lane, som nesmierne šťastný a vzrušený. Cítim sa ako orol lietajúci po oblohe, ktorého nemôže nikto chytiť ani kontrolovať.“
Aj napriek nebezpečnému pádu z výšky 21 metrov pred 18 rokmi v Šanghaji, pri ktorom stratil vedomie a utrpel početné zlomeniny, na dawazi nezanevrel. Z kómy sa našťastie prebral a v roku 1997 prešiel po lane ponad rieku Yangtze za necelých 14 minút a zlomil tak rekord Kanaďana Jaya Cochraneho. Ďalší zápis do Knihy rekordov Adiliho neminie ani za jeho posledný výkon, po ktorom sa 2. júla konečne opäť ocitol s pevnou pôdou pod nohami.
Zdroj: http://www.chinadaily.com.cn
http://www.aboutxinjiang.com
