BRATISLAVA 21. júna (Webnoviny) – Dôsledky oteplenia na planéte o 1,1 stupňa Celzia za posledných 100 rokov môžeme vidieť už v súčasnosti. Poľnohospodári zápasia so stále dlhším suchom, prívalovými dažďami či nečakanými mrazmi v jarných mesiacoch. Niektoré krajiny zase musia budovať zábrany pred stúpajúcou hladinou mora a napríklad v Dubaji stavajú presklenné kryty nad mestskými časťami, aby v takto uzavretom priestore dokázali redukovať teplotu vzduchu.
Globálna teplota sa má podľa vedcov do roku 2100 zvýšiť od 2 do 4,9 stupňa Celzia. Pri súčasnom životnom štýle, by sme mali pocítiť oteplenie o približne 3 stupne v roku 2050. Vo fungovaní ekosystémov môžu mať aj z laického pohľadu „malé“ zmeny veľký vplyv. Európska Únia má preto za cieľ včas znížiť produkciu emisií na nulu, čím by sme mohli do roku 2040 -2050 dosiahnuť oteplenie „len“ o 1,5 stupňa Celzia.
Keďže produkcia potravín je priamo závislá od podnebia a jednotlivé sektory sú vzájomne prepojené, je namieste pýtať sa, čo hrozí globálnej ekonomike po ďalšej zmene klímy už o 1,5 stupňa Celzia? Porozprávali sme sa s ekonomickým analytikom zo spoločnosti INESS Martinom Vlachynskym, ktorý o stabilitu ekonomiky nemá veľké obavy, aj keď pripúšťa, že s takýmto rozsiahlym a špecifickým problémom sa ľudstvo ešte nestretlo. Vývoj ekonomiky pod vplyvom zmeny klímy síce nemožno predpovedať s určitosťou, avšak poznáme indície, ktoré naznačujú, čo sa bude diať.
Viac sa dozviete v podcaste: