BARCELONA 27. júla (WEBNOVINY – od vyslaného redaktora Gabriela Bogdányiho) – Z osmičky Slovákov, ktorí sa v utorok predpoludním predstavili na európskom atletickom šampionáte v Barcelone, by traja na svoje účinkovanie asi najradšej zabudli.
Kladivári Marcel Lomnický a Miloslav Konopka v kvalifikačnej A-skupine neprekonali 70-metrovú hranicu a výrazne zaostali za svojimi tohtosezónnymi maximami. Štvorstovkár Peter Žňava, ktorému sa črtala skvelá šanca na priamy postup do semifinále, pred vbiehaním do cieľovej rovinky s bolestivou grimasou v tvári svoj rozbeh vzdal.
„Kruh bol výborný, počasie skvelé a aj ja som vstal ráno dobre naladený a nabudený,“ tvrdil po kvalifikácii, v ktorej skončil celkovo na 24. mieste výkonom 68,22 m Marcel Lomnický, bronzový medailista z juniorských MS 2006 a ME 2007 v kategórii do 22 rokov. „Prvý pokus som zaisťoval, hodil som ho ľahko. Lenže potom som asi veľmi chcel a nevyšlo mi to.“ Študent univerzity Virginia Tech v americkom Blacksburgu priznal, že čakal oveľa lepší výkon. „Som veľmi sklamaný, veril som, že vzhľadom na pohodu, v akej som sa cítil, hodím oveľa viac. Získal som však do budúcnosti veľmi cennú skúsenosť,“ našiel Lomnický aspoň nejaké pozitívum na barcelonskej kvalifikácii.
Miloslav Konopka hodil len 68,77 m a celkovo až 22. priečka finalistu MS 2003, MS 2007 a ME 2002 je veľkým sklamaním. Tridsaťjedenročný kladivár banskobystrickej Dukly totiž vo svojom štvrtom štarte v sezóne hodil o 6,39 menej ako bol jeho najslabší výkon v tomto roku.
„Zlé, veľmi zlé. Hodil som menej ako na tréningu,“ povzdychol si Konopka, ktorému na pokoji v príprave na ME určite nepridala ani nedávna dopingová aféra jeho švagra, guliara Milana Haboráka. „Technicky to bolo úplne rozhádzané, a pritom som sa cítil dobre. Neprekážalo mi ostré slnko a nebol som ani nervózny. Do Barcelony ma prišla povzbudiť celá rodina, asi som ich veľmi nepotešil… Predviedol som nemastný – neslaný výkon a nechápem, prečo.“
Štvorstovkár Peter Žňava mal skvelú šancu na reparát za ME 2006, keď stroskotal už v rozbehoch. Dvesto metrov bežal výborne, a keď po úvodnej zákrute vzdal kvalitný Rakúšan Clemens Zeller, vyzeralo to nádejne. Lenže v ďalšej zákrute, približne 150 metrov pred cieľom začal dubnický šprintér náhle spomaľovať, až kým sa úplne nezastavil. Kľakol si na ovál, sklonil hlavu – jasný obraz smútku a beznádeje. „Už po prvej stovke ma pichlo v zadnom stehennom svale. Snažil som sa to síce rozbehnúť, ale pichanie som cítil čím ďalej, tým viac,“ vravel znechutený a frustrovaný Žňava a pripustil, že to bola možno jeho posledná štvorstovka v živote. „Už nemám chuť. V tejto sezóne som dal do toho všetko, obetoval som atletike veľa a takýto výsledok… Zaslúžil som si niečo úplne iné,“ povzdychol si bezradne.
Zo Žňavovho III. rozbehu postúpil priamo do semifinále ako posledný štvrtý Marc Orozco zo Španielska – časom 47,19. Takýto výkon zverenec trénera Martina Illéša behal na požiadanie. V tomto roku už trikrát, takže jeho göteborské vystúpenie nemožno charakterizovať inak ako premárnená životná šanca.
SITA