- V roku 2009, najťažšom roku globálnej hospodárskej krízy, narástol podiel priemyselných podnikov v strate na 45,62 %, stále bol však nižší, než podiel podnikov s kladným výsledkom hospodárenia, ktorý predstavoval 49,56 %.
- Po roku 2009 priemyselná výroba rástla postupne, výraznejšie poskočila v roku 2014.
- Typický priemyselný podnik v SR získal v roku 2015 z 1 eura tržieb 2,80 centov zisku pred zdanením a 1,50 centov – čistého zisku.
- Sú slovenské priemyselné podniky pripravené na výzvu Priemysel 4.0?
Bratislava 27. apríla 2017 ( WBN/PR ) – Typický slovenský priemyselný podnik v roku 2015 zhodnocoval kapitál vlastníkov na úrovni takmer 7 % ročne, tvoril vo svojom transformačnom procese novovytvorenú hodnotu, nebol podkapitalizovaný a jeho zadlženosť nepresahovala kritickú hranicu. Vyplýva to z analýzy priemyselného odvetvia v Slovenskej republike, vypracovanej spoločnosťou CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK), ktorá zároveň očakáva, že finančná situácia a výsledky hospodárenia priemyselných podnikov sa výraznejšie nezmenili ani počas roku 2016.
„Ide v podstate o pozitívne hodnotenie súčasného stavu slovenského priemyslu,“ hovorí Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK. „Vzhľadom na fakt, že priemysel a služby, ktoré sú s jeho aktivitami úzko previazané, majú byť motorom ekonomického rastu Slovenska do roku 2020, je to pre našu krajinu dobrá správa.“
Analýza, ktorá skúmala údaje z účtovných závierok podnikov priemyselnej výroby z oblasti automobilového, strojárskeho a elektrotechnického priemyslu od roku 2007 do roku 2015, upozorňuje aj na hrozby, ktoré na priemysel a teda aj na rast ekonomiky Slovenska číhajú, najmä s ohľadom na štvrtú éru priemyselnej revolúcie, resp. výzvu Priemysel 4.0. Priemyselné podniky na Slovensku významnú časť svojich dlhodobých zdrojov viažu v zásobách a v ďalších položkách krátkodobého majetku. Naopak, zastúpenie samostatných hnuteľných vecí, ako napr. strojov, prístrojov, zariadení atď. v štruktúre majetku priemyselných podnikov je veľmi poddimenzované, čo je dôsledkom aj zastarania výrobných kapacít. „Ak by priemyselné podniky chceli reagovať na výzvu Priemysel 4.0, tak okrem nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a tzv. intelektuálnych aktív budú musieť riešiť aj investície do nových technológií a výrobných kapacít. A budúca ekonomická úspešnosť týchto podnikov bude závisieť aj od toho, či na investície a realizáciu inovácií použijú svoje existujúce dlhodobé zdroje, ktoré však v súčasnosti viažu v krátkodobom majetku, alebo využijú bankové úvery prípadne iné externé zdroje,“ vysvetľuje analytička J. Marková.
Súčasná úroveň celkovej a najmä úverovej zadlženosti typického priemyselného podniku je síce vhodná pre získanie úverov, tie však zaťažia v období ich splácania cez nákladové úroky súčasnú úroveň tvorby zisku a rentability podniku. Podľa J. Markovej riešením môže byť využitie nových technológií na zvýšenie podielu pridanej hodnoty v tržbách. „Predpokladáme, že prechod na produkciu s vyššou pridanou hodnotou by umožnil aj napriek možnej strate konkurenčnej výhody, ktorá v minulosti spočívala v nižších nákladoch na prácu, zvýšiť podiel novovytvorenej hodnoty v tržbách, čím by sa zvýšila aj rentabilita,“ tvrdí J. Marková.
