Logistické zabezpečenie je kľúčovou súčasťou vojenského pôsobenia na celom svete. Vďaka včasnému transportu dôležitej techniky a materiálu sú armády schopné udržať svojich vojakov na miestach, kde je ich prítomnosť potrebná. K tomu je nevyhnutná infraštruktúra, ktorá svojou kvalitou ovplyvňuje logistické procesy. V nebezpečnej provincii Kandahár, kde je frekvencia útokov na koaličné sily a ich základne veľmi vysoká, dochádza často k zničeniu infraštruktúry, ktorú dokážu rýchlo zrekonštruovať iba šikovné ruky ženistov.
Na letisku v Kandaháre je stály ruch. Na dráhach pristávajú lietadlá a vrtuľníky prakticky nepretržite. Veľké C-17-ky, Herculesy, obrovské Iľjušiny a ďalšie dopravné lietadlá pristávajú iba na pár hodín, aby doplnili palivo, a hlavne, aby z nich veľké nakladače povykladali techniku a kontajnery s materiálom potrebným pre „obrovské mravenisko“ ľudí pôsobiacich na základni KAF. Premávka je hustá, a preto musia mať nákladné vozidlá svoje vlastné cesty, ako sa dostať k lietadlám tak, aby neblokovali odletové a pristávacie dráhy. Pri takejto záťaži sa cesty veľmi rýchlo opotrebúvajú a ich oprava nesmie negatívne ovplyvniť chod letiska. Príjazdové cesty na letiskovú plochu sú akousi skladačkou z oceľových štvorcov vyplnených hliníkovou náplňou. Všeobecne ich tu nazývame „matting“, čo v angličtine znamená rohož. Jednotlivé diely „kovového puzzle“ do seba presne zapadajú a okolo dlhých dráh vytvárajú pevné cesty, ktoré zvládnu záťaž niekoľkých desiatok ton. Staršie „mattingové“ cesty boli uložené na riečnych kameňoch a vyrovnanej vrstve prachu, ktorý po poliatí vodou stvrdne na kameň. Zdalo by sa, že podklad je natoľko pevný, že vydrží desaťročia, ale je tu jeden faktor, ktorý ho dokáže opäť obmäkčiť. Je to znova voda, tentoraz dažďová, ktorú vyprahnutá a tvrdá zem nedokáže vsiaknuť, a tak si postupne odnáša najvrchnejšiu vrstvu podkladu spod plátov z oceľovej zliatiny. „Matting“ sa tak začína pod váhou ťažkých vozidiel ohýbať, ničí sa a ohrozuje bezpečnosť premávky. Takto dopadla aj príjazdová cesta vo východnej časti letiska. Jej dlhodobo zlý stav robil vrásky veleniu základne KAF, pretože komplexná rekonštrukcia najdôležitejšieho tristometrového úseku si vyžaduje čas, kvalitnú firmu a hlavne financie. Tento problém bol aj témou dôležitej porady Chief Engeneera (hlavného ženistu) kandahárskej základne začiatkom júla, na ktorej sa zúčastnil aj veliteľ našej ženijnej roty. Keďže má naša rota multifunkčnosť priamo v názve, jej veliteľ navrhol, že opravu poškodeného „mattingu“ zrealizujú slovenskí ženisti. Navyše v odvážnom termíne – do siedmich dní.
Na prvé počutie nie je poskladanie oceľovej skladačky za sedem dní až taký problém. Ženisti však museli najprv rozobrať starú cestu, ktorá bola značne poškodená a jednotlivé kusy boli do seba pevne zakliesnené. Okrem toho bolo treba vytýčiť a upraviť dočasnú cestu, aby premávka mohla plynulo pokračovať. Všetky rozbehnuté ženijné projekty sa museli dočasne pozastaviť. Príjazdová cesta bola teraz najvyššou prioritou veliteľa základne. Obrovský záväzok si uvedomoval každý z 57-člennej multifunkčnej ženijnej roty a nikto si v žiadnom prípade nepripúšťal nedodržanie termínu a už vôbec požadovanej kvality.
Prvé dni rozoberania cesty išli veľmi ťažko. Pri oddeľovaní 40-kilogramových štvorcov s rozmermi 120 x 120 cm musela asistovať aj naša technika a na uvoľnenie oceľových poistiek, ako aj vlastnoručne vyrobené uvoľňovacie nástroje. Dodržanie odvážneho termínu si dokonca vyžiadalo prácu na štyri zmeny. Prach vejúci po letiskovej rovine sa tlačil do očí a uší a prácu prerušovalo časté pristávanie lietadiel. Keď si k tomu pridáte hluk motorov lietadiel a teploty blížiace sa k 50°C, o extrémnych pracovných podmienkach niet pochýb. Vďaka nezlomnosti ženistov však stará cesta, dlhá 300 metrov a široká 20 metrov, za tri dni doslova zmizla a tak mohla začať ďalšia fáza rekonštrukcie. V spolupráci s afganskou firmou a jej technikou naši ženisti odstránili starý podklad a vyrovnali podložie na uloženie asi 40-centimetrovej vrstvy makadamu. S valcovaním plochy už pomohla britská firma a skladanie „puzzle“ mohlo začať. Naši chlapi kladivami a sekáčmi vyčistili a narovnali všetky použiteľné diely „mattingu“ a postupne ho ukladali na vyrovnané podložie. Nočná zmena si pomáhala osvetlením napojeným na elektrocentrálu aj svetlometmi automobilov. Svetlá však museli byť stlmené a namierené tak, aby neoslepovali pilotov lietadiel. Výhoda nočných zmien spočívala aspoň v tom, že teploty v noci klesli na necelých 30 stupňov. Na jednu z nočných zmien som sa bol pozrieť a zastihol som chlapov, ako čistili a ukladali jednotlivé diely. Niektoré sa im ukladali ľahko, tie nepoddajné museli pocítiť rany kladivom až kým bezchybne nepriliehali k už položeným dielom. Je vždy zážitkom sledovať pri práci taký zohratý tím, akým je naša multifunkčná ženijná rota.
