Advokát Kapec: Vládny návrh na zmeny v obstarávaní zvyšuje riziko korupcie, návrh ÚVO je rozumný kompromis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Štefan Holý, Miroslav Hlivák
Podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý, vľavo, a šéf Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák. Foto: SITA - koláž WBN

Po tom, čo svoje predstavy o reforme verejného obstarávania predstavil podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (nominant Sme rodina), prišiel Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) s vlastným návrhom zásadných zmien v tejto oblasti. Senior advokát advokátskej kancelárie Havel & Partners Ján Kapec pre Webnoviny.sk odpovedal na viaceré aktuálne otázky súvisiace s plánovanými zmenami. Okrem iného v rozhovore vysvetli, prečo považuje návrhy ÚVO za rozumný kompromis a čo mu prekáža na plánoch vlády.

ÚVO predstavilo vlastný návrh zásadnej novely zákona o verejnom obstarávaní. Uvoľňuje niektoré pravidlá pri zákazkách s nízkou hodnotou, ale zároveň sprísňuje postihy za ich zneužívanie. Čo na to hovoríte?

Novelu zákona o verejnom obstarávaní pripravenú a predstavenú ÚVO vo všeobecnosti hodnotíme pozitívne. Medzi podstatné pozitívne zmeny a ciele, ktoré ÚVO novelou sleduje a ktoré je aj z našej skúsenosti potrebné v rámci verejného obstarávania na Slovensku vyriešiť, určite patrí najmä zjednodušenie, zrýchlenie a zefektívnenie procesu verejného obstarávania. Verejné súťaže totiž na Slovensku trvajú najdlhšie v celej Európskej únii.

Rovnako pozitívne hodnotíme, že novela rieši aj problematiku účasti vzájomne majetkovo alebo personálne prepojených uchádzačov vo verejnom obstarávaní, ktorí predložia vzájomne ovplyvnené ponuky a ktorá v doterajšom znení zákona o verejnom obstarávaní absentovala. ÚVO novelou zároveň reaguje aj na sociálno-ekonomickú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19, ktorá kladie nové nároky na efektívne a zrýchlené obstarávanie.

Ak ÚVO nebude zahltený preskúmavaním zákaziek nevýznamnej hodnoty, malo by to viesť ku zvýšeniu kvality a hlavne rýchlosti jeho rozhodovacej činnosti.

V čom je iný oproti vládnemu návrhu?

Návrh novely zo strany ÚVO je podľa nás rozumným kompromisom voči vládnemu návrhu. Veľmi kladne hodnotíme hlavne to, že ÚVO svoju koncepciu konzultoval s Európskou komisiou, ako aj s ďalšími odborníkmi v obstarávaní. Domnievame sa, že ak ÚVO nebude zahltený preskúmavaním zákaziek nevýznamnej hodnoty, malo by to viesť ku zvýšeniu kvality a hlavne rýchlosti jeho rozhodovacej činnosti.

Zrýchliť verejné nákupy pri zachovaní súťaživosti a transparentnosti (s povinným zverejňovaním zákaziek nad 70-tisíc eur a nad 180-tisíc eur) by malo zvýšenie finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotou. Ako to hodnotíte?

Nakupovať bez akejkoľvek súťaže a mimo rámca zákona o verejnom obstarávaní sa má podľa návrhu novely až do sumy 20-tisíc eur. Aktuálne je hranica nastavená na 5-tisíc eur. ÚVO zároveň navrhuje zvýšiť hranicu finančného limitu pri najmenej regulovanej kategórií zákaziek, teda zákaziek s nízkou hodnotou. A to pri tovaroch a službách zo súčasných 70-tisíc eur na 100-tisíc eur, respektíve 180-tisíc eur v závislosti od druhu verejného obstarávania a pri stavebných prácach zo súčasných 180-tisíc eur na 300-tisíc eur.

Predmetné zmeny opätovne hodnotíme pozitívne. Nákupy v týchto „nižších“ cenových hladinách sú veľmi často využívanými zo strany verejných obstarávateľov, napríklad obcí, a zbytočná byrokratizácia a neprimeraná zákonná regulácia dopadala práve na ich plecia a neúmerne ich zaťažovala. Súhlasíme, že zvýšenie limitov nie je zlým krokom a nemalo by to viesť k nehospodárnemu vynakladaniu verejných prostriedkov. Akcent právnej úpravy by mal predovšetkým smerovať k jasným a právne vynútiteľným pravidlám hlavne u nadlimitných zákaziek.

Námietky sú vo všeobecnosti na Slovensku považované za akúsi ,brzduʼ verejných súťaží a ich špekulatívne využívanie zo strany niektorých uchádzačov neúmerne predlžuje proces uzatvorenia zmluvy.

Námietky by už nemali brzdiť verejných obstarávateľov pri uzatváraní zmlúv v prípade zákaziek pod európskymi limitmi, no právo sťažovať sa má zostať zachované. V prípade stavebných prác do jedného milióna eur by však námietky mali byť zrušené. Je to potrebné?

Právom verejnosti upozorniť na pochybnosti kompetentný orgán prispieva k ochrane právneho štátu. Toto právo by teda v určitej podobe malo byť zachované. Napríklad, Ústavný súd Českej republiky potvrdil, že by mala existovať aj určitá nespoplatnená možnosť širokej verejnosti obrátiť sa na orgán dohľadu nad obstarávaním (v ČR je to Úřad pro ochranu hospodářské soutěže). V oblasti obstarávania je zásadné hlavne to, aby bolo kvalitné a definitívne rozhodnutie prijaté v rozumnom čase. Nemáme k dispozícii podrobnejšiu analýzu, aké percentá kontroly pre ÚVO pripadajú na prieskum zákaziek pod limitmi EÚ.

Kapec_Jan
Ján Kapec Foto: www.havelpartners.cz

Námietky sú vo všeobecnosti na Slovensku považované za akúsi „brzdu“ verejných súťaží a ich špekulatívne využívanie zo strany niektorých uchádzačov neúmerne predlžuje proces uzatvorenia zmluvy vo verejných obstarávaniach. Úprava ich použitia je preto podľa nás na mieste a ich použitie len pri nadlimitných zákazkách by mohlo priniesť želaný výsledok vo forme zrýchlenia a zefektívnenia procesu verejného obstarávania. Pri stavebných zákazkách nad milión eur bude možné námietky podať, ale už by to nemalo súťaže spomaľovať.

ÚVO aktuálne navrhuje, aby sa v tejto situácii nemuselo čakať na výsledok námietkového konania, tak ako doteraz, a aby sa dala podpísať zmluva. Obstarávateľ však vtedy zariskuje, že námietka bude napokon úspešná a bude musieť vylúčený subjekt finančne odškodniť. Novela zavádza aj inštitút špekulatívnych námietok. Ak je ÚVO presvedčený, že námietka nemá opodstatnenie, môže ju označiť za špekulatívnu a zastaviť konanie.

Úrad by si podľa návrhu mal zachovať svoje kompetencie kontrolného orgánu vo verejnom obstarávaní s posilnením svojej nezávislosti. Zároveň presadzuje zavedenie centralizácie verejných strategických nákupov a zriadením odborných garantov. Aký vplyv to môže mať na verejné obstarávania?

Posilnenie nezávislosti a postavenia ÚVO je v súlade s programovým vyhlásením vlády a novela na rozdiel od vládneho návrhu zákona tento stav plne reflektuje. Z nášho pohľadu je takýto postup správny a logický. Posilňovanie odbornosti je samozrejme veľmi žiadané a môže výrazne prispieť k významnej profesionalizácii tejto oblasti.

