Európski astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá je dosiaľ najbližšia k Zemi. Objekt, ktorý sa nachádza v súhvezdí Ďalekohľad, je od našej planéty vzdialený zhruba 1000 svetelných rokov.
Je súčasťou systému, ktorého ďalšie dve hviezdy možno z južnej pologule sledovať voľným okom.
Čierna diera sa nachádza v kedysi trojhviezdnom systéme HR 6819. Vedci ju objavili s pomocou teleskopu v Čile, a to vďaka neobyčajnej obežnej dráhe jednej zo zmienených hviezd. Hoci dve zvyšné hviezdy nie sú dostatočne blízko na to, aby ich čierna diera pohltila, tá, ktorá je k nej bližšie, má pokrivenú orbitu. Teleso má hmotnosť štyroch až piatich Sĺnk.
Do čiernej diery by sa zmestil Washington D.C
Spomínané hviezdy sú mladšie ako Slnko, no oveľa horúcejšie. Podľa Thomasa Riviniusa z Európskeho južného observatória (ESO), vedúceho autora štúdie, ktorá vyšla v odbornom časopise Astronomy & Astrophysics, sú možno 140 miliónov rokov staré a majú 15-tisíc stupňov Celzia, čo je trojnásobne viac ako má Slnko.
Hviezda obiehajúca okolo čiernej diery sa pohybuje v tvare, ktorý potvrdzuje teóriu Einsteina
Pred približne 15 miliónmi rokov sa z jednej z hviezd stala supernova a následne čierna diera. Ako väčšina takýchto čiernych dier, aj táto je malinká – má priemer možno 40 kilometrov.
„Do čiernej diery by sa zmestil Washington D.C. a ak by sa raz dostal dnu, už by sa nikdy nevrátil,“ povedal spoluautor štúdie Dietrich Baade.
Podobných čiernych dier je vraj mnoho
Vedci predpokladajú, že podobných čiernych dier je mnoho. V Mliečnej ceste by sa ich mohlo podľa ich teórií nachádzať 100 miliónov až miliarda.
Astronómovia obyčajne pozorujú čierne diery vďaka tomu, že pohlcujú časti susednej hviezdy alebo niečo iné. Väčšina čiernych dier, ako novoobjavené teleso, podľa odborníkov však nemá v dostatočnej blízkosti nič, čo by mohli pohltiť, a tak ich ešte nespozorovali.
Prvá snímka čiernej diery je na svete, pripomína Sauronovo oko z Pána prsteňov
Ďalšia najbližšia čierna diera je od Zeme vzdialená približne trojnásobne viac, ako tá zo systému HR 6819, a to okolo 3 200 svetelných rokov, vysvetlil Rivinius.