BRATISLAVA 7. novembra (WEBNOVINY) – Úplný počiatok príbehu Toyoty sa datuje do obdobia pred viac než storočím, keď Kiičirov otec Sakiči Toyoda založil spoločnosť Toyoda Enterprise. Sakiči, prezývaný „Kráľ vynálezcov“ či „japonský Thomas Edison“, sa narodil roku 1867 v čase, keď prebiehala modernizácia Japonska. V období dospievania dokázal len ťažko prehliadať zbedačený stav dediny, v ktorej vyrastal. Sakiči objavil svoje poslanie približne vo veku 20 rokov: prospievať spoločnosti prostredníctvom činov, ktoré majú reálny dosah.
Význam „reálneho dosahu“ si uvedomil, keď pozoroval ťažkú ručnú prácu pri spriadaní a tkaní látky vlastnými rukami, a to predovšetkým u svojej vlastnej matky. Neskôr to popisoval takto: „Začal som uvažovať o spôsoboch, ako tkací stav poháňať, aby bolo možné tkať rýchlejšie a lacnejšie tak vyrobiť väčšie množstvo látky.“ V roku 1926 potom Sakiči doviedol do dokonalosti automatický tkáčsky stav vlastnej konštrukcie, určený na masovú výrobu – a tak vznikol automatický tkáčsky stav Toyoda typu G.
Efektivita výroby na novom automatickom stave (jeden pracovník dokázal obsluhovať až 25 stavov súčasne) rýchlo pritiahla pozornosť celosvetovo najväčšej textilky toho obdobia, britskej spoločnosti Platt Brothers & Co. Ltd. Sakičiho syn Kiičiro bol v roku 1929 ako zástupca spoločnosti poverený úlohou dohodnúť patentovú zmluvu na stav typu G; vtedy sa rozhodol cestovať do Anglicka cez Spojené štáty. Chcel sa na vlastné oči presvedčiť, ako sa medzitým rozvinul automobilový priemysel.
Kiičirove zážitky zo Spojených štátov sformovali jeho jediný cieľ: dokázať taktiež vyrobiť automobil. Na tieto účely bol vo výrobnom závode spoločnosti Toyoda Automatic Loom Works vyhradený určitý priestor a vznikol nový tím konštruktérov. Aj napriek čiastočným neúspechom pri návrhu prvého motora dokázal Kiičiro so svojimi vývojármi vytrvať a nakoniec uspieť, rovnako ako predtým jeho otec pri vývoji automatického tkáčskeho stavu.
Podmienky v tridsiatych rokoch minulého storočia neboli vôbec naklonené pokusom o rozbeh úplne nového priemyselného odvetvia, najmä v situácii, keď potrebné zručnosti a skúsenosti boli skôr len ojedinelé. Kiičirovi sa však podarilo presvedčiť Risabura Toyodu – vtedajšieho riaditeľa spoločnosti Toyoda Enterprise – a založiť špeciálne automobilové oddelenie v rámci závodu na výrobu tkáčskych stavov.
Kiičirov pôvodný plán sériovo vyrábať osobné vozidlá zmenili okolnosti, pretože začala narastať hrozba svetovej vojny. Priority vtedajšej vlády sa presunuli z osobných vozidiel na výrobu nákladných automobilov a Kiičiro tak bol nútený pripraviť nové plány. V roku 1935 bol po necelých šiestich mesiacoch vývoja dokončený nákladný automobil „Model G1“.
Okamžite po spustení výroby nákladných automobilov sa Kiičiro vrátil k práci na svojom hlavnom cieli, ktorým bola výroba osobných vozidiel. V roku 1936 bol dokončený prototyp Model AA. Pri rozhodovaní o označení, ktoré by bolo s Modelom AA spojené, sa firma rozhodla vyhlásiť verejnú súťaž. Víťazný návrh z 20 000 podaných prihlášok obsahoval japonské znaky predstavujúce slovo „Toyota“. Nový návrh bol prijatý, pretože evokoval rýchlosť, ale zároveň obsahoval šťastných osem ťahov v použitých japonských znakoch. Tak vznikla Toyota a Model AA bol vôbec prvým vozidlom nesúcim toto nové označenie.
Kiičirove sny sa stali skutočnosťou 28. augusta 1937, keď bola založená spoločnosť Toyota Motor Company (dnes Toyota Motor Corporation) a za jej prezidenta bol zvolený Risaburo.
