Sobotňajšie referendum zmobilizovalo rusínskych voličov. Naopak, príslušníci rómskej a maďarskej menšiny sa na referende zúčastňovali menej než väčšinové obyvateľstvo. Vyplýva to z analýzy Inštitútu Mateja Bela (IMB).
Hoci samotné hlasovanie je pomerne anonymné a sčítanie neprináša etnické dáta, výskumníci inštitútu dokázali na základe analýzy dát vygenerovať dáta pre obce, v ktorých sa koncentrujú menšiny.
Sedem voličov na Luníku IX
Podľa analýzy bola v rusínskych obciach účasť temer 44 percent, kým na celoštátnej úrovni to bolo 27 percent. Medzi dvadsiatimi obcami, v ktorých bola zaznamenaná najvyššia účasť, sa nachádza trinásť obcí so zastúpením rusínskej menšiny.
Viac o téme: Referendum o zmene ústavy
Je medzi nimi i obec Príkra, kde účasť dosiahla 80 percent. Vysokú účasť v rusínskych obciach podľa IMB nemožno pripísať regionálnemu efektu, keďže rusínske obce mali vyššiu účasť, než ostatné obce v rámci okresov.
Politológ objasnil štyri dôvody, prečo ľudia nemali záujem ísť na referendum
V prípade rómskych obcí ukázala analýza Inštitútu účasť na úrovni necelých 13 percent, pričom 19 z dvadsiatich obcí s najnižšou celoštátnou účasťou má veľké zastúpenie Rómov.
Najnižšiu účasť, a to 0,14 percenta, vykázala košická mestská časť Luník IX. K urnám sa tu dostavilo sedem zo 4 776 oprávnených voličov.
Pozreli sa aj na Goralov
Podpriemernú účasť mala podľa IMB aj maďarská menšina, dosiahla necelých 15 percent. Referendum neprekročilo prah úspešnosti, teda 50 percentnú účasť, ani v jednej z 363 obcí, kde aspoň 50 percent obyvateľstva tvoria Maďari.
Výsledky referenda 2023 o zmene ústavy
Inštitút analyzoval i údaje pre goralskú komunitu, ktorá síce na Slovensku nie je uznanou národnostnou menšinou, no jej príslušníci žijú koncentrovane v niekoľkých obciach, čo IMB umožnilo analyzovať ich volebné správanie.
Matoviča a Remišovú prefackalo viac ako milión ľudí a nič nepochopili, skonštatovala Ďuriš Nicholsonová
Vzorka 48 obcí ukázala, že Gorali sa na referende zúčastňovali o trochu viac než bol celoštátny priemer.
„Naša analýza ukazuje, že príslušníci národnostných menšín na Slovensku aj dnes tvoria osobitné skupiny voličov, ktoré sa správajú odlišne ako celoštátny priemer. Menšinový volič sa vie zmobilizovať (ako ukazovali Rusíni), ale aj sa výrazne demobilizovať (ako ukázali Maďari a Rómovia). Rozhodne to však nie sú voličské skupiny, ktoré sa dajú úspešne osloviť len prostredníctvom všeobecnej celoštátnej kampane,“ povedal prezident Inštitútu Mateja Bela a spoluautor výskumu Ábel Ravasz.