Motorom rastu slovenskej ekonomiky do roku 2020 má byť priemysel a časť služieb
Podľa očakávaní priemysel a časť služieb, ktoré sú s jeho aktivitami previazané, ako napríklad dopravné, finančné či obchodné služby, majú byť motorom rastu slovenskej ekonomiky do roku 2020. Aj keby sa pozícia priemyslu v základných ukazovateľoch ekonomiky v najbližších rokoch mierne zoslabila v dôsledku posilnenia služieb, Slovensko bude pravdepodobne naďalej patriť ku krajinám EÚ, v ktorých podiel priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) a zamestnanosti vysoko prevyšuje priemer v krajinách únie.
V štruktúre celého priemyslu by si aj do roku 2020 mala zachovať dominantnú pozíciu priemyselná výroba. Podľa prognóz sa však jej podiel na tvorbe HDP ako aj na zamestnanosti tak v ekonomike ako celku, ako aj v priemysle, zníži. Kľúčové postavenie v štruktúre slovenskej priemyselnej výroby má automobilový priemysel. Je zároveň aj kľúčovým odvetvím pre vývoj tvorby HDP, exportu, zamestnanosti, získavania investícií a celkových kvalitatívnych zmien v ekonomike a priemysle, ktoré sú vyjadrené vysokou kvalitou, produktivitou, inováciami a vyspelými technológiami. Popri automobilovom priemysle, v ktorom je Slovensko konkurencieschopné, sú pre našu krajinu tradičné a rovnako považované za hlavný zdroj rastu priemyselnej výroby aj ďalšie odvetvia: strojársky a elektrotechnický priemysel.
Keďže hlavné aspekty výzvy Priemysel 4.0 smerujú na podporu investícií do nových technológií a ich využitie v priemyselnej praxi, na eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby, analýza spoločnosti CRIF SK sa zamerala na hľadanie odpovede na otázku, či sú na túto výzvu slovenské priemyselné podniky pripravené, pokiaľ ide o ich finančnú kondíciu, ktorá bola ovplyvnená krízou. Zdrojmi dát boli účtovné závierky podnikov, ktoré spadajú pod priemyselnú výrobu (do sekcie C podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností) a do vybraných divízií ekonomických činností (dvojmiestny SK NACE) z oblasti automobilového, strojárskeho a elektrotechnického priemyslu: 24– výroba a spracovanie kovov, 25 – výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, 26 – výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, 27 – výroba elektrických zariadení, 28 – výroba strojov a zariadení i. n., 29 – výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov.
„Aby bolo možné dokumentovať dopady krízy na podnikové výsledky, bolo pre analýzu zvolené obdobie rokov 2007 – 2015. Skúmané obdobie sa začína rokom, ktorý je považovaný za vrchol ekonomického rastu v slovenskej ekonomike. Rok 2009 bol najviac postihnutý krízou a po ňom nasledovali roky oživovania slovenskej ekonomiky. Skúmané obdobie končí rokom 2015, za ktorý sme ako posledný mali k dispozícii spracované štatistické parametre z údajov účtovných závierok podnikov,“ vysvetľuje Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK.
Počet priemyselných podnikov zahrnutých do analýzy sa takmer zdvojnásobil
Počet subjektov zahrnutých do analýzy v sekcii C priemyselná výroba a v jej vybraných divíziách s výnimkou roku 2011 dynamicky rástol, pričom za celé obdobie sa zvýšil indexom 1,76 (podrobnejšie v Tabuľke č. 1). V sledovanom období rástla početnosť každej jednej divízie s výnimkou výroby a spracovania kovov (divízia 24), v ktorej počet podnikov klesol z 91 v roku 2007 na 84 v roku 2015. Najpočetnejšou z vybraných divízií je výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení (divízia 25). Počet podnikov sa v sledovanom období takmer zdvojnásobil – z 1 470 subjektov v roku 2007 na 2 904 subjektov v roku 2015. Podiel tejto divízie na celkovom počte podnikov v priemyselnej výrobe v roku 2015 predstavoval až 22,73 % (podrobnejšie v Tabuľke č. 2). Cyklický vývoj ekonomiky, ktorý vyústil v roku 2009 do krízy v priemysle, znamenal pokles početnosti vo všetkých vybraných divíziách. Štruktúra sekcie C sa v nich rokmi mierne menila v prospech divízií, ktoré majú potenciál vyššej tvorby pridanej hodnoty.