Budem bojovať tak dlho, kým nepadnemKiičiro Toyoda
Na konci druhej svetovej vojny neboli japonské závody na výrobu automobilov nijako zvlášť poškodené, ale potrebovali modernizáciu. V závode Komoro spoločnosti Toyota pracovala na konci roku 1945 necelá polovica pôvodných zamestnancov. Z dôvodu nedostatku potravín bola Toyota nútená pestovať vo svojom závode rôzne plodiny, aby bolo možné zostávajúcich zamestnancov nasýtiť, a súčasne musela spoločnosť v záujme prežitia rozšíriť svoje aktivity o rôzne vedľajšie činnosti, napr. predaj kuchynského riadu vyrobeného z materiálu pôvodne určeného na montáž lietadiel.
Kiičiro ako tradične dobrý vizionár zhodnotil smerovanie spoločnosti po dôkladnom zvážení podmienok v povojnovom Japonsku. Vtedy vyhlásil: „Toto bude doba pre malé vozidlo.“ Už v novembri roku 1945 sa konštruktéri Toyoty pustili do návrhu štvorvalcového motora „Type S“ so zdvihovým objemom 1 000 cm3. V roku 1947 bolo dokončené prvé povojnové osobné vozidlo značky Toyota, dvojdverový Model SA s motorom Type S s výkonom 27 k. Spoločnosť okamžite začala vyvíjať tlak na príslušné orgány, aby získala povolenie na opätovné spustenie výroby osobných automobilov. Prezývka modelu SA, „Toyopet“, sa stala charakteristickou značkou malých vozidiel automobilky Toyota.
Hospodárske podmienky na začiatku 50. rokov minulého storočia priniesli ťažkosti spojené so zavádzaním novej finančnej politiky štátu. Plány na zvýšenie výroby sa rýchlo rozplynuli a spoločnosť len s problémami zháňala prostriedky na platy svojich zamestnancov. Toyota sa aj napriek tomu dokázala držať svojich zásad neprepúšťať svojich zamestnancov a nakoniec s pracovníkmi vyjednala zníženie platov o 10 %, aby dokázala ťažké obdobie prestáť.
Znižovanie stavov sa však nakoniec ukázalo ako nevyhnutné, čo opäť donútilo vedenie spoločnosti vrátiť sa k rokovaciemu stolu s odborovými predákmi. Napriek tomu, že sa ponúkala možnosť, ako by spoločnosť mohla vycúvať zo svojich zásad o neprepúšťaní zakotvených v kolektívnej zmluve, vtedajší riaditeľ Toyota Motor Company, Eidži Toyoda, odmietol ísť touto cestou a radšej zachoval vzťah maximálnej dôvery so zamestnancami firmy.
Pracovné spory skončili v čase, keď zo svojej funkcie odstúpil Kiičiro Toyoda spoločne s niekoľkými ďalšími manažérmi na znak solidarity so zamestnancami. Tento krok vyvolal vlnu dobrovoľných odchodov, čo spoločnosti pomohlo prežiť najťažšie finančné obdobie.
Ideálne podmienky pre výrobu vznikajú vtedy, keď stroje, zariadenia a ľudia spoja sily a vzniká pridaná hodnota bez produkcie akéhokoľvek odpaduKiičiro Toyoda
V 50. rokoch minulého storočia začala spoločnosť zameriavať svoju pozornosť na zvyšovanie efektivity svojich činností. Aj keď Kiičiro začlenil do projektu závodu Koromo metódu zásobovania Just-in-Time, k jej plnému zavedeniu nikdy nedošlo pre rozvraty počas vojnového obdobia.
Vtedajším manažérom konečnej montáže vo výrobnom oddelení bol Taiiči Ohno. Ohno sa inšpiroval Sakičiovým automatickým stavom, ktorý dokázal odhaliť prerušené vlákna a zastaviť výrobu, čo sa odrazilo na poklese objemu chybných výrobkov, zvýšení kvality aj celkovej efektivite výroby. V snahe zvýšiť efektivitu zaviedol Ohno na výrobnej linke celý rad inovácií, ktoré sa začali označovať ako jidoka, teda automatizácia s ľudským dotykom.
