Keď prídete na „sedenie” alebo ceremóniu, ktorú sprevádzajú Katka a Ensa v Asatome, okamžite z vás opadne stres z celého dňa a pocítite pokoj a bezpečie.
Či už navštívite kakaovú ceremóniu, uvoľnenie alebo iné zážitky, tieto dve hodiny v úzkom kruhu ľudí sprevádzané meditáciou vám dajú presne to, čo potrebujete – niekto sa príde iba uvoľniť po ťažkom dni v práci a pomeditovať si. Iným sa doslova zmení život. Niekto v komentári na Instagrame dokonca napísal: „Vaša ceremónia mi pomohla viac, než 30 rokov terapie”.
Pravé kakao otvára srdce
Obľúbené kakaové ceremónie nie sú žiadna novinka. Tieto rituály pochádzajú od múdrych aztéckych a mayských civilizácií z Južnej a Strednej Ameriky, ktoré vedeli, že pravé kakao otvára srdce a je mostom k tomu, ako sa prepojiť so svojou dušou a zistiť, po čom vlastne túži.
Pri ceremónii sprevádzanej hovorenou meditáciou ste nútení uvoľňovať traumy a bloky zo svojho tela a duše, pijete kakao a celý proces je zakončený zvukovou terapiou. Odchádzate taký ľahký, že máte chuť absolvovať to hneď aj zajtra.
Zakladateľky Asatomy sú dlhoročné kamarátky zo Žiliny, kde komunitu založili. Stala sa tak populárnou, že ceremónie chodia robiť do rôznych miest po Slovensku a sprevádzajú aj počas niekoľkodňových pobytov. V rozhovore nám prezradili:
- čo môžete očakávať, ak vás niektorá ceremónia láka
- ako žiť život podľa seba aj v dnešnej hektickej dobe
- ako zistiť, čo nás v živote napĺňa
- ako si zlepšiť vzťahy
- ako liečia neplodnosť
- že na ceremónie chodí aj veľa mužov
Povedzte nám príbeh vašich začiatkov. Ako ASATOMA vznikla a aká bola idea toho celého?
Asatoma vznikla tak nejak sama. Dlhšie sme sa stretávali len my dve ako dlhoročné kamarátky na káve a vždy sa akosi objavili okolo nás aj iné ženy. Hovorili sme o rôznych témach a stalo sa, že nám viackrát ženy povedali, aby sme o tých témach urobili workshop, prednášku, čokoľvek.
Tak sme urobili prvé ženské stretnutie s témou ženského cyklu a zdravia. Prišlo dvadsať žien, podporili nás a chceli ďalšie stretnutia. Nemali sme žiadne stratégie, žiadne plány. Robili sme, čo nás baví. Od prednášok a workshopov sme sa dostali k organizovaniu ženských víkendových pobytov, meditácií, cacao ceremónií.
Po roku to už chcelo formu, pretože ľudí pribúdalo. Vznikla Asatoma – miesto pre hlbokú vnútornú prácu. Začali sa nám ozývať z rôznych miest, aby sme prišli k nim zorganizovať cacao ceremony a tak sme začali cestovať po Slovensku.
Mali sme jeden rok, kde sme vytvorili koncept „školy naplneného života”, kde sa prepájalo veľa zvučných mien, odborníkov z oblasti sebarozvoja, zdravia, ale i spirituálneho sveta. Ľudia sa prihlásili na ich „predmety” a vzdelávali sa v rôznych témach. Za tie roky to malo rôzne formy, vyvíjali sme sa.
Ale idea bola vždy jediná – Asatoma Sat Gamaya – je to prastará mantra v sanskrte a znamená: „Veď ma od nepravdy k pravde“. A teda celá naša práca je zameraná na rozvoj ľudského vnímania do prirodzenosti a hľadania pravdy.
Zaujímali ste sa o dušu a duchovno odjakživa alebo kedy nastal ten bol zlomu?
U každej z nás to prišlo v inom období a sprevádzala to osobnostná kríza. Kde sa začne človek hľadať, lebo už mu nestačí to „povrchné”. A tak ide do seba. Hlbšie.
Aké sedenia robíte a kde všade?
Dnes sa naša Asatoma venuje štyrom oblastiam – práca s emóciami (cacao ceremony, uvoľnenie), práca so vzdelávaním (prerod ženy, semináre), rituálne sprevádzanie (svadobné ceremónie, predpôrodné rituály, privítanie bábätiek na svet, menarché, prechodové rituály) a pobyty (víkendové ženské pobyty alebo ajurvédske retreaty na Srí Lanke).
Ako prebieha obľúbená cacao ceremónia a čo pri nej môžete zažiť? Čo je soundhealing, ktorý ju sprevádza?
Cacao ceremony je taký náš vyskladaný, vyšperkovaný zážitkový proces, ktorým sprevádzame každého, koho medicína kakaa zavolá. Prvá časť je meditácia, v ktorej pracujeme s vlastnými emóciami, predkami, odpustením, prijatím. Človek v nej nájde odpovede, ktoré potrebuje.
Druhá časť je rituálne pitie kakaa, kde sa človek prepája s vlastnými snami a zámermi. Na záver je zvukoterapia/soundhealing – je to terapia bez slov. Využívajú sa v nej nástroje, ktoré rezonujú na určitej frekvencii. Tie vibrácie prechádzajú do fyzického tela a rozpohybujú bunky, uvoľňujú bloky, uľavujú. Opäť je to aj zmyslový zážitok.
Prečo za vami ženy najčastejšie chodia?
Z väčšej časti nás vyhľadávajú ženy, ale skoro na každej ceremónii nájdete aj mužov. Asatoma už dávno prestala byť útočiskom iba pre ženy. Na ceremónie prichádzajú ženy so svojimi mužmi, otcami, dospievajúcimi deťmi, starými rodičmi. Ženy chodia zväčša prvé, lebo sú citlivejšie, potrebujú zmenu, dávajú do pohybu vzťahy, staré štruktúry. Cítia vnútorné volanie po týchto zmenách a sú tie, ktoré potom svietia k rozvoju aj mužom.
Konečne však zažívame dobu, kedy aj muži hľadia do svojho vnútra a riešia svoje traumy, bolesti a staré vzorce správania. Nechcú žiť ako predtým a chcú zmenu k vedomejšiemu a pokojnejšiemu životu. Mnohí dosiahnu kariérny úspech, majú rodinu, peniaze, všetko… Ale vo vnútri sa cítia nenaplnene a prázdno. To je bod v ktorom nás vyhľadávajú. Iní prichádzajú po rozchodoch, rozvodoch alebo v ťažkých zdravotných problémoch, aby našli vo svojom vnútri odpovede a spôsob, ako sa na všetkých úrovniach liečiť.
Ako to vnímajú muži? Hanbia sa sami medzi ženskou väčšinou?
Nehanbia sa, aj keď nie sú takí zhovorčiví o svojich pocitoch ako ženy. Prídu, pomeditujú si, pustia emócie, zdvihnú sa a idú domov.
Môžete sa podeliť o nejaké spätné väzby alebo príbehy ľudí, ktorým vaše sedenia pomohli?
Tých spätných väzieb ľudí, príbehov, ktoré prežili a ich ciest je množstvo. To je nereálne zdieľať. Práve vďaka týmto príbehom máme stále túžbu a snahu tvoriť komunitu a sprevádzať. Tie zmeny sa týkajú všetkých oblastí života. Ľudia zlepšili neporovnateľne svoje vzťahy s rodičmi, partnermi, deťmi. Zmenili povolania, smerovanie. Našli spôsob ako vyliečiť svoje psychické či fyzické problémy. Máme aj viac „bábätiek”, ktoré sa zrodili z „neplodnosti”. Proste príbehy, ktoré píše život sám.
Veľa ľudí žije nepravý, povrchný život. Robia prácu, ktorá ich ani nebaví a dlhé roky sú s partnerom len zo zvyku a ani nie sú skutočne šťastní. Ako odhaliť tieto vzorce a začať žiť svoju pravdu? Aké sú tie prvé kroky?
Väčšinou je osobnostná kríza práve ten začiatok, kedy človek začína hľadať niečo viac. Hĺbku. Uvedomuje si, že tak, ako žije, už nedokáže ďalej a v rámci sebazáchovy hľadá miesta, s ktorými súznie. Niekto vyhľadáva psychológa, knihy, semináre, terapie. Niekto sa utieka k alkoholu, drogám a iným závislostiam. Vždy máme na výber.
Stres a neustále povinnosti doma aj v práci mnohým dodávajú pocit, že nie je priestor venovať sa samému sebe. Ako z toho kola von? Čo mám urobiť, aby som porazil stres? Je to vôbec možné?
Neostávať na to sám a požiadať o pomoc. Mnohí sa najskôr pokúsia zdieľať to, čím prechádzajú so svojou rodinou, ale tam nenachádzajú pochopenie, práve naopak, ešte ich uvrhnú do väčšieho tlaku. Najmä ženy. Mali by byť predsa vďačné a robiť to, čo všetky. Nuž, v takej spoločnosti žijeme.
Dá sa z toho kolečka von, keď začneme hľadať ľudí, s ktorými súznieme. Poradia nám, ako nájsť spôsoby života tak, aby sa venovali aj rodine, domácnosti a zároveň boli spokojné aj vnútorne.
Dnešný svet je plný vzťahov, ktoré nás nenapĺňajú. Podľa čoho si vyberáte ľudí vo svojom živote? Ako viete, že sú to tí praví?
V určitej úrovni žitia vlastnej hodnoty musia odísť všetci, ktorí nerešpektujú naše hranice a nesúznejú s našou cestou. Zo začiatku nebude ľahké púšťať ich zo života. Stále cítime, že musíme vysvetľovať, odôvodňovať, že sme sa rozhodli žiť inak. Neskôr, s ďalším vývojom, bude prirodzené mať okolo seba iba ľudí, ktorí s nami ladia – najmä hodnotovo.