Kríza sa prejavila značnými poklesmi produkcie, tržieb a zamestnanosti, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch hospodárenia firiem. Podľa analýzy spoločnosti CRIF SK, v roku 2009 bolo v strate 3 749 podnikov priemyselnej výroby. Z celkového počtu podnikov to predstavovalo podiel až 45,62 % – čo bol najväčší podiel podnikov v strate v celom sledovanom období. Avšak počet ziskových podnikov v období 2007 – 2015 bol vždy vyšší, než počet podnikov v strate. Z hľadiska pomerového vyjadrenia podiel ziskových podnikov k celkovému počtu podnikov v sekcii C klesol pod polovicu iba v roku 2009, keď dosiahol úroveň 49,56 %. Podiel ziskových podnikov prekročil úroveň z roku 2007 so 61,43 % až v roku 2014, keď dosiahol podiel 62,70 % a najvyššiu úroveň – 64,41 % mal v roku 2015. Podiel stratových podnikov sa do roku 2015 znížil na 31,41 % a od roku 2014 je nižší, než bol v roku 2007, v ktorom bolo v strate 32,95 % priemyselných podnikov (podrobnejšie v Tabuľke č. 3 a Tabuľke č. 4).
„Ekonomika Slovenska sa po roku 2009 oživovala postupne, výrazný skok sme zaznamenali v roku 2014,“ hovorí Jana Marková. „Najväčšie zlepšenie situácie nastalo v automobilovom priemysle – divízia 29 a vo výrobe a spracovaní kovov – divízia 24, v ktorých podiel ziskových podnikov do roku 2015 oproti roku 2007 narástol v najvyššej miere. V divízii 29 o (+) 8,14 % a v divízii 24 až o (+) 11,63 %.“ Opačný vývoj nastal vo výrobe strojov a zariadení i. n. – divízia 28 a výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov – divízia 26, v ktorých bol podiel ziskových podnikov v roku 2015 menší ako v roku 2007 – v divízii 28 o (-) 0,37 % a v divízii 26 o (-) 3,65 %.
Nízky pomer hnuteľných vecí v štruktúre majetku prezrádza zastaranie výrobných kapacít
Analýza spoločnosti CRIF SK v podnikoch priemyselnej výroby (sekcia C) a jej vybraných divíziách ďalej skúmala typické hodnoty (hodnoty mediánov/stredné hodnoty) za rok 2015 u 20 vybraných finančných pomerových ukazovateľov, ktoré poskytujú základný obraz o štyroch hlavných stránkach finančnej situácie podniku, a to o jeho likvidite, aktivite, zadlženosti a rentabilite (podrobnejšie v Tabuľke č. 5).
„Táto časť analýzy ukázala, že typický priemyselný podnik dosahuje uspokojivú hodnotu celkovej likvidity, je prekapitalizovaný, ale v štruktúre jeho majetku majú nedostatočné zastúpenie samostatné hnuteľné veci (napr. stroje, prístroje, zariadenia atď.), podiel ktorých nedosahuje ani 3 percentá. Nepredpokladáme, že by si priemyselná výroba nevyžadovala väčšie viazanie tohto typu majetku, je to dôsledok zastarania výrobných kapacít,“ hodnotí Jana Marková a dopĺňa, že: „Podiel tejto zložky majetku na jeho celkovej hodnote sa nepočíta z obstarávacej, ale zo zostatkovej ceny hnuteľných vecí.“
Z 1 eura tržieb získa priemyselný podnik zisk pred zdanením 2,80 centov a čistý zisk 1,50 centov
V typickom priemyselnom podniku 1 euro viazaného majetku prinieslo za rok 2015 tržby z realizácie výkonov vo výške 1,20 eura. Celková zadlženosť, t. j. záväzky k vlastnému imaniu a záväzkom celkom, dosiahla úroveň 60 %, pričom zdrojom zadlženia neboli bankové úvery. Pri takejto úrovni zadlženosti a jej charaktere, keď na financovanie svojej činnosti používa typický podnik aj iné dlhodobé zdroje, nielen vlastný kapitál, dokáže splatiť svoje dlhy až za 9 rokov.
