Slovensko nebolo pripravené na enormný zásah do fungovania štátu a života podnikateľov, ktorý vyvolala pandémia koronavírusu. V tlačovej správe to konštatuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Štát podľa neho nedokázal masívne a rýchlo vyplácať finančnú pomoc.
Viac o téme: Koronavírus
Chýbalo prepojenie informačných systémov, spolupráca medzi jednotlivými poskytovateľmi pomoci bola slabá alebo takmer žiadna. NKÚ pritom v kontrolovaných rokoch 2020 a 2021 preveroval, ako sa ministerstvá vysporiadali s úlohou poskytnúť pre obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 podnikateľskému sektoru podporu v celkovej výške 2,5 mld. eur.
Najväčšie riziká
Kontrolóri sa zamerali na rezorty dopravy, hospodárstva, kultúry a práce. U niektorých audit potvrdil riziko nedostatočných kontrolných mechanizmov, vrátane nízkeho počtu ex post kontrol, čím hrozilo neoprávnené vyplácanie pomoci. Taktiež poukázali na fakt, že takmer nikto nesledoval a nehodnotil účinnosť použitých verejných zdrojov. Preto odporučil zaviazať ministerstvá, aby prepojili informačné systémy a vytvorili a vládou schválili modelové postupy riešenia negatívnych dopadov obdobných krízových situácií.
NKÚ sa v rámci kontrol zaujímali o včasnosť, transparentnosť a účinnosť kontrolného systému rezortov. „Asi najväčšie riziká sme objavili v rýchlosti rozhodovania pri nastavovaní projektov pomoci na úrovni ústredných orgánov štátu. Ide o obdobie od vzniku mimoriadnej situácie cez možnú zmenu legislatívy až po poskytnutie prostriedkov, ktoré bolo relatívne dlhé. Pritom v týchto mimoriadnych situáciách platí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ uviedol predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.
Neúčinný kontrolný systém
Rezort dopravy nebol pri poskytovaní COVID-pomoci včasný, ale zato bol transparentný s účinne nastaveným viacstupňovým kontrolným systémom. Na ministerstve kultúry sa naopak v prípade jednej výzvy síce žiadatelia dostali transparentne k finančnej podpore do 13 dní, avšak kontrolný systém bol neúčinný.
Rezort robil prvé kontroly až v roku 2022, aj to len na vybranej vzorke neziskových organizácií. Jednostupňový systém kontroly žiadostí zvolilo aj ministerstvo hospodárstva. Jeho vnútorný audit na vybranej vzorke žiadateľov pomoci na nájomné odhalil, že viac ako polovica žiadostí bola vyplatená neoprávnene.
Lepšie zabezpečenie a koordinácia
Najrýchlejšie spracované žiadosti o pomoc zabezpečovalo ministerstvo práce, a to aj vďaka tomu, že na tento účel mohlo využiť desiatky úradov práce. Zároveň ako jediné, ale aj to len pri projekte Prvá pomoc, sledovalo a hodnotilo účinnosť použitých verejných zdrojov. „Pre úspech každého projektu je nevyhnuté, aby už na začiatku boli určené jeho ciele a merateľné ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa bude plnenie týchto cieľov sledovať a hodnotiť,“ zdôraznil Andrassy. Vnútorné kontrolné mechanizmy sa na rezorte práce ukázali ako funkčné, keďže najznámejší medializovaný prípad zneužitia Prvej pomoci z Pezinka odhalila vnútorná kontrola ministerstva.
Včasnejšiemu poskytovaniu podpory by podľa kontrolórov pomohlo lepšie personálne a technické zabezpečenie, rovnako aj koordinácia a riadenie z jedného centra. Kontrola NKÚ totiž ukázala, že neexistoval jednotný systém, ako aj register žiadateľov o COVID-pomoc, ktorý by navzájom zdieľali všetky zainteresované ministerstvá a ktorý by tiež rezorty upozornil, že žiadateľ už bol skontrolovaný, či spĺňa podmienky na pridelenie pomoci. Chýbal tiež jeden zastrešujúci a koordinačný orgán COVID-pomoci, ktorý by jednotlivé ministerstvá usmerňoval a zjednotil ich postupy.