Priatelia, ktorých si vyberieme, sú väčšinou rovnako zmýšľajúci, otvorení, úprimní a láskaví ľudia. Dôležité je nepotláčať svoje pravé ja. Byť tým, kým naozaj sme. Ten, kto má odísť, odíde. Ten, kto má prísť do života, ten príde. Vrana k vrane sadá, ako sa hovorí.
V živote nás od malička učia neplakať, nehnevať sa, len sa usmievať. Ako sa toto môžeme odnaučiť?
Od úplného malička sú naše emócie nežiadané. Emócie sú hnev, smútok, ale aj radosť. Tieto sú v nás väčšinou potláčané. Neplač, lebo ti dám dôvod! Neraduj sa, lebo po smiechu prichádza plač. Nehnevaj sa, to sa nepatrí. A emócie ako strach a vina – to sú naše výchovné prostriedky.
Vychovávali nás zastrašovaním, trestom, obvinením, s cieľom urobiť z nás „slušných ľudí”. Vyrástli sme v zlomených ľudí, ktorí sa boja, či sú dosť dobrí, pochybujú o akomkoľvek svojom výkone, neveria si ani v základných veciach, naučili sme sa klamať, zatajovať, hovoriť, čo sa patrí, poslúchať. Len preto, aby neprišiel trest. Cukor a bič. Za naplnené očakávania sme boli odmenení láskou.
Preto teraz vyhľadávame lásku na miestach, kde nie je. Nevieme prejavovať emócie, ktoré sú nám tak dôležité, aby nás preniesli situáciami, ktorými prechádzame. Hnev nám predsa pomáha nastaviť si hranice a priniesť zmenu. Roky potláčaný hnev prepukne v agresiu, je už deštrukčný. Smútok a plač nám pomáha prejsť bolestivými situáciami, stratou. Potláčame ho a rokmi nám zatvrdne tak srdce, že už netušíme ako prejaviť skutočný súcit, lásku. Strach cítime aj vtedy, kedy nám nič nehrozí a obviňujeme sa vkuse za to, ako žijú druhí, ako sa cítia a my vlastne bez tej viny už ani žiť nevieme.
Je veľa spôsobov a techník ako pracovať so svojimi emóciami. Treba vyhľadať pomoc. Vždy. Aj keď si myslíme, že nám nič nie je. Sebaklam je deštrukčný.
Mnohí ľudia sa snažia „nájsť zmysel života” alebo „poslanie”, no netušia, čo ich napĺňa. Vy ste to našli? Ako sa priblížiť k odpovedi?
My sme akosi od začiatku vedení k tomu, že poslanie znamená práca a že to musí byť jedna práca na celý život. Poslanie je spôsob života. Vnímanie našej osobnosti, darov, talentov, schopností a ich nasledovanie. Poslanie je spôsob s akým odovzdávame naše vlastné skúsenosti a vedomosti do sveta.
Bohužiaľ, naše vlastné obmedzenia, zranenia a naučené vzorce nám nedovoľujú sa k nemu dostať. Poslaním môže skutočne byť aj predavačka, ktorá miluje ľudí, svoju prácu a vďaka nej je atmosféra pri nákupe taká, že sa tam chcete vracať.
My sme našli poslanie jednoducho – šli sme skúsiť niečo, čo sme cítili, že chceme skúsiť, hovorili sme o tom a cesta sa otvorila sama – život nám ponúkol príležitosti. Ak vás to zastavuje na každom kroku, musíte sa až príliš snažiť a je to silené, nie je to správna cesta.
Ako si dokážeme zmanifestovať (pritiahnuť) niečo, čo v živote chceme? Lepšiu prácu, viac peňazí, dovolenku…
Z bodu srdca, nie ega. A teraz, čo to v bežnom živote znamená? My si totiž prajeme veci, ktoré chceme mať a zažívať z bodu nedostatku. Z pocitu, že nemám, prípadne aj frustrácie, atď. Kľúčom k napĺňaniu snov a zámerov je emócia radosti. Prajte si vtedy, keď cítite absolútnu radosť vo svojom srdci. Keď sa smejete, keď ste šťastní, keď počúvate svoju obľúbenú skladbu, ktorá vám rozospieva srdce, keď sa smejete s priateľmi, keď sa milujete s partnerom, keď sa pozeráte na západ slnka pri mori. Vtedy, keď je srdce plné.
V ktorých mestách vás môžu ľudia v najbližšom období očakávať a plánujete nejaké pobyty?
Momentálne najbližšie mesiace do konca roka budeme pravdepodobne iba v Žiline, kvôli môjmu vyššiemu štádiu tehotenstva a prichádzajúcemu potomkovi.
Od nového roka sa podľa situácie budeme vracať tam, kde vždy chodievame – Bratislava, Trenčín, Banská Bystrica, Košice, Poprad, Ostrava, Námestovo. Rovnako tak aj od nového roka opäť začneme ženské víkendové pobyty. Tie sú naša srdcovka. Ale to musí už každá žena cítiť v kostiach, že jej podskočilo srdce vzrušením a chce to zažiť.