„Pozitívnou správou je, že typický slovenský priemyselný podnik bol v roku 2015 ziskový, a to tak na úrovni výsledku hospodárenia pred zdanením ako aj výsledku hospodárenia po zdanení,“ uviedla Jana Marková.
Podľa výsledkov analýzy CRIF SK bol v roku 2015 v 1 eure tržieb typického priemyselného podniku obsiahnutý zisk pred zdanením vo výške 2,80 centov a čistý zisk vo výške 1,50 centov. V 1 eure majetku boli obsiahnuté 2 centy čistého zisku a vlastníkom investovaný kapitál vo výške 1 euro priniesol necelých 7 centov čistého zisku. V hospodárskej činnosti podniku pripadlo na 1 euro tržieb 3,70 centa zisku pred zdanením.
Analýza spoločnosti CRIF SK ďalej sledovala vývoj troch významných ukazovateľov o hlavných charakteristikách finančnej situácie podniku – o likvidite a rentabilite: likviditu 3. stupňa, novovytvorenú hodnotu k obratu a rentabilitu vlastného kapitálu – naprieč celým analyzovaným obdobím 2007 – 2015 nielen za celú sekciu C, ale aj v jednotlivých vybraných divíziách (podrobnejšie v Tabuľke č. 6). Zistené údaje dokumentujú, že cyklický vývoj ekonomiky v zásade neovplyvnil úroveň celkovej likvidity typického priemyselného podniku, počas celého sledovaného obdobia jej hodnota neklesla pod kritickú úroveň 1.
Situácia v jednotlivých divíziách však bola rozdielna. Napríklad v divízii 24 – výroba a spracovanie kovov bol typický podnik až do roku 2014 podkapitalizovaný, jeho celková likvidita nedosahovala úroveň 1. Takáto kritická situácia sa v iných divíziách objavila už len raz – v roku 2008 v divízii 29 – výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, kde sa práve v tomto roku prejavila najviac hospodárska kríza.. Vo všetkých divíziách sa úroveň likvidity v roku 2015 zlepšila dokonca aj oproti roku 2007.
Typický priemyselný podnik tvoril novovytvorenú hodnotu aj počas celého sledovaného obdobia, aj vo všetkých vybraných divíziách, okrem jednej výnimky, divízie 24 – výroba a spracovanie kovov v krízovom roku 2009. Podiel novovytvorenej hodnoty v jednom eure tržieb nebol síce v roku 2015 veľký, ale medziročne sa zvyšoval. V roku 2015 bol s výnimkou divízie 24 – výroba a spracovanie kovov vždy vyšší ako v roku 2007, pričom rástol najmä od roku 2014.
Vývoj rentability vlastného imania (ROE) ako ďalšieho ukazovateľa rentability je ovplyvnený nielen tvorbou zisku v transformačnom procese podniku, ale aj finančným výsledkom hospodárenia a daňovou politikou štátu, keďže úspešnosť podnikania sa meria zdaneným ziskom. Aj do úrovne ROE sa premietal cyklický vývoj ekonomiky. „Spoločné pre všetky divízie je výrazné zlepšenie jej výsledkov od roku 2014, čo pripisujeme dvom skutočnostiam. Prvou je mierny pokles daňovej sadzby z 23 % v roku 2013 na 22 % v roku 2014 a druhou zavedenie minimálnej výšky dane z príjmov právnických osôb – tzv. daňovej licencie, ktorú podniky prvýkrát odviedli za zdaňovacie obdobie 2014,“ hovorí Jana Marková a dopĺňa, že: „Odborná verejnosť v období pred zavedením daňovej licencie niekoľko rokov upozorňovala, že niektoré podniky pravdepodobne uplatňujú tzv. kreatívne účtovníctvo, keď sa snažili umelými zásahmi o zníženie základu dane či už podhodnocovaním výnosov, alebo nadhodnocovaním nákladov. “
Výzva Priemysel 4.0: Problémom nedostatok a zastaranosť výrobných kapacít
Pri hodnotení výsledkov analýzy sa zohľadňovalo, akými silnými, resp. slabými stránkami disponuje slovenský priemysel a aké príležitosti či hrozby mu poskytuje externé prostredie.
