Slováci dlhodobo vnímajú Európsku úniu (EÚ) pozitívne, majú totiž pocit, že zabezpečuje prosperitu a demokraciu. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla Aneta Világi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Reagovala tak na zverejnenie najnovšieho prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil vo všetkých členských krajinách v jeseni 2019.
Najväčšie problémy
Vnímanie EÚ ako garanta mieru a prosperity má podľa politologičky vplyv na to, že Slováci dlhodobo dôverujú inštitúciám EÚ viac ako tým slovenským.
Z meraní tiež vyplynulo, že pre obyvateľov Slovenska sú najväčšími problémami zdravotné či sociálne zabezpečenie, rastúce ceny, inflácia a náklady na život. Világi si však nemyslí, že by Slováci v porovnaní s ostatnými obyvateľmi EÚ mali výrazne rozdielne priority, viac však zdôrazňujú tie, ktoré sú pre nich akútne.
Slovenský dohovor za rodinu vyzval Čaputovú a Pellegriniho, aby konali v prípade Istanbulského dohovoru
Zatiaľ čo Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) dôveruje 23 percent respondentov, v prípade Európskeho parlamentu (EP) je to 51 percent. Porovnanie dôveryhodnosti v Európsku komisiu (EK) s Vládu SR je 48 ku 23-om percentám.
Menej pretriasané v médiách
Podľa politologičky je rozdiel spôsobený viacerými faktormi. „O európskych inštitúciách majú občania predsa len menej informácií a sú menej pretriasané v médiách. Aj ako inštitúcie, ale aj čo sa v nich deje, kto sa v nich háda, či ako vykonávajú svoju funkciu. Zatiaľ čo dianie v národnom parlamente, vláde či na súdoch je bežne v médiách pretriasané a kritizované,“ vysvetlila Világi.
Podľa nej je vyššia dôvera v európske inštitúcie spôsobená aj vnímaním EÚ v slovenskom kontexte. „Už pri vstupe Slovenska bola EÚ vnímaná ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje demokratizáciu, modernosť krajiny a jej prosperitu. Toto pozitívne vnímanie EÚ u Slovákov ešte stále do istej miery pretrváva,“ tvrdí. Dodáva, že takéto vnímanie sa potom prenáša aj na samotné inštitúcie, ktoré EÚ tvoria.
Španielsko a Taliansko pripravujú spoločný návrh pre Európsku úniu o migračnej politike
Miera dôvery je výrazne nižšia v porovnaní s európskym priemerom aj pre oblasti polície a súdnictva. Világi si myslí, že tento výsledok ovplyvňuje najmä situácia v danej krajine.
„Na Slovensku sa už vyše roka odhaľujú nové a nové zlyhania práve v týchto inštitúciách a poukazuje sa na to, že existovali prepojenia medzi tými, ktorí zločiny páchali a tými, ktorí ich mali trestať. A toto, samozrejme, veľmi negatívne vplýva na vnímanie celej justície,“ dodala.
Očakávania pri vstupe do Európskej únie
Najväčšími problémami Slovákov sú podľa najnovšieho Eurobarometra sociálne a zdravotné zabezpečenie (45 percent) a rastúce ceny, inflácia či náklady na život (38 percent). Oproti európskemu priemeru je to v oboch kategóriach približne dvojnásobne viac (EÚ priemer je 23 a 18 percent).
Világi si myslí, že rozdiel nie je priamo v identifikácii problémov Slovákmi, tie sa od Európanov nelíšia, no Slováci sa podľa nej viac zaujímajú o témy, ktoré ich akútne trápia. Politologička uviedla, že životná úroveň je tradične vnímaná na Slovensku ako problém, pri ktorom Slováci dlhodobo očakávali, že sa vstupom do EÚ rapídne zvýši.
EÚ prišla o hviezdičku. Brexit vzťahy s Londýnom zatiaľ veľmi nezmení, zlom nastane koncom roka
„Očakávali, že dobehnú Nemecko a potom to vnímajú negatívne. Ako niečo, čo sa nenaplnilo, a to je pre nich problém. Predstavovali si, že ich životná úroveň bude jednoducho vyššia, a preto to aj takto verbalizujú,“ povedala.
Za menší problém oproti európskemu priemeru (21 percent) považujú Slováci otázky životného prostredia a klímy, uviedlo to 11 percent z nich. Environmentálne témy sa na Slovensku podľa politologičky dlhodobo nekomunikovali.
Závažná ekologická záťaž
„Nástup postmateriálnych hodnôt ako je ochrana životného prostredia, ide ruka v ruke s tým, že už základné sociálne zabezpečenie máme a potom sa môžeme venovať tým ďalším témam,“ povedala.
Aj na Slovensku sú podľa nej regióny, kde sú síce zlé sociálno-ekonomické pomery, „lenže situácia sa tam dostala do takého štádia, že obyvatelia nemôžu konzumovať doma vypestované plodiny, pretože sa tam zhoršila situácia s dlhodobou ekologickou záťažou. A v takýchto momentoch sa pre nich environmentálna situácia stáva kľúčovou témou.“
Világi uviedla, že takýto problém nastáva napríklad aktuálne na východe Slovenska v regiónoch ako sú Strážske, Humenné a Vranov nad Topľou. Podľa nej environmentálna politika potrebuje „scitlivenie obyvateľov“ a politikov voči týmto problémom a Slovensku pomáha, že sa vo svete stáva diskutovanou témou.