Aby cesta držala pohromade, jednotlivé diely musia byť zaistené kovovými ihlicami, ktoré bolo treba pomocou ťažkých kladív vbiť do už uložených dielov. Pot zmiešaný s prachom si zruční chlapi oplachovali balenou vodou a prepotené odevy počas únavnej práce na nich striedavo schli a opäť vlhli. Akoby sťažujúcich faktorov bolo málo, prácu museli dvakrát prerušiť kvôli raketovým útokom. Bezpečnosť ženistov zabezpečoval vždy nablízku zaparkovaný pancierovaný Tatrapan. Každá minúta vzhľadom k šibeničnému termínu bola veľmi drahá a v hre bola reputácia Slovákov. Po signáli „ALL CLEAR“ mohli konečne ďalej pokračovať v práci.
Posledný deň rekonštrukcie sa ženisti podľa plánu venovali dokončovacím prácam. Bolo treba vybetónovať okraje oceľovej cesty proti jej posunom a vybagrovať protipovodňový val, ktorý bude počas jesenných dažďov chrániť cestu pred jej podmytím. Posledné pozametanie novo položeného „mattingu“ a dokončený projekt mohol prísť osobne skontrolovať a oficiálne prevziať zástupca veliteľa základne pre podporu a logistiku. Veľká spokojnosť a uznanie z jeho úst bolo presne to, čo si ženisti najviac želali, rovnako, ako zaslúžený deň voľna. Kvalitne a načas vykonaná práca opäť potvrdila skvelé meno Slovákov v Kandaháre!
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Ako možno vyjadriť hodnotu jednotlivých vojenských odborností? Je vôbec možné urobiť nejaký rebríček ich dôležitosti? Kto je pre operáciu dôležitejší? Jednotky špeciálnych síl alebo piloti stíhačiek? Ženisti alebo strážne jednotky? Verím, že žiadny súdny človek nehľadá odpovede na podobné nezmyselné otázky. Každá vojenská odbornosť a špecializácia je dôležitá a nenahraditeľná a v žiadnom prípade nemožno nejaký druh vojska podceňovať. Ako príklad možno použiť aj opísaný projekt. Bez práce ženistov pri rekonštrukcii cesty by nedostali jednotky nevyhnutné letecké zásielky, nech už to boli zbrane, munícia, náhradné diely, ale aj potraviny, pitná voda, či odev a obuv. Každý druh vojska predsa nemôže byť nasadený vonku v priestore. Tí, čo operačne pôsobia ďaleko od základne, sa spoliehajú na tých na základni, že im vytvoria všetky podmienky potrebné pre úspech operácie. Ide o jedinečnú symbiózu špecialistov všetkých odborností. Jedna bez druhej by nemohla efektívne fungovať. Je to logické a správne. Tak ako sú naši príslušníci EOD denne vystavovaní riziku v priestore mimo svojej predsunutej základne, strážna jednotka na vchode do základne riskuje svoje životy a zdravie pri kontakte s lokálnym obyvateľstvom, tak aj príslušníci OMLT učia mladú afganskú armádu zasahovať proti povstalcom a zaisťovať bezpečnosť v ich krajine. Ženisti zasa čistia priestor od mín a iných život ohrozujúcich komponentov, rekonštruujú infraštruktúru, stavajú ochranné bariéry, strážne veže a velenie a národný podporný prvok im všetkým vytvára čo najlepšie podmienky z národnej úrovne. Nikto sa necíti nadradený ani menejcenný, pretože človek si tu veľmi rýchlo uvedomí, že vzájomná súhra špecializácií v mnohonárodnom zoskupení síl je to najdôležitejšie pri realizácii stratégie postupného odovzdávania zodpovednosti Afgancom za bezpečnosť ich krajiny. V prípade našich ženistov opravená cesta predstavuje symbol našej účasti v Afganistane. Úplnou rekonštrukciou dopravnej cesty zabezpečili včasné a bezproblémové zásobovanie všetkých vojakov na najväčšej základni NATO na svete. Bez cesty sa nemožno dostať k cieľu a k jeho dosiahnutiu prispieva každý tým, čo dokáže najlepšie. Opravená cesta je toho symbolom a tým najjasnejším dôkazom!