Na základe analýzy CRIF SK a vytvorení SWOT analýzy slovenského priemyslu Jana Marková za jednu z hlavných hrozieb v pripravenosti podnikov na výzvu Priemysel 4.0 považuje poddimenzované zastúpenie samostatných hnuteľných vecí (napr. strojov, prístrojov, zariadení atď.) v štruktúre majetku.
„Problémom je nielen nedostatok „intelektuálnych“ aktív, t. j. výsledkov výskumu a vývoja, databáz, softvérov, atď., ale aj hlavných technických výrobných kapacít. Ak by priemyselné podniky chceli reagovať na výzvu Priemysel 4.0, z výsledkov analýzy vyplýva nutnosť nových investícií do dlhodobo viazaného majetku. Budúca ekonomická úspešnosť týchto firiem nebude závisieť len od kvality a atraktívnosti inovácií poskytnutých trhu, ale aj od zdrojov financovania, ktoré použijú na nákup týchto investícií a realizáciu inovácií. Súčasná úroveň celkovej a najmä úverovej zadlženosti typického priemyselného podniku síce dáva možnosť využitia bankových úverov, prípadne iných externých zdrojov, avšak ich cena zaťaží v období ich splácania cez nákladové úroky súčasnú úroveň tvorby zisku a rentability,“ konštatuje Jana Marková.
Riešením môže byť využitie nových technológií na zvýšenie podielu pridanej hodnoty v tržbách. Jej relatívne nízka, cca 22-percentná úroveň v sekcii C (najvyššia v divízii 27 – výroba elektrických zariadení – na úrovni 28,5 %) v roku 2015 bola totiž dôsledkom vysokej materiálovej a energetickej náročnosti v analyzovaných divíziách. „Predpokladáme, že prechod na produkciu s vyššou pridanou hodnotou by umožnil aj napriek možnej strate konkurenčnej výhody, ktorá v minulosti spočívala v nižších nákladoch na prácu, zvýšiť podiel novovytvorenej hodnoty v tržbách, čím by sa zvýšila aj rentabilita,“ uzatvára analytička Jana Marková.
O spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.:
Spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau zabezpečuje na Slovensku prevádzku slovenských úverových registrov, bankového a nebankového, prostredníctvom ktorých si banky a stavebné sporiteľne, resp. leasingové a splátkové spoločnosti overujú bonitu a schopnosť svojich klientov splácať budúce záväzky. Obom registrom CRIF – Slovak Credit Bureau zabezpečuje technický servis a služby klientskych centier. Spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau je prevádzkovateľom významného informačného portálu Cribis Univerzálny register obsahujúceho komplexné informácie o všetkých subjektoch na Slovensku, vrátane informácií o ich platobnej disciplíne.
Spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau bola založená v máji 2004, jej jediným akcionárom je medzinárodná skupina CRIF, ktorá je štvrtým najväčším prevádzkovateľom úverových registrov a systémov pre podporu úverového rozhodovania na svete.
Profil skupiny CRIF:
CRIF je globálna spoločnosť špecializujúca sa na oblasť rozvoja a riadenia úverového reportingu, obchodných informácií a systémov pre podporu rozhodovania. Bola založená v roku 1988 v talianskej Bologni. Dnes pôsobí na štyroch kontinentoch, a to v Európe, Amerike, Afrike a v Ázii, kde poskytuje svoje služby viac ako 2 400 bankovým a finančným inštitúciám. CRIF je vedúcou spoločnosťou v kontinentálnej Európe v oblasti úverových bankových služieb a je jedným z najväčších poskytovateľov medzinárodných integrovaných služieb pre riadenie obchodných a podnikateľských rizík či efektívne riadenie úverov a pre marketingové rozhodnutia. Patrí tiež k najväčším spoločnostiam, ktoré celosvetovo ponúka systémy pre podporu úverového rozhodovania.
Ďalšie informácie www.crif.sk, www.crif.com