Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, ktorý má takmer 40-ročné skúsenosti s prácou v bezpečnostných službách, považuje aktuálnu situáciu v našej krajine za kritickú.
Tvrdí, že zlyhal krízový manažment a dostatočne odborne nepomohol predsedovi vlády Petrovi Pelegrínimu a Slovensko na epidémiu takýchto rozmerov nepripravili a včas nezareagovali na rýchlo šíriaci sa vírus COVID-19. Svojou nepredvídavosťou a nevykonanými preventivnými krokmi v časovom slede udalostí a dostatočnom vyhodnocovaní situácie vo svete tento problém nezvládli.
Zároveň apeluje na okamžité prijímanie nových opatrení, aby sa šíreniu nákazy zabránilo. Plne sa stotožňuje s názorom profesora tropickej medicíny Vladimíra Krčméryho, ktorý vláde vytkol nečinnosť v čase, kedy počet nakazených v Taliansku postupne narastal.
Situáciu neodhadla ani Európska komisia
Dodal, že situáciu podcenila aj Európska komisia (EK), ktorá sa začala problémom okolo koronavírusu zaoberať až v čase, keď Taliansko ohlásilo prvých nakazených. Namiesto toho, aby na úrovni jednotlivých vlád a ministrov riešila ochranu ľudského zdravia, sa podľa neho zaoberala ekonomickými vplyvmi, ktoré môže spôsobiť koronavírus.
Viac o téme: koronavírus
Analytik sa v tejto súvislosti tiež domnieva, že Taliansko bude druhou krajinou, ktorá po vzore Veľkej Británie vystúpi z Európskej únie, keď sa situácia upokojí. Svoje tvrdenie vysvetlil tým, že v čase kedy Taliani žiadali o pomoc, všetky členské štáty sa im otočili chrbtom.
Viac k téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Na pomoc im napokon prišli lekári a odborníci z Číny, Ruska a Kuby, ktorí so sebou priviezli aj tony zdravotníckeho materiálu.
Krízoví manažéri zlyhali na plnej čiare
„Pána profesora Krčméryho poznám niekoľko rokov a súhlasím s jeho názorom, že slovenská vláda konala neskoro. Keby krízový štáb 21. februára bez ohľadu na rozhodnutia EK, nečakal a vydal pokyny na návrat slovenských občanov zo zahraničia v priebehu týždňa, ktorí by podstúpili povinnú karanténu, vytvorili by sa karanténne strediská, dnes sme tu nemuseli mať takúto situáciu. Naozaj nechápem, načo naša vláda čakala,“ povedal Zábojník.
Je možné, že svoju pozornosť a energiu v tom čase vláda sústredila skôr na predvolebný boj, ako na boj so zákernou chorobou. Prvé zasadnutie krízového štábu spolu s vládnymi predstaviteľmi sa totiž uskutočnilo až v čase volebného moratória, 29. februára.
Dnes tu máme prázdne sklady štátnych hmotných rezerv, lekárom aj celému zdravotníckemu personálu chýbajú základné zdravotnícke pomôcky, čím doslova hazardujeme s ich zdravím a riskujeme, že nás v najbližších dňoch nebude mať kto ošetriť.
Žiaden plán, žiadna stratégia
„Tu chýbajú plány a stratégia predvídavosti,“ povedal Zábojník. Situáciu ilustroval na osobnej skúsenosti. V čase, kedy riadil Úrad ochrany ústavných činiteľov a mal zabezpečiť bezpečnosť pápeža, ktorý pricestoval na Slovensko, mal celý zoznam možných potenciálnych hrozieb a musel s osvojím tímž konať a koordinovať mnoho úloh súvisiacich s bezpečnosťou chránenej osoby.
Uviedol, že v takomto prípade musíte počítať so všetkým, s potenciálnymi útočníkmi s radou rôznych služieb participujúcich na danej bezpečnostnej akcii, previerkou prostredia pohybu chránenej osoby, priestorov, dokonca aj s kanalizačnými poklopmi ako miestami pre umiestnenie trhaviny, alebo ako možným úkrytom útočníka, riešenie únikových ciest v prípade ohrozenia a celý komplex iných opatrení.
„Dôvod, prečo som dal takýto príklad je, že aj vírus je nepriateľ číslo jeden, s čím musíme počítať. Musíme vedieť, čo bude zajtra, pozajtra či o týždeň. Ako budú ľudia reagovať. Ja sa len modlím, že sa to zastaví v priebehu troch týždňov, počet nakazených nebude stúpať, situácia sa stabilizuje a nebudeme svedkami podobného scenára ako v Taliansku,“ povedal Zábojník s dôrazom na skutočnosť, že Slovensko nie je na epidémiu pripravené.
„Nevidím tu žiadne know-how, ako sa ideme vysporiadať s koronavírusom,“ dodal analytik.
Zlyhal ľudský faktor
Analytik predstavil preventívne opatrenia v reakcii na rôzne prichádzajúce medializované informácie ako napríklad o dvoch gynekológoch z Ružinova či lekára z Kramárov, ktorí pracovali a liečili pacientov aj napriek tomu, že sa vrátili zo zahraničia.
Kvôli nezodpovednému prístupu tak údajne v karanténe skončilo 27 zdravotníkov, keď ich kolegovi z traumatológie na Kramároch potvrdili ochorenie COVID-19. Ako dnes na tlačovej konferencii informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí, pozitívne vyšli výsledky dvom lekárom a dvom sestrám. Ostatní sa cítia dobre a sú bez príznakov infekcie.
