Aleš Mlátilík: O čom rozmýšľal pod Mount Everestom? - ROZHOVOR

Skúsený podnikateľ a líder, ktorý si počas pôsobenia pre značky ako Zlavomat.sk, EBITDA, GMV a Lemondia prešiel vlastnými výzvami aj veľkými víťazstvami, v rozhovore odhaľuje kľúčové momenty, chyby, z ktorých sa najviac naučil, a tipy, ako sa nebáť začať. Inšpiratívne myšlienky Aleša Mlátilíka si budete môcť vypočuť aj naživo už čoskoro na konferencii Jarná ITAPA 2025.

Váš podnikateľský i osobný príbeh nie je úplne tradičný – pamätáte sa na ten zlomový moment, keď ste si prvýkrát povedali: idem do toho naplno?

Nebol tam nijaký „zlomový moment“ ako z filmu, kedy by som si povedal: tak teraz to príde. Skôr šlo o niečo, čo vo mne pomaly zrelo počas rokov strávených v Zľavomate. Zážitok z budovania firmy, ktorá vám rastie pod rukami, ma postupne priviedol k myšlienke založiť niečo vlastné a úplne od začiatku.

Ak by ste dnes začínali s novým biznisom presne takto – od nuly, čo by bola prvá vec, ktorú by ste spravili inak?

Ak by som dnes začínal nový biznis od nuly, určite by som napríklad nekládol taký dôraz na detaily. Keď som začínal s Lemondiou, prešiel som z roly CEO Zľavomatu, kde som viedol tím s viac ako sto ľuďmi. A nejaký čas mi trvalo, kým som zmenil môj mindset – že v malom tíme tvorenom dvoma vývojármi nemôže všetko fungovať perfektne tak, ako keď máte desiatky špecialistov. Snažil som sa udržať vysoký štandard, ktorý však bol v danej etape neprimeraný – a stálo ma to zbytočne veľa energie i peňazí. Dnes by som akceptoval oveľa vyššiu mieru chaosu a rýchlejšie validoval, čo má skutočne zmysel.

V roku 2022 ste si dopriali pracovnú pauzu. O čom všetkom ste premýšľali pod Mount Everestom?

Nepremýšľal som takmer nad ničím. Keď niekoľko týždňov šliapeš v tichu hôr, s minimom kyslíka a iba sám so sebou, myšlienky sa spomalia a stratia štruktúru. Nijaký biznis, nijaké roadmapy, nijaké „čo ďalej“, neplánoval som ďalší startup, neriešil stratégiu. Iba som šiel a sústredil som sa iba na to, aby som vydržal s dychom. Nepoviem, že som tam zažil nejaké veľké osvietenie. Skôr som pochopil, aké dôležité je mať priestor, kde nič nemusíš. A možno aj vďaka tomu som mal po návrate väčšiu chuť opäť sa do niečo pustiť, ale inak. Viac podľa seba.

Čo najčastejšie brzdí ľudí v tom, aby rozbehli vlastný projekt – a ako tú brzdu prepnúť na plyn?

Najčastejšie ich podľa mňa brzdí strach z neistoty – predovšetkým finančnej – a potom obava zo zlyhania alebo straty pohodlia, ktoré si človek v korporáte alebo stabilnej firme časom vybuduje. Avšak keď je túžba niečo vytvoriť silnejšia než všetky tieto racionálne obavy, tak ten krok urobíš. V mojom prípade to tak bolo – nedávalo to vtedy stopercentnú logiku, ale vedel som, že ma to vnútorne priťahuje a že budem spokojnejší, keď to minimálne skúsim.