V tejto súvislosti by bolo možné využiť aj bohaté skúsenosti odborníkov zo zahraničia. Profesionalizácie verejného obstarávania prostredníctvom takzvaných odborne spôsobilých osôb už v minulosti v zákone o verejnom obstarávaní upravená bola, pričom tento inštitút v minulosti zrušil práve úrad s odôvodnením nepotrebnosti takejto úpravy.

Obávame sa, že zatiaľ len veľmi rámcovo predstavená radikálnejšia vládna reforma spôsobom – výhradne súdny systém – môže ohroziť základný cieľ.

Môžu byť navrhované zmeny vo verejnom obstarávaní, s ktorými prišiel podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý, prínosom alebo skôr uškodia?

V prvom rade je potrebné podotknúť, že je pomerne zarážajúce, neekonomické a nelogické, že dve štátne inštitúcie – vláda aj ÚVO – predstavili v krátkom čase a nezávisle na sebe dva konkurenčné návrhy novely zákona o verejnom obstarávaní.

Návrh ÚVO považujeme na základe doteraz publikovaných informácií – najmä vzhľadom na vládny návrh, ktorého znenie zatiaľ nemáme k dispozícii – za opatrnejší a podľa nás predstavuje rozumný kompromis voči vládnemu návrhu. Tento návrh vychádza zo skúseností úradu ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti verejného obstarávania, ktorý zároveň verejné súťaže kontroluje. Návrh bol zároveň konzultovaný s viacerými odborníkmi vo verejnom obstarávaní a s Európskou komisiou.

Vládny návrh vyzerá pomerne radikálnejšie. Berie právo podať podnet na ÚVO občanom, novinárom, tretiemu sektoru, zužuje kontrolnú právomoc ÚVO, ruší námietkové konania pred úradom, umožňuje súťažiť stavebné zákazky do 5,3 milióna eur bez súťaže. Tento návrh zatiaľ vyvoláva viac otázok a rozčarovania ako prináša odpovede. Podrobné porovnanie týchto dvoch návrhov však bude možné vykonať až po zverejnení vládneho návrhu.

Ak by vládny návrh prešiel, čo to bude znamenať pre verejné obstarávanie? 

Funkcia ÚVO v oblasti kontroly verejného obstarávania je podľa nášho názoru veľmi dôležitá. Úrad je v súčasnosti na vysokej odbornej úrovni a vychádza z dlhoročného know-how. Nespornou výhodou je, že toto know-how je koncentrované práve „pod jednou strechou“.

Obávame sa, že zatiaľ len veľmi rámcovo predstavená radikálnejšia vládna reforma spôsobom – výhradne súdny systém – môže ohroziť základný cieľ z pohľadu všetkých zúčastnených strán, ktorým je práve kvalitné rozhodovanie v primeranom čase.

Domnievame sa preto, že vhodnejšie pre túto chvíľu je, aby kľúčové rozhodovacie kompetencie a právomoc ÚVO boli zachované, a to minimálne v prvom stupni. Pri vládnom návrhu, tak ako bol doteraz predstavený, určite vnímame zvýšené riziko korupcie a klientelizmu.

Ján Kapec

Zameriava sa na verejné zákazky, právo nehnuteľností a stavebníctva, ako aj súdne spory, rozhodcovské konanie, správne súdnictvo, správne a občianske právo. Poskytoval právne poradenstvo verejným obstarávateľom a obstarávateľom, či uchádzačom alebo záujemcom o verejné zákazky. V oblasti nehnuteľností a stavebníctva sa špecializuje hlavne na kúpu, predaj a prenájom nehnuteľností. Venuje sa tiež prednáškovej činnosti pre profesijné organizácie a spoločnosti, ktoré sa špecializujú na odborné vzdelávanie v oblasti verejných zákaziek a organizáciu pravidelných prednášok na rôzne témy v tejto oblasti.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Ján KapecŠtefan Holý
Firmy a inštitúcie Havel & PartnersÚVO Úrad pre verejné obstarávanie