Tohtotýždňovému zasadnutiu Európskeho parlamentu podľa europoslankyne Moniky Beňovej dominuje voľba možnej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen. Poslanci o jej osude rozhodnú v utorok popoludní, von der Leyen potrebuje na zvolenie za predsedníčku európskej exekutívy 375 hlasov.
Dôležité pre získanie podpory pre kandidátku musí byť podľa Beňovej nastavenie priorít novej Komisie, ktoré chce v nasledujúcich piatich rokoch napĺňať.
Kompromisná kandidátka
„Na rokovaní našej sociálno-demokratickej frakcie sme zdôrazňovali najmä potrebu obnovy sociálnej kohézie, to, že ekonomický rast musí byť efektívnejšie pretavený do zlepšovania sociálnej situácie občanov jednotlivých krajín, potrebu riešenia výziev v oblasti klimatických zmien, zabezpečenie dostupného bývania, kvalitnej lekárskej starostlivosti či prípravy a vzdelávania pracovníkov v súvislosti s pokračujúcou automatizáciou a robotizáciou v ekonomike,“ uviedla Beňová.
Porazenými pri obsadzovaní kľúčových postov EÚ sú podľa politológa frakcie v europarlamente
Doterajšia nemecká ministerka obrany sa stala kompromisnou kandidátkou, ktorú jednomyseľne navrhli lídri členských štátov na summite Európskej rady. Von der Leyen slúžila vo viacerých vládach Angely Merkelovej, politicky patrí do skupiny európskych ľudovcov.
„V súvislosti s týmto návrhom a odmietnutím konceptu tzv. špicenkandidátov sa objavila istá miera kritiky. Tá však nebola úplne oprávnená. Čelní predstavitelia členských krajín nemajú žiadnu povinnosť vyberať kandidáta na šéfa Komisie výhradne spomedzi lídrov politických skupín v európskych voľbách,“ tvrdí Beňová.
Koncept „špicenkandidátov“
Von der Leyen totiž nebola kandidátkou na žiadnu európsku pozíciu, nekandidovala ani v májových eurovoľbách. S jej menom prišli lídri až po tom, čo sa rokovania zasekli, keďže žiaden z vrcholových kandidátov nemal potrebnú dôveru premiérov a prezidentov.
Koncept špicenkandidátov bol doposiaľ použitý len jediný raz, a to v prípade dosluhujúceho predsedu Komisie Jean-Claude Junckera, pripomenula Beňová.
Europoslankyňa Ďuriš Nicholsonová kritizuje Macrona a V4 za zlyhanie pri obsadzovaní kľúčových postov v EÚ
„Nová predsedníčka bude musieť získať absolútnu väčšinu hlasov všetkých poslancov. Ak sa jej to podarí, bude mať zvyšok leta na to, aby na základe návrhov členských štátov rozdelila portfóliá medzi jednotlivých eurokomisárov. Ak úspešná nebude, Európska rada sa bude musieť do mesiaca zhodnúť na inom kandidátovi,“ priblížila europoslankyňa.
Zloženie novej Európskej komisie
Premiéri a prezidenti prišli s kompromisným návrhom mien na vrcholové európske pozície začiatkom júla po troch dňoch rokovaní. Ak poslanci von der Leyen odobria, bude mať niekoľko týždňov na to, aby pracovala na zložení novej Komisie.
Tej súčasnej sa končí mandát v októbri. Jednotliví eurokomisári budú musieť prejsť náročnými vypočúvaniami v Európskom parlamente, ktorý bude musieť ešte schváliť Európsku komisiu ako celok. Slovensko do Komisie navrhlo súčasného podpredsedu komisie Maroša Šefčoviča.
Ten patrí medzi najdlhšie slúžiacich komisárov – už mal na starosti vzdelanie, medziinštitucionálne vzťahy a naposledy budovanie Energetickej únie. Hovorilo sa o ňom aj ako o možnom šéfovi európskej diplomacie, tento post ale pripadol španielskemu ministrovi Josepovi Borrellovi.
