BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) – Slovenská speváčka a hudobníčka Adriena Bartošová sa viac ako kedykoľvek v minulosti venuje džezovej hudbe, čoho dôkazom je jej najnovší album Softly (2013). Projekt, ktorý obsahuje dvanásť skladieb, však nie je albumom plným ťažkých džezových improvizácií. Dominujú príjemné, dalo by sa povedať nežné melódie, ktoré najlepšie vystihuje názov nahrávky. V rozhovore pre portál Webnoviny.sk speváčka prezradila, kto ju najviac inšpiroval, ako mal album pôvodne znieť, ale aj to, aký by mal byť jeho nasledovník.
Na trh ste pred pár týždňami uviedli nový album Softly. Názov evokuje, že ste ním poslucháčom chceli navodiť jemnú, príjemnú atmosféru, Je to tak?
Sama to nechcem posúdiť, ale snažila som sa vybrať a spracovať ich tak, aby to bolo príjemné na počúvanie a zároveň dráždivo-nežné v spracovaní. V každom prípade je to po mojich predchádzajúcich autorských albumoch, kde som si hudbu skladala najmä ja, CD, kde som svoju pozornosť zamerala na moje obľúbené džezové štandardy. Doložila som tam len štyri vlastné skladby. Snažila som sa, aby to dramaturgicky všetko nejako súviselo a išlo dokopy a dúfam, že sa to podarilo. Prvýkrát som oslovila aj džezových muzikantov, s ktorými som doteraz len občas spolupracovala. Spolupráca s Gabom Jonášom ma povzbudila k tomu, aby som opäť zamerala svoju energiu aj na džezovejšie projekty. K tomu som si prizvala ešte i ďalších špičkových muzikantov, napríklad vynikajúceho Martinka Valihoru, Ľuboša Šrámeka, Maťka Ďurdinu a ďalších iných.
Prečo počuť v niektorých skladbách Šrámka a v iných Jonáša?
Na to sa dá odpovedať mnohými spôsobmi, napríklad, že každý ma inšpiruje v niečom inom alebo zakaždým je niekto zaneprázdnený a podobne. Spolupráca s Gabom, ktorá začala len pred nejakým rokom a trištvrte, ma vôbec nakopla týmto smerom, pretože v rámci tvorivého speváckeho výrazu mi to otvorilo dvere do ďalšej dimenzie. Veľmi ma teší atmosféra na koncertoch, kde človek priamo tvorí, priamo sa nechá inšpirovať ostatnými muzikantmi na pódiu. Vzájomná komunikácia a podobný proces myslenia pri improvizácii, to je nová inšpirácia a radosť, a keď sa prenesie aj na publikum, tak je to absolútna satisfakcia. Príťažlivé na tom je, že je to vždy úplné iné. Ani si nepamätám, že by som s Gabom zahrala na nejakom koncerte jednu skladbu úplne rovnako, vždy to bolo iné a dobré. Som mu preto vďačná. Podobne to zažívam aj s Ľubošom Šrámkom, s ktorým som nahrávala už aj predtým a niektoré staršie nahrávky som zaradila aj na toto CD, keďže pri nahrávaní je a bol vždy mimoriadne inšpiratívny.
Čo musí byť zachované, ak robíte nové aranžmány na známych džezových štandardoch? Do akej miery sa dá odbočiť?
V džeze je úžasné to, že nikto tieto pravidlá prísne neurčuje. Prístup k už vytvorenému dielu približuje osobnosť muzikanta. Ja si myslím, že sa patrí zachovať „ducha skladby“, čiže jej obsah a myšlienku. Stretla som sa s viacerými spracovaniami, napríklad ja milujem bossa novu, náladu, ktorá z nej ide, jej lyrické texty, ktoré podfarbuje bohatá melodika. Myslím si, že tam netreba nejako výrazne „novátorsky“ zasahovať, lebo sa čaro tej ležérnosti a toho niečoho obzvlášť príjemného môže vytratiť. Niekedy sa džezmeni radi „pretekajú“ v tom, kto prinesie nový, zaujímavejší „pohľad na vec“. Ono to naozaj záleží od individuálneho vkusu danej osobnosti a v tom práve spočíva jeho umelecká výpoveď. Najhoršie je, keď niekto skopíruje iného speváka či viacerých, zaspieva to síce technicky správne, ale nič nové a spontánne tam nie je. Tomu sa snažím vyhnúť. Krásne to povedal jeden z mojich mladších kolegov, vedieť vyjadriť svoje nápady a zhmotniť ich v hudbe tak, aby to muzikanti spracovali, na to musí byť spevák hudobníkom a myslím si, že navyše musí do istých vecí aj človečensky dozrieť. Takže viacerí máme toho ešte dosť pred sebou…
Keď ste už spomenuli bossa novu, na novom albume máte niekoľko piesní v tomto štýle. Nechceli ste ich tam mať viac?
