Tempo obnovy budov je potrebné zvýšiť minimálne na dvojnásobok, aby bolo možné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Upozornila na to v piatok platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) s tým, že to má umožniť Európsky ekologický dohovor počítajúci aj s obnovou budov, ktorú chce podporiť iniciatívou Vlna obnovy.
V súčasnosti sa ročná miera obnovy budov v členských štátoch Európskej únie pohybuje na úrovni od 0,4 do 1,2 percenta. Táto miera sa podľa Európskej komisie bude musieť prinajmenšom zdvojnásobiť pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti a klímy.
„Sektor budov v súčasnosti predstavuje najväčší potenciál v znižovaní spotreby energie na Slovensku. Potrebujeme zabezpečiť, aby boli budovy stavané a obnovované vo vysokom energetickom štandarde, súčasne zabezpečovali kvalitu vnútorného prostredia a boli adaptované na zmenu klímy,“ povedal analytik platformy Budovy pre budúcnosť Richard Paksi.
„Pokiaľ chceme dosiahnuť dekarbonizovaný fond budov do roku 2050, musíme si uvedomiť, že každá budova, ktorá od budúceho roka prejde hĺbkovou obnovou, s veľkou pravdepodobnosťou už ďalšou hĺbkovou obnovou do roku 2050 neprejde. Preto na to musíme myslieť už teraz,“ uviedol Paksi.
Renovácia sociálneho bývania
Členské štáty EÚ predložia Európskej komisii dlhodobé stratégie obnovy v marci 2020. Komisia súčasne plánuje v budúcom roku navrhnúť spoluprácu so zúčastnenými stranami na novej iniciatíve v oblasti obnovy. Tá má podľa BPB zahŕňať otvorenú platformu spájajúcu sektor budov a stavebníctva, architektov, inžinierov a miestne orgány s cieľom riešiť prekážky obnovy.
Iniciatíva má tiež zahŕňať inovatívne systémy financovania v rámci InvestEU. Tie by sa mohli zamerať na bytové združenia alebo spoločnosti poskytujúce energetické služby, ktoré by mohli obnovu realizovať aj využívaním garantovaných energetických služieb.
Ako platforma priblížila, osobitná pozornosť sa bude venovať renovácii sociálneho bývania so zámerom pomôcť domácnostiam, ktoré sa snažia platiť svoje účty za energiu. Pozornosť by mala byť zameraná aj na renováciu škôl a nemocníc.
Potrebné investície
Splnenie cieľov Európskeho ekologického dohovoru si bude vyžadovať značné investície. Predpokladá sa, že podľa Budov pre budúcnosť dosiahnutie aktuálnych cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 bude stáť 260 miliárd eur dodatočných ročných investícií, čo zodpovedá okolo 1,5 % HDP z roku 2018. Táto investícia si vyžiada mobilizáciu verejných a súkromných sektorov.
„Takto vynaložené financie sú však dobrou investíciou. Budovy zodpovedajú za približne 36 % emisií CO2 (oxid uhličitý) a 40 % spotrebovanej energie v EÚ a sú kľúčové pri snahe znižovať emisie skleníkových plynov. Obnova budov znižuje účty za energiu, môže účinne pomôcť k riešeniu problému energetickej chudoby či znečistenia ovzdušia a je príležitosťou pre podporu malých a stredných podnikov,“ dodal Paksi. Zároveň je to podľa neho príležitosť pre podporu malých a stredných podnikov, ako aj pre tvorbu pracovných miest.
Európska komisia začiatkom roka 2020 podľa BPB predloží investičný plán pre udržateľnú Európu, ktorý pomôže uspokojiť investičné potreby. Najmenej 25 % dlhodobého rozpočtu EÚ by malo ísť na opatrenia v oblasti klímy.
Podpora bánk
Ďalšiu podporu prinesie Európska investičná banka ako európska klimatická banka. Aby mohol k financovaniu ekologickej transformácie prispieť súkromný sektor, komisia v budúcom roku predloží stratégiu ekologického financovania.
Budovy pre budúcnosť vznikli v roku 2013 spojením viacerých odborných združení, ktoré podporujú kvalitné a efektívne budovy. Poslaním platformy podľa informácií na jej portáli je aktívne sa podieľať na tvorbe verejných politík ovplyvňujúcich výstavbu a obnovu budov, s dôrazom na energetickú hospodárnosť, zdravé vnútorné prostredie a udržateľnosť.
Budovy pre budúcnosť zastupujú osem členských združení s vyše 150 firmami v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti, ktoré dosahujú spolu ročné tržby takmer 1,7 mld. eur a zamestnávajú viac ako deväťtisíc ľudí.