Čo je pri zariaďovaní detskej izby najdôležitejšie? Aké pravidlá treba pri ňom dodržiavať?
Myslím si, že dnes rodičia očakávajú od detských izieb príliš veľa. Chcú dodržať všetky pravidlá. Do bežnej izby, ktorú majú väčšinou k dispozícii, pritom nie je možné dostať úplne všetko. Niečo iné je, keď sa stavia dom a môže sa dopredu so všetkým počítať – stolom na mieste s dostatkom denného svetla, posteľou v pokojnej zóne… Vo väčšine bežných izieb sa však všetky tieto pravidlá nedajú dodržať. Dôležitejšie než pravidlá je, aby sa dieťa v izbe cítilo dobre, aby nemalo pocit, že rodičia si ju vytvorili pre seba.
Detská izba musí spĺňať viacero funkcií, odporúča sa preto rozdeliť ju na zóny. Podľa akých zásad sa majú tieto zóny vytvárať?
Dobré je vytvoriť pracovnú a hraciu zónu. Spacia zóna je zbytočný luxus – posteľ sa dá priradiť pri väčšom dieťati k zóne, kde sa učí, pri menšom zas k tej hracej. Inšpirovať sa možno napríklad aj vo feng šuej. Mnohé tieto zásady sú celkom prirodzené, napríklad to, aby posteľ nebola na trase medzi oknom a dverami. Na druhej strane to však netreba preháňať, nie všetko sa dá zrealizovať vzhľadom na miestne podmienky a dispozíciu.
Ako deti rastú, menia sa aj ich potreby a názory. Ako teda zariadiť izbu tak, aby sa jej vybavenie nemuselo neustále meniť?
Rodičia detí vo veku štyroch až piatich rokov si často žiadajú detské, farebné prvky. Našťastie, väčšinou sa mi darí ich od toho odhovoriť. Ja napríklad veľmi rada používam bielu. Biely nábytok vôbec nie je náročný na údržbu, prach na ňom dokonca vidieť menej ako na tmavom. A deti do priestoru prinesú toľko hračiek, výkresov či plagátov, že ak je tu viac farieb, treba izbu neustále upratovať, aby vyzerala dobre. Ak je v izbe jedna farba, môže vyniknúť detská práca. Mám rada výrazné farby, ale je veľmi ťažké skĺbiť ich napríklad na nábytku a na stene. Preto to rodičom veľmi neodporúčam. Lepšie je voliť menej farieb a základ vytvoriť z bielej, sivej, prípadne zo svetlého dreva.
Celý článok si môžete prečítať tu.
