BRATISLAVA 3. februára (WBN/PR) – Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov prijatá v roku 1992 je jeden z dvoch základných dokumentov (druhým je Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín z roku 1995), ktorým Rada Európy upravuje práva menšín v Európskej únii. Charta jazykov sa sústreďuje cielene na ochranu „malých“ jazykov“, ktoré tvoria bohatstvo a rôznorodosť európskeho kultúrneho dedičstva. Na území únie totiž existuje vyše 60 pôvodných regionálnych alebo menšinových jazykových spoločenstiev a ich počet dosahuje takmer 40 miliónov ľudí.
Osobitná ochrana vybraných jazykov
Definícia, čo je regionálny alebo menšinový jazyk, je v charte pomerne všeobecná. Ide o tie, „ktoré používa časť obyvateľstva štátu a ktoré nie sú nárečím úradného jazyka, ani jazykmi prisťahovalcov alebo umelo vytvorenými jazykmi”. Zostáva do veľkej miery na vôli štátu, ktoré jazyky si určí, aby im venoval osobitnú starostlivosť. Chartu jazykov prijala Slovenská republika v roku 2001 a nasledujúci rok ju začala uplatňovať. Pod ochranu sa tým dostal i rusínsky jazyk – na Slovensku sa k nemu ako k svojej materčine oficiálne prihlásilo 55-tisíc obyvateľov.
Rada Európy dala na prelome tisícročí vypracovať štúdiu Euromosaic poskytujúcu rozsiahly prehľad o postavení regionálnych a menšinových jazykov v EÚ. Neskôr v rokoch 2004 a 2009 na ňu nadviazali doplnkové štúdie. Tie už sa robili aj v 12 nových členských štátoch – vrátane Slovenska a zachytenia situácie rusínskeho jazyka. Správa je dostupná na webovej stránke Rady Európy.
Upozornenia Výboru ministrov voči Slovensku
Pre Rusínov, rovnako ako pre všetky menšiny v našom štáte, je dôležité, že Slovensko je medzi tými krajinami, ktoré sa každé tri roky podrobujú monitoringu Výboru ministrov z Rady Európy. Každý takýto štát teda predkladá pravidelnú národnú správu. Výbor potom zvyčajne vycestuje do krajiny a overuje stav na mieste. Zo záväzku Slovenska voči charte vyplýva, že naša vláda odobrila na svojom území deväť menšinových jazykov, medzi nimi aj rusínčinu, pričom tieto jazyky rozdelila do troch skupín: a) maďarský jazyk, b) rusínsky a ukrajinský jazyk, c) ostatné jazyky.
Čo je obsiahnuté v zatiaľ poslednom hodnotení situácie Slovenska zo strany Výboru ministrov z roku 2009? Jeho správa nabádala Slovenskú republiku, aby sa „polepšila“ vo viacerých veciach:
1. aby prehodnotila podmienku, podľa ktorej by osoby hovoriace menšinovými jazykmi mali predstavovať aspoň 20 % obyvateľstva obce na to, aby boli uplatniteľné záväzky vo verejnej správe;
2. aby bola výučba všetkých menšinových jazykov na všetkých úrovniach a vedeli o tom rodičia;
3. aby zlepšila prípravu učiteľov a zriadila orgán zodpovedný za monitorovanie prijatých opatrení;
4. aby zlepšila dostupnosť verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania vo všetkých menšinových jazykoch a podporila súkromné rozhlasové a televízne vysielanie v týchto jazykoch zrušením právnych obmedzení v predpisoch;
5. aby podporila vydávanie novín v uvedených jazykoch;
6. aby naďalej presadzovala opatrenia proti neodôvodneným zápisom rómskych detí do škôl pre deti so špeciálnymi potrebami a začala plošne zavádzať vzdelávanie detí v rómskom jazyku.
Odpoveď Slovenska na hodnotenie Výboru ministrov
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky má v týchto dňoch práve pripravenú Tretiu správu o implementácii charty jazykov. Podľa Petry Greksovej, riaditeľky tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí, ju predložia generálnemu tajomníkovi Rady Európy ku koncu februára 2012. V tejto správe Slovenská republika vysvetľuje aj niektoré „výčitky“, ktoré sa vzniesli voči nej i v súvislosti s Rusínmi. Uvádza napríklad:
– v obci Bajerovce sa v súčasnosti zavádza rusínsky jazyk, ale rodičia vo všeobecnosti nejavia veľký záujem o vzdelávanie v tomto jazyku, a preto sa používa hlavne ako pomocný jazyk.
– prevažná väčšina základných škôl v oblastiach s Rusínmi sú školy s vyučovacím jazykom slovenským, kde sa rusínčina vyučuje ako jeden z predmetov. Ide o tri školy a 75 žiakov. V súčasnosti je na Slovensku len jedna základná škola s vyučovacím jazykom rusínskym.
– rusínčina sa nevyučuje na žiadnej strednej škole, pretože žiadna túto možnosť nevyužila.
– možnosť vzdelávať sa v rusínčine je na Prešovskej univerzite – Ústave regionálnych a národnostných štúdií (oddelenie rusínskeho jazyka), od roku 2008 pôsobí aj Ústav rusínskeho jazyka a kultúry.
– v súčasnosti je možné uplatniť právo na používanie rusínčiny v úradnom styku v 68 obciach, ktoré spĺňajú podmienku aspoň 20 % podielu rusínskeho obyvateľstva. Ich počet s možnosťou používať rusínčinu na úradoch sa však v budúcnosti zvýši, pretože novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín zaviedla pravidlo využívať toto právo už pri 15-percentnom podiele.
Vo vzťahu k Slovensku sa tak doteraz zo strany Rady Európy ukončil druhý monitorovací cyklus a tretí práve štartuje.
Zdroje:
Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.