Dlhý dom plný zákrut
J. A. Roset eliminoval aj ďalšiu, azda ešte väčšiu komplikáciu parcely, ako je jej stiesnenosť. Na kľukatej trase domom z garáže k orosenému drinku pod slnečníkom na strešnej terase, cez troje schodísk a okolo rôzne vysokých priestorov sa celkom rozplynul dojem extrémnej dĺžky. Kto by postrehol, že je v porovnaní so šírkou takmer sedemnásobná, keď kráča každú chvíľu iným smerom? A kedykoľvek sa zastaví, nezaregistruje v hĺbke interiéru jedinú opakujúcu sa plochu, materiál alebo farebný akcent. Aj vďaka tomu sa priestor opticky skrátil. Zo zvyku hľadáme jednotnú podlahu či dominantnú farebnosť, ktoré sú dnes v trende, ale márne. Treba uznať, že zladené rôznorodé plochy by boli zaujímavým riešením aj v bežných podmienkach, kde netreba riešiť korekciu „utekajúceho priestoru“.
Dve stránky jednej parcely
Dodajme, že parcela uprostred starej barcelonskej štvrte má aj množstvo výhod. Je to predovšetkým miesto, kde sa v spleti úzkych, často ešte dláždených uličiek v tieni pomarančovníkov dobre znášajú horúčavy a celkom zaniká hluk jednej z najrušnejších ulíc Španielska – Avingudy Meridiany, hoci je vzdialená len niekoľko sto metrov. Na skok je stará tržnica a podlubia s kaviarňami na Plaça d’ Orfila, kde si možno posedieť na káve a pri poháriku cuarenta y tres alebo relaxovať v jednom z miniatúrnych parkov. Ak treba „ísť do mesta“, poruke sú hneď tri stanice metra troch liniek.
Škvarok zeme, na ktorom postavili dom, je jeden z najužších v štvrti San Andreu – sú však aj užšie. Rozhodne je ale parcela najkratšia v celej ulici. Jej predná hranica leží v ohybe oblúkovitej ulice, kým susedná ulica, ohraničujúca pozemok zozadu, je ideálne rovná. Veľkou výhodou pritom je, že z oboch strán sú spredu garáže a za nimi dvory.
Celý článok si môžete prečítať tu.