Mojim pôvodným plánom bolo urobiť celé CD v štýle bossa nova, s muzikantom, ktorý by bol zároveň aj spoluproducentom, no ten bol tak zaneprázdnený, že sa to napokon zmenilo na pestrý projekt mojich obľúbených štandardov a spoluúčinkovanie mnohých ďalších zaujímavých džezových muzikantov. To ma to nakoniec vyhecovalo, že ešte tento rok začnem pracovať na ďalšom albume, ktorý bude najmä v štýle bossy. To už bude chcieť špeciálny aranžérsky prístup, lebo mnohé známe veci budeme musieť vymyslieť tak, aby tam ostal duch bossa novy, tá úžasná ľahkosť a ležérnosť, a zároveň aj niečo z nás. Nebudú však chýbať aj príjemné balady. Na aktuálnom albume som sa to snažila načrtnúť a na tom ďalšom by som to rada rozvinula, najmä čo sa týka aranžmánov.
Kto bol ten zaneprázdnený človek?
Bol to gitarista a výborný aranžér Boris Čellár. Nakoniec mu do toho došlo tak veľa práce, a založil si k tomu ešte vlastné trio, kde aj spieva, takže na to už zrazu nenašiel čas. Na CD Softly je aspoň jedna zo skladieb, ktorú aranžoval a spolu sme ju nahrali pred niekoľkými rokmi. Ide o Gershwinovu Somedbody Loves Me z môjho neoficiálneho CD Talking to Your Heart.
Album obsahuje dovedna 12 skladieb, z ktorých štyri sú vaše autorské piesne. Dve z nich sa však už ocitli na vašich predchádzajúcich albumoch. Prečo ste sa ich opätovne rozhodli zaradiť aj na Softly?
Zdalo sa mi, že im nikdy nebola venovaná dostatočná pozornosť a atmosférou sa mi tam hodili. Napríklad pesničku Ak si myslíš, že si myslím sa nikdy nikde nehrala a mala som chuť ju zviditeľniť. Pochádza z predchádzajúceho albumu Trojlístok, pri ktorom som sa vo finálnej fáze trochu zabrzdila a nikde som ho ani nepropagovala, takže mi bolo ľúto nechať ju nepovšimnutú. Táto pieseň bola pôvodne myslená ako duet, no nakoniec skončila v tejto podobe.
Kto prišiel s nápadom, aby vám text k skladbe Ak si myslíš, že si myslím pomohol napísať váš manžel Štefan Bučko?
Ten text je vlastne môj, ale manžel mi tam urobil dôležité úpravy a asi dve dvojveršia, tak som ho uviedla ako spoluautora.
Nahrávku ste pokrstili 11. apríla na koncerte v Kafe Scherz. Krstnou mamou bola herečka Diana Mórová. Prečo práva ona ?
Diana bola jednou z mojich prvých študentiek na škole, kde dodnes vyučujem. Už vtedy som ju mala rada a bola mi sympatická. Okrem toho, ja si vždy prizývam ľudí, ktorých si vážim, ktorých považujem za špičkových aj po tej profesionálnej stránke. Po výborných krstných rodičoch ako napríklad Milan Markovič, Milan Lasica, Julo Satinský, Peter Dvorský, Zuzka Kronerová, Marián Varga, Petra Lipa, som tentoraz oslovila niekoho z mladšej generácie. Diana mi pripadla ako vhodná voľba, vážim si ju najmä ako divadelnú herečku a dokonca obraz na obale albumu (autorka maľby Noemi Kolčaková) mi ju dosť pripomína.
Po vydaní albumu väčšinou nasleduje koncertné turné. Bude to tak aj vo vašom prípade?
Budeme sa snažiť urobiť júnovú koncertnú šnúru. Zatiaľ počítam, že z klaviristov by so mnou mal koncertovať Gabo Jonáš alebo Ľubo Šrámek. Podľa toho budem ďalej stavať kapelu. Ak bude na Slovensku Juraj Burian alebo Martin Breznický, tak s nimi samozrejme rátam. Ak nie, poznám ďalšieho výborného gitaristu, ktorý sa volá Palko Bereza. Ten mi už takto párkrát pomohol. Ak je možné mať celú zostavu, ako basgitaristu klasicky pozývam Martina Gašpara alebo Juraja Grigláka. Čo sa týka bubeníkov, ako prvých budem volať Martina Valihoru a Ajdžiho Saba, ktorí so mnou nahrávali. Všetko bude závisieť od toho, kde a kedy to bude. Dobrých (avšak zaneprázdnených muzikantov) je našťastie veľa, príležitostí žiaľ stále menej a aby to vyšlo, treba mať šťastie a sponzorov…
V akých priestoroch sa cítite najlepšie ? Zrejme v nejakých menších…
Áno, buď v menších divadelných sálach alebo artových kluboch pre sto ľudí. Som ale rada za každú príležitosť.
Hudbe sa venuje aj vaša dcéra, ktorá sa už rovnako ako vy kedysi predstavila na Bratislavských jazzových dňoch. Bavíte sa o hudbe často?
Veľmi rady sa o tom rozprávame a sme si navzájom kritičkami. Ona je teraz veľmi vyťažená, nechcem povedať rovno, že preťažená. V súčasnosti končí štúdium dramaturgie a réžie na VŠMU. Máva premiéry ako režisérka v divadle, na druhý deň rovno koncert. Sú to veľké nápory a obrovský výdaj energie, ktoré sa môžu prejaviť na zdraví. Našťastie to zatiaľ zdarne zvláda. Teším sa z toho, keď si občas večer sadneme a debatujeme nielen o divadle alebo muzike.