V rozhovore so staronovým prezidentom Slovenskej komory audítorov Ing. Milanom Mozolákom sa dočítate:
- O pozitívnych vplyvoch koronakrízy
- O dôsledkoch digitalizácie na audítorskú profesiu
- O postoji politikov k pravdivým informáciam o stave ekonomiky
Mnohí podnikatelia by rok 2020 najradšej „vymazali” zo svojho života. Čo vy?
Na základe získaných údajov z takzvaných predauditov môžem potvrdiť, že koronakríza najtvrdšie dopadla na sektor služieb, predovšetkým v cestovnom ruchu. Podnikanie v gastrobiznise je totiž dlhodobo slabo istené kapitálom. Reštaurácie žijú najmä z peňazí, ktoré získajú od zákazníkov. A tí im pre protipandemické opatrenia vlády vypadli z príjmov.
Aj v našej profesii objem audítorských zákazok stále klesá, výrazne aj v tomto roku. Napriek tomu sa však aj ďalej snažíme pomáhať spoločnostiam pri objasňovaní vplyvov legislatívy na ich podnikanie, posudzovať riziká a neistoty do budúcnosti. Našim cieľom ostáva dôsledne si plníť svoju úlohu kontroly vo verejnom záujme.
Vláda v tomto roku zvýšila limity pre povinnosť firiem mať audit. Argumentovala, že tým klesne byrokratická záťaž pre podnikateľov a znížia sa aj ich nevyhnutné náklady. Audítori však upozorňovali, že mnohé firmy sa stanú nekontrolovateľné.
Štát by si podľa nášho názoru mal strážiť rozsah a význam kontrolných mechanizmov, ktoré má k dispozícii, tak v iných sektoroch ako aj v ekonomike. Redukovanie kontrolných mechanizmov, kde patrí aj audit účtovníctva obchodných spoločností, znamená rezignovanie na pravdivé a overené informácie o stave ekonomiky.
Audítorská profesia vznikla na základe celospoločenskej objednávky všade na svete, aby sa verifikovali informácie, ktoré sú dôležité pre štát. Firmy, ktoré sa poslednou legislatívnou úpravou na Slovensku, dostali mimo povinnosť mať audit, operujú s obrovskými hodnotami a štát by teda malo zaujímať, či sú spravované transparentne a v súlade so zákonom.
Končiaci sa rok bol aj znamení viacerých akcií NAKA. Vo väzbe skončili sudcovia, policajní funkcionári, ale aj podnikatelia. Obvinení sú z viacerých skutkov ekonomickej povahy. Súvisí to s nedostatočnými právnymi pákami štátu, na ktoré upozorňujete?
Domnievam sa, že áno. Uvediem konkrétny príklad: Rozhodnutím vlády o zvýšení limitov pre povinný audit, vypadlo spod kontroly štátu 5000 firiem! 5000 spoločností sa tak nemusí obávať represie, zníži sa zodpovednosť ich ekonomického správania. Ak sa štát dobrovoľne vzdá kontroly nad určitou časťou ekonomiky, tak nech sa potom nečuduje, že firmy perú špinavé peniaze, správajú sa korupčne a podobne. Následky nekontrolovateľnosti môžu byť nedozierne. Naša profesia má vybudované široké kontrolné postupy, podlieha nezávislým previerkam, má zákonnú povinnosť kontinuálneho vzdelávania, a pod. Práve preto voláme po spolupráci s viacerými ministerstvami, objasňujeme našu prácu a jej výstupy, a odporúčame vybudovanie ďalších kontrolných prvkov v hospodárstve, súdnictve, financiách atď.
Na záver otázka „z kuchyne” audítorskej profesie. Veľa sa diskutuje o digitalizácii tohto povolania. Nahradí časom umelá inteligencia ľudských audítorov?
V krátkodobom horizonte digitalizácia skôr uľahčí zber údajov o auditovanom subjekte, čo považujem za významnú pomoc. Vo fáze interpretovania zozbieraných výsledkov, je osoba audítora a jeho úsudok stále kľúčová. Čo si ako profesný stav musíme uvedomiť je, že bez zvládnutia nových technológií sa nepohneme dopredu. V tomto sa koronakríze musím poďakovať, lebo urýchlila proces digitalizácie, o ktorej sme predtým toľko diskutovali. Vyskúšali sme si to na poslednom zhromaždení našej stavovskej organizácie. Komunikáciu, vzdelávanie aj zásadné rozhodnutia dokážeme bez problémov robiť v on-line priestore. Do takto nastavených procesov sa zapojilo podstatne viac členov ako keby sa konali osobne. A to zvyšuje ich legitimitu.
Informačný servis