BRATISLAVA 1. októbra (WEBNOVINY) – Zosúladenie príspevkov prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení do Audiovizuálneho fondu s reálnou cenou vstupeniek na filmy je jednou zo zmien, ktorú prináša návrh zákona o audiovízii.
Nový zákon, ktorý má komplexne upraviť práva a povinnosti osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie či postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ústavu (SFÚ), vypracovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR a na stredajšom rokovaní schválila vláda.
MK SR tvrdí, že nový zákon pripravili na základe požiadaviek z praxe. Ako pre agentúru SITA uviedol počas pripomienkovania normy hovorca MK SR Jozef Bednár, nový zákon výrazne mení postavenie a pôsobnosť SFÚ a tiež zavedie nové podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenska.
Návrh zákona o audiovízii je rozdelený na deväť častí.
Prvá a druhá časť
Prvá časť návrhu zákona – všeobecné ustanovenia definuje základné pojmy.
Druhá časť je o evidencii: slovenských audiovizuálnych diel, osôb pôsobiacich v audiovízii a nezávislých producentov. Podľa platného audiovizuálneho zákona vedie MK SR zoznamy slovenských audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, tiež zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii a register nezávislých producentov. Ministerstvo navrhuje, aby audiovizuálne diela a osoby z audiovízie evidoval Slovenský filmový ústav a nezávislých producentov evidoval Audiovizuálny fond. Ministerstvo povedie iba zoznam záznamov umeleckých výkonov.
Na základe požiadaviek z praxe navrhuje MK SR v návrhu zákona o audiovízii zmeniť definíciu nezávislého producenta. Podľa návrhu ním má byť „výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislých producentov, ktorý nie je vysielateľom, nie je s vysielateľom personálne ani majetkovo prepojený a minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených pôvodne pre televízne vysielanie jedného televízneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel“. Status nezávislého producenta majú získať aj tí, čo sú považovaní za nezávislého producenta v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.
Tretia časť
Tretia časť návrhu zákona – „ochrana maloletých“ upravuje jednotný systém označovania, určovanie a zverejňovanie vekovej vhodnosti jednotlivých diel a obmedzenie prístupu k tým, ktoré sú určené len dospelým. Novinkou, ktorú má priniesť, je zrušenie povinnosti výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel určovať ich vekovú vhodnosť. Robiť to majú distributéri. Povinnosť zverejňovať vekovú vhodnosť zostáva zachovaná pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a pre prevádzkovateľa počítačovej herne.
Štvrtá a piata časť
Štvrtá časť návrhu zákona obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave audiovizuálneho a multimediálneho diela. Piata časť upravuje podmienky uverejňovania reklamy a umiestňovania produktov.
Šiesta časť
Šiesta časť návrhu zákona upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu, nakladanie s majetkom v správe SFÚ, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Návrh zákona podrobnejšie upravuje pôsobnosť a výkon funkcie generálneho riaditeľa fondu. Taktiež mení zloženie a posilňuje kompetencie rady, ktorá okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností SFÚ, volí a odvoláva generálneho riaditeľa SFÚ. „S cieľom zabezpečiť odbornosť rady ako orgánu dohľadu sa mení jej zloženie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci zo všetkých hlavných oblastí pôsobnosti SFÚ (za oblasti: propagácie a prezentácie audiovízie, ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, vedeckej a výskumnej činnosti). Členov rady, rovnako ako aj členov dozornej komisie bude v zmysle návrhu zákona menovať a odvolávať minister kultúry,“ uvádza ministerstvo v návrhu.
Siedma časť
Úprava v siedmej časti návrhu zákona – „ochrana audiovizuálneho dedičstva“ – vychádza predovšetkým z Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva, ktorý SR podpísala. Návrhom vymedzuje pojem audiovizuálneho dedičstva, upravuje fond audiovizuálneho dedičstva a jeho činnosť. Ôsma časť návrhu upravuje dohľad nad dodržiavaním ustanovených povinností. Deviata časť – spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, rieši predovšetkým vzťah platnej právnej úpravy a navrhovanej právnej úpravy a zároveň zrušuje audiovizuálny zákon.
Zmeniť by sa mal aj zákon o Audiovizuálnom fonde
V nadväznosti na navrhovaný nový zákon o audiovízii sa majú zmeniť viaceré zákony, medzi nimi i zákon o Audiovizuálnom fonde.
Zmeniť sa má základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do AV-fondu. Príspevok má byť jedno percento z každej predanej vstupenky na predstavenie za posledný kalendárny rok.
Dôvodom „je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín,“ píše MK SR.
Ministerstvo chce, aby príspevok do AVF platili aj poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Má to byť 0,5 percenta z ich celkových príjmov za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. MK SR tým chce zabezpečiť AVF stabilné finančné zdroje.