Zábojník informoval, že na sociálnych sieťach zveřejnil odporúčanie, kde navrhuje osem opatrení, ako zabrániť ďalším podobným zlyhaniam a znížiť prípadné riziko ďalšej nákazy medzi zdravotníckym personálom.
„Je potrebné zabezpečiť odsun pacientov z infikovaného prostredia na iné oddelenia či zdravotnícke pracoviská a následne ich izolovať. Začať neodkladne s testovaním na prítomnosť COVID-19. Je nutné, aby ostali v karanténe minimálne do času, kedy budú známe výsledky a mohli byť ďalej prevezení a umiestnení napríklad do domácej liečby,“ uviedol Zábojník.
Hneď v druhom kroku by mali byť okamžite otestovaní všetci lekári, ktorí sa v súčasnosti v danom zdravotníckom zariadení nachádzajú a denne tu pracovali. Prichádzali do úzkeho kontaktu s ďalším pracovníkmi, ktorí boli pozitívne testovaní na test COVID-19. Následne ich poslať do karantény na základe zhodnotenia momentálnej epidemiologickej situácie.
„Rovnako sa podobné opatrenie musí týkať aj ostatných pracovníkov zdravotníckeho zariadenia, sestier na oddeleniach, inštrumentárok, sestier ambulancií, ošetrovateľov, ako aj ostatných nezdravotníckych pracovníkov, ktorí prišli do kontaktu s pozitívne testovanými kolegami. Čo sa za súčasných podmienok, z dôvodu nedodržania a porušovania zavedených platných nariadení, u nikoho z nich nedá vylúčiť. Je preto nutné v takomto prípade vyhlásiť karanténu na celé pracovisko,“ myslí si Zábojník.
Dôraz na ochranu zdravotníckeho personálu
Ochrana všetkých pracovníkov by mala byť prvoradá, preto analytik považuje za nevyhnutné, aby boli otestovaní všetci, pri ktorých vznikne akékoľvek podozrenie na možný kontakt s potenciálne infikovaným, alebo už potvrdeným pacientom s COVID-19.
To sa dá dosiahnuť iba okamžitým testovaním výtermi, s následným dodržaním 7-dňovej karantény a opakovaným otestovaním po týždni.
Štvrtým krokom, ktorý by nasledoval po personálnom vyprázdnení kliniky, by mala byť sanácia všetkých priestorov, kde sa mohli pohybovať pozitívne testovaní členovi personálu. „Len za takýchto podmienok bude možný návrat všetkých pracovníkov späť na pracovisko,“ dodal Zábojník.
Zabezpečenie ochranných pomôcok
Zároveň apeluje na krízový manažment, aby zabezpečili a naskladnili potrebné množstvo ochranných pomôcok tak, aby bola po návrate pracovníkov zabezpečená plnohodnotná a bezpečná prevádzka pre všetkých.
„Je nutné zabezpečiť v spolupráci s oddeleniami pre materiálno-technické zabezpečenie, aby dotknuté zariadenia disponovali dostatočným množstvom respirátorov najvyššej triedy (FFP3, FFP4), ochranného oblečenia, plášťov, návlekov, rukavíc a dezinfekčných prostriedkov,“ uviedol Zábojník.
Dodal, že pri zabezpečovaní špeciálnej zdravotníckej techniky je dôležité rýchlo reagovať, dokázať predvídať potreby a priebežne dopĺňať spotrebný ochranný materiál.
Personálna výmena na kľúčových pracoviskách
Šiestym bodom je vyvodzovanie zodpovednosti a odvolanie z funkcií vedúce osobnosti pracovísk, kde situáciu podcenili a neplnili prísne epidemiologické opatrenia. Nedodržali tak vládne nariadenia, ohrozili zdravie pracovníkov alebo pacientov a svojim nezodpovedným správaním paralyzovali zdravotnícke zariadenia.
Predseda Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetán Kičura mal podľa Zábojníka pre obštrukcie v tendri na nákup rýchlotestov odstúpiť sám a nie čakať, kým ho odvolá nová vláda. Ďalším krokom by malo byť vymenovanie a poverenie nového krízového manažmentu ako aj nového vedenia zdravotníckych zariadení, kde došlo k takýmto závažným pochybeniam.
Vytvorenie viacerých tímov
„Odporúčam vytvorenie niekoľkočlenných tímov, ktoré by sa v práci na jednom pracovisku striedali. V prípade, že by došlo k vystaveniu nákaze, respektíve nakazeniu sa niektorého z členov takého tímu, je potrebné, aby celý tím mohol zostať v karanténe. Zastúpil by ich ďalší tím, ktorý by mohol začať okamžite pracovať bez rizika šírenia nákazy,“ dodal Zábojník.
Počet členov takéhoto tímu by závisel od potrieb každého jedného pracoviska, aby sa zabezpečila plynulosť fungovania. Tieto tímy by sa mali v pravidelných zmenách striedať. Ich rotáciu a dĺžku pobytu v práci by určilo krízové vedenie pracoviska. V prípade, že sa tím nakazil, alebo by bol vystavený nákaze čo i len jeden člen tímu, celý tím by išiel do povinnej karantény.
Ak by došlo k preťaženiu tímu, vystriedal by ho iný tím, pričom by bola zachovaná kontinuita na pracovisku. Ďalšie dva tímy by medzitým mohli odpočívať.
Posledným krokom, ktorým apeluje Zábojník na ministerstvo zdravotníctva aj vládu, je realizácia konkrétnych krokov v čase, podľa aktuálnej situácie, personálnych a materiálnych potrieb, podľa nariadení, plánov a rozhodnutí či usmernení hlavného Krízového štábu SR, ako aj krízového štábu ministerstva a aktuálnych nariadení a usmernení vlády.