Rúška v interiéroch, home office, testovanie zamestnancov, ale aj nižšie výplaty. Pandémia tento rok významne zasiahla pracovný trh. Zamestnávatelia či zamestnanci sa s obavami pozerajú aj na nadchádzajúce obdobie.
Výška platov ako obraz súčasnej krízy
Podľa prieskumu agentúry Focus koronakríza znížila plat 13% zamestnancov, pričom len 3% z nich sa plat vrátil na predchádzajúcu úroveň. Posledné zvyšovanie zárobku tak pre krízu zaznamenala väčšina Slovákov v roku 2019.
Trináste a štrnáste platy už nebudú oslobodené ani od sociálnych odvodov, novelu odklepli poslanci
Napriek tomu však mnoho z nich zmenu zamestnania v roku 2021 neplánuje. Vedie ich k tomu predovšetkým strach z nestability či možnej finančnej krízy, ktorá by poznačila ich domáci rozpočet.
Situáciu v tomto ohľade pozitívne nehodnotí ani Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). „Do ďalšieho obdobia sa dá očakávať skôr pokles zamestnanosti,“ tvrdí.
Nezamestnanosť na Slovensku tretí mesiac po sebe klesla. Opatrenia, ktoré prijímame, fungujú, chváli vládu Krajniak
Zmenu v zamestnaneckých vzťahov predpokladá aj Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR).
„V ďalšom období predpokladáme opatrné posilňovanie zamestnaneckého stavu, kde sa však primárne budú tvoriť neštandardné pracovné vzťahy,“ uviedla pre SITA.sk jej hovorkyňa Martina Nemethová.
Ako ďalej vysvetlila, zamestnávatelia z obavy z nepredvídateľných zmien a opatrení budú viac využívať dočasné pracovné miesta, formu agentúrneho zamestnávania či dohody mimo pracovného pomeru.
Nedostatok príležitostí pretrváva
Kríza, pochopiteľne, nevytvorila nové pracovné pozície, práve naopak. V okresoch Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja respondenti podľa agentúry Focus uvádzali najväčšiu mieru frustrácie pre nedostatok pracovných príležitostí.
Plán obnovy Slovenska po koronakríze má sklz, enviro ciele by mali byť podľa Wiezika prioritné
Kríza priniesla aj oslabenie postavenia pracovníkov voči zamestnávateľom. Podľa KOZ SR sa mnoho zamestnancov nedožadovalo svojich práv, práve zo strachu zo straty zamestnania.
Taktiež masívna podpora a presun na pandemické ošetrovné prakticky vytrhli veľké množstvo zamestnancov z pracovného procesu.
Nezamestnanosť v Rimavskej Sobote by mohla klesnúť, postavia veľký priemyselný park
U zamestnávateľov zase prevládal strach z ďalšieho lockdownu, ktorý by negatívne vplýval na obe strany. Stále viac totiž pozorujú neochotu dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Následkom je zhoršujúci sa pandemický stav a ešte tvrdšie opatrenia, ktoré opätovne brzdia ekonomiku.
Novinky v legislatíve aj v spôsobe práce
Štát sa súčasnú krízu snaží riešiť, ale KOZ SR nesúhlasí s opatreniami vlády, ktoré zhoršujú postavenie pracujúcich. Reaguje tak na novelu zákona o minimálnej mzde, návrh novely Zákonníka práce, či zmeny v zákone o tripartite.
Zmeny navrhnuté v Zákonníku práce majú podľa Nemethovej sťažiť pôsobenie odborových organizácií u zamestnávateľa. „Naoko môžu zmeny vyznieť ako ochrana práv zamestnancov a posilnenie samorozhodovania zamestnanca, avšak dopady budú práve opačné,“ hovorí.
Odborári začínajú s petíciou na vyhlásenie referenda aj o minimálnej mzde a príplatkoch za prácu v noci
Do budúcna sa predpokladá zrýchlenie zmien vo vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami smerom k väčšej miere digitalizácie. Prevládať tak má vzdialená práca, práca na platformách či home office. Z právneho hľadiska sa preto bude presnejšie definovať v Zákonníku práce.
Zamestnancom bude priznané právo na tzv. odpojenie sa. Mimo pracovného času tak nebudú musieť byť dostupní na elektronických zariadeniach, čím sa zabezpečí ich právo na ochranu zdravia.
Odborári žiadajú Matoviča, aby sa stal gestorom obnovenia sociálneho zmieru
V roku 2021 tiež možno očakávať posilnenie inštitútu skráteného pracovného času či zavedenie poistnej schémy, tzv. kurzarbeit. Prostredníctvom nej bude možné zachovať časť pracovných miest za cenu zníženia pracovného času a vyplatenej mzdy zamestnancov.
Pomohlo by nové smerovanie ekonomiky a spolupráca
O realite najbližších rokov tak majú možnosť rozhodnúť zákonodarcovia. Súčasná legislatíva totiž stále nereflektuje digitálne zmeny, ktoré súčasná doba priniesla. Podľa KOZ SR je preto potrebné orientovať sa na „znalostnú ekonomiku“ namiesto neustálej podpory montážnej výroby.
„Pandémia akcelerovala potrebu zmeny a transformácie ekonomiky a bude mať nemalý vplyv aj na zamestnancov a ich vzťahy so zamestnávateľom,“ uvádza Nemethová. Investovať by sa preto malo do vedy a výskumu a do environmentálne udržateľnej ekonomiky.
Miera nezamestnanosti na Slovensku môže v ďalších mesiacoch mierne stúpať, očakávajú analytici
Prezident AZZZ dopĺňa, že na prekonanie ďalšieho obdobia je dôležitá spolupráca medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. „Všetci sme si oveľa viac uvedomili, že krízu ktorá nastúpila, vieme prekonať vo firmách len vtedy, ak budeme veľmi úzko spolupracovať,“ tvrdí Machunka.
Prioritou na nasledujúce obdobie je tak pre obe strany zachovanie pracovných miest a vytvorenie sociálnej istoty pre pracovníkov.