Hoci viac ako 80 percent mnohobunkových organizmov na svete predstavuje hmyz, nie je úplne známe, ako tieto tvory pri pohybe identifikujú rôzne objekty.
Preto vedci z Národného centra pre biologické vedy v indickom Bangalúre vytvorili videohru s virtuálnou realitou, aby im pomohla lepšie pochopiť, ako hmyz manévruje počas letu. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
Dinosaurus raptor zrejme nelovil vo svorkách ako z filmu Jurský park, vedci prišli na nové zistenia
„Pochopenie toho, ako hmyz prechádza svetom, keď má v mozgu iba niekoľko stotisíc neurónov, na rozdiel od našich ľudských 80 miliárd, nám môže pomôcť vytvoriť lepšiu technológiu, ktorá využíva menej výpočtovej sily,“ vysvetlila Shannon Olsson, autorka štúdie, ktorá vyšla v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America.
Hmyz je náročné sledovať
Skúmanie pohybu hmyzu a jeho schopnosti identifikovať objekty je podľa vedkyne v jeho prirodzenom prostrední náročné.
„Pretože je malý a rýchly, je ťažké sledovať hmyz v prírode a ešte náročnejšie je vyhodnotiť, čo hmyz vidí, cíti a pociťuje v ktoromkoľvek okamihu, keď letí v skutočnom svete. Naša virtuálna realita, ktorá pohybuje svet okolo hmyzu, nám umožňuje zmerať aké 3D obrazy, pachy a vzdušné prúdy spôsobujú, aby zmenil smer,“ uviedla Olsson.
Chemikálie šetrné k ozónovej vrstve môžu škodiť ľudskému zdraviu, varujú kanadskí vedci
Videohru ovláda muška, ktorá je priviazaná v aréne, ktorú vytvorili vedci, a používa krídla ako ovládač. Mušku obklopujú vo všetkých smeroch herné monitory, ktoré poskytujú vizuály napodobňujúce let po lúke s trávou, oblohou i stromami.
Ako uviedol vedúci architekt virtuálnej reality Pavan Kumar Kaushik, zároveň používali ventily a nový rotačný mechanizmus na kontrolu toho, kedy a kde sa k muške dostávali vzdušné prúdy a pachy.
Ideálne vrtivky jabloňové
Vedci si pri skúmaní vybrali mušky známe ako vrtivky jabloňové (Rhagoletis pomonella), ktoré obľubujú zrelé jablká na jabloniach, kde sa okrem iného množia.
„Boli najideálnejšou voľbou pre našu virtuálnu realitu. Keďže sme vedeli, že nemôžeme napodobniť svet presne, ich príťažlivosť k jabloniam nám poslúžila na overenie toho, že virtuálna realita poskytla dostatok stimulov na to, aby sa priblížili k virtuálnym stromom, ako to robia v realite,“ priblížila Olsson.
Aj psy majú pubertu, podľa vedcov vtedy menej reagujú na majiteľov
Vrtivky boli schopné zvládať virtuálnu realitu aj pri spomalení projekcie, čo podľa Olsson jej tím prekvapilo. Výskumníci taktiež nezaznamenali žiaden vzorec v ich optickom toku.
V súčasnosti však podľa vedkyne neboli schopní znázorniť životné prostredie hmyzu so stopercentnou presnosťou. „Jednoducho nevieme dosť o tom, ako vidia a cítia svet, aby sme vytvorili ich fungovanie verne,“ dodala.