Dlhý chodník medzi dvojitým oplotením sa pomaly napĺňa ľuďmi. Starci, chlapi v stredných rokoch, ale aj malé deti pomaly postupujú k malej bielej unimobunke. Medzi oplotením nie je možné uniknúť prenikavým slnečným lúčom, a tak sa na košeliach afganských obchodníkov vytvárajú tmavé vlhké škvrny. Predieram sa touto živou masou s fotoaparátom na krku a s pravou rukou na hrudi zdravím: „Salaami alleykum!“. Afganci uvoľňujú priechod a ja som rád, že prvá fáza dobrodružstva plného potu a zápachov končí mojím vstupom na „Person“, ako tu vojaci nazývajú miesto osobnej kontroly vstupujúcich na kandahársku základňu. Medzi ľuďmi tlačiacimi sa na turniket sú vodiči kamiónov a nákladných vozidiel, ale aj tí, ktorí autá zaparkovali pred základňou a vstupujú pešo. Všetci majú spoločný cieľ – čo najrýchlejšie absolvovať všetky bezpečnostné procedúry a dostať sa do vnútra základne. Predtým, ako vstúpili medzi oplotenia, odstavili svoje vozidlá na „padke“ – odstavnej ploche, kde naši vojaci detailne prekontrolujú všetky zákutia plne naložených automobilov.
Je sobota ráno, a preto bránou ECP-5 prechádza oveľa viac osôb, ako v iné dni. Automobily vezú tovar na pravidelný sobotný bazár. Parkovisko sa teda napĺňa prvou asi päťdesiatkou vozidiel. Prítomnosť výbušnín na týchto vozidlách už vylúčil špeciálne cvičený pes vedený svojim psovodom zo súkromnej bezpečnostnej služby, preto si vojaci nasadzujú gumené rukavice snažia sa v autách nájsť ďalšie zakázané predmety. Hrozbou sú okrem výbušnín a zbraní aj komponenty, z ktorých by sa dalo vyrobiť nástražné zariadenie, ale napríklad aj pamäťové médiá. Žiadne drôty, monočlánky, ostré predmety, USB-kľúče a mobilné telefóny nie sú povolené. Každá naložená škatuľa musí byť otvorená a všetky duté priestory auta prezreté a prehmatané. Niektorí vodiči prichádzajú až z Pakistanu a vnútro kabín ich kamiónov prezrádza, že v nich strávili bez prestávky desiatky hodín. Jeden z vojakov nachádza a vyberá spod sedadla hrubý zväzok amerických jednodolároviek. Zo zväzku dnes bude jeden z obchodníkov vydávať drobné pri nákupoch záujemcom o suveníry z Afganistanu. Silno znečistené vozidlá nútia vojakov meniť desiatky párov ochranných rukavíc za jednu zmenu.
Medzitým už osoby prechádzajú po jednom cez turniket, ukazujú osobné doklady a povolenia na vstup. Jeden zo starších Afgancov vysvetľuje lámanou angličtinou nášmu strážnemu, že procedúry sú pomalé a čakajúci sú už vyčerpaní. Vojak prikývne a v jazyku pashtu mu odpovedá, nech čakajú a že o chvíľku už budú vnútri. Afganci po dvojiciach vstupujú do „bunky“ so skenerom, ktorý dokáže odhaliť ukryté zakázané veci pod odevom. Pre istotu však príslušníci strážnej jednotky prehmatajú rukami v ochranných rukaviciach všetky prepotené zvršky ako čiapky, šatky, vesty a košele. Nečistota sfarbuje ochranné rukavice dožlta. Kontrola osôb je kľúčová pre bezpečnosť všetkých, čo žijú na základni. Aj ten najnenápadnejší záhyb látky môže ukrývať napr. kus drôtu, monočlánok alebo malé pamäťové médium. Väčšinou však vojaci nachádzajú u vstupujúcich drogy. Populárny nashvar, ale aj hašiš a ďalšie omamné látky. Nájdené drogy skončia vo veľkej nádobe, ktorú po strážnej zmene prídu odobrať na to poverené osoby. Pokiaľ ide o množstvo látky, ktorú mal jej majiteľ pre vlastnú potrebu, vojaci ju zabavia a osoba pokračuje ďalej vo vstupnej procedúre.
Po detailnej kontrole osoby vchádzajú pod dozorom našich vojakov do zberného priestoru, kde čakajú na svojich kontraktorov alebo osoby, ktoré sú poverené odviezť ich do vnútra základne. V tejto „čakárni“ nezriedka čakajú aj celé hodiny, preto je tu zriadený akýsi lokálny bufet, kde sa môžu občerstviť nápojmi a domácim jedlom, a miestnosť vybavená matracovými posteľami, kde si môžu obchodníci po dlhej ceste odpočinúť. Po príchode kontraktora, či sprievodcu nastupujú do pristaveného autobusu, ktorý ich odváža na bazár. Vodiči, ktorí prešli osobnou kontrolou, si preberú skontrolované kamióny, prechádzajú cez skener vozidiel, odstavujú ich na určené parkovisko a vracajú sa do „čakárne“ medzi ostatných, aby počkali na príchod svojich kontraktorov. Skener vozidiel tiež obsluhujú naši vojaci, ktorí na monitoroch podľa farby rozoznajú, či je v automobile ukryté ešte niečo ďalšie.
Medzi obchodníkmi pobehujú chlapci vo veku od 8 do 12 rokov. S predávaním začínajú v ranom veku a anglické frázy používajú s patričným sebavedomím. Kým ich otcovia pripravia na pulty bazáru tovar, deti sa môžu zahrať v Bazaar School, ktorú postavili naši zruční ženisti pred takmer dvoma rokmi. Okrem základných fráz v angličtine sú v škole aj drevené stavebnice a spoločenské hry. Tesne pred jedenástou však utekajú na svoje miesta na tržnici a bazár môže začať.
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Strážna jednotka na vchode ECP-5 má však nepretržitú prevádzku a vo väčšom, či menšom množstve tadiaľto vchádzajú osoby celý deň. Vstup vozidiel do priestorov kontroly vojaci istia ako zo strážnych veží, tak aj pri rampách. Z dôvodu bezpečnosti potrebné doklady kontrolujú z diaľky ďalekohľadom, až potom osobne.
Celý deň na horúcom slnku ozbrojení, oblečení v ťažkej nepriestrelnej veste a prilbe. Tvár si pred prachom a pieskom chránia šatkou vyhrnutou až po ochranné okuliare. Pozdĺž plota medzi jednotlivými vežami patrolujú na vozidlách Humwee tiež slovenskí vojaci. Všímajú si aj situáciu za plotom a všetky podozrivé aktivity a činnosti okamžite hlásia nadriadenému. Pri kontakte s lokálnym obyvateľstvom musia byť zdržanliví, rešpektovať kultúrne i náboženské rozdiely, tolerovať nedostatočnú hygienu. Musia byť však ostražití a v prípade potreby rozhodní okamžite zasiahnuť. Zodpovednosť je obrovská a pomyselná latka úrovne spoľahlivosti vysoká. Veliteľ základne a jeho zástupca pre Force Protection (ochranu živej sily) často vyzdvihujú práve Slovákov, ktorí si svoje úlohy na bráne ECP-5 plnia s ukážkovou zodpovednosťou. Bezpečnosť koaličných vojsk vnútri základne závisí hlavne od našich vojakov, ktorí eliminujú hrozby už na hranici základne. Pred Slovákmi plnili úlohu ochrany na vstupe do základne vojaci iných národností, novú – vyššiu- úroveň však vniesli do tejto zodpovednej práce práve vojaci slovenských ozbrojených síl. Často sú spomínaní ako synonymum spoľahlivosti, precíznosti a odolnosti, čo mňa osobne, ako zástupcu veliteľa kontingentu, napĺňa hrdosťou. Som presvedčený, že podporu obyvateľov našej krajiny, ktorí vďaka nášmu pôsobeniu v Afganistane môžu pokojne spávať, si právom zaslúžia.