Ak napr. zamestnanec narazil na problém, mohol zatiahnuť za šnúru (andon cord), ktorá zastavila celú výrobnú linku. Zabránilo sa tak postupnému narastaniu problémov a ich znásobeniu v ďalších krokoch výroby. Systém Kanban, využívajúci kartičky uvádzajúce, kde a kedy sa konkrétny diel použije, metódu Just-in-Time ešte posilnil a napomohol znížiť vytváranie zásob dielov, ktoré sa dodávajú až v okamihu potreby.
Nový systém výroby TPS (Toyota Production System), ktorý vznikol spojením Kiičirovej metódy Just-in-Time a Ohnovej koncepcie jidoka, bol v roku 1963 zavedený vo všetkých závodoch Toyoty a aj naďalej zostáva základom všetkých výrobných prevádzok automobilky Toyota po celom svete.
Dobré myslenie, dobré výrobkyslogan Toyoty prijatý v roku 1953
V prvej polovici 60. rokov pracovala Toyota na zvýšení kvality výroby na úroveň porovnateľnú s medzinárodnými meradlami, k čomu mal napomôcť systém komplexného riadenia kvality (TQC – Total Quality Control). Pre každý proces boli určené kvalitatívne ciele a zamestnanci v jednotlivých fázach niesli zodpovednosť za analýzu a určovanie príčiny jednotlivých chýb, ako aj za návrhy protiopatrení. Tieto nové výrobné technológie sa odrazili v typickej kvalite dielenského spracovania.
V roku 1965 získala Toyota Demingovu cenu za kvalitu (DAP – Deming Application Prize) od Japonskej únie vedcov a inžinierov (JUSE) ako uznanie za príkladné zlepšenia v oblasti komplexného riadenia kvality.
To je teda pocitstarší marketingový slogan Toyota Motor Sales, USA
Nová epocha začala v roku 1957, keď do Los Angeles dorazili dve vzorky modelu Toyota Crown, ktoré boli vôbec prvými japonskými vozidlami exportovanými do Severnej Ameriky. Krátko nato bola založená spoločnosť Toyota Motor Sales, U.S.A. a bol spustený predaj, ktorý v roku 1958 dosiahol skromný počet 288 vozidiel. Toyota Land Cruiser sa po prvýkrát predstavila v roku 1951 ako Model BJ a až v roku 1955 začala používať svoje legendárne označenie. Nový model si rýchlo získal dobrú povesť trvanlivého vozidla do každého terénu.
Toyota Corona predstavená v roku 1966 sa stala prvým obľúbeným vozidlom značky Toyota v Amerike. Už v prvom roku dokázala zvýšiť tamojší objem predaja na trojnásobok, teda na viac než 20 000 vozidiel. V roku 1967 sa Toyota stala treťou najpredávanejšou dovážanou značkou. Vďaka kumulatívnemu predaju, ktorý v roku 1972 dosiahol 1 milión kusov, sa Toyota v roku 1975 stala najpredávanejšou dovážanou značkou na trhu.
Toyota dnes v Severnej Amerike prevádzkuje 14 výrobných závodov a jej lokálna výroba nedávno dosiahla objem 25 miliónov vozidiel.
Európsky trh nám poskytuje veľké možnosti a vyžaduje len tie najlepšie výrobkyŠoičiro Toyoda
Jedným z najväčších cieľov firmy vždy bolo dostať automobily Toyota na európske cesty, kde sa písali úvodné kapitoly automobilovej histórie. K prvým vývozom Toyoty na európske trhy došlo v roku 1960 na Maltu a Cyprus, avšak len v malom meradle a vtedy ešte Toyota tamojšie trhy radila do regiónu Stredného východu. Expanziu Toyoty na európske trhy však náhle spustil náhodný návštevník tokijskej centrály Toyoty v roku 1962.
Týmto návštevníkom bol Walther Krohn, vtedajší prezident dánskej spoločnosti Erla Auto Import A/S. Krohn ako importér lokálnej európskej značky presvedčil Toyotu na export niekoľkých vzoriek Toyoty Crown s pravostranným riadením do Dánska, aj keď spoločnosť ešte nebola presvedčená, že je na vstup na nové trhy pripravená. Model sa na miestnych automobilových prehliadkach stretol so záujmom návštevníkov a pomohol zvýšiť objem exportu na 400 vozidiel v roku 1963, resp. 1 500 vozidiel v roku 1964.
V roku 1962 došlo k prvým kontaktom s fínskou spoločnosťou Korpivaara Oy, formálne zväzky však neboli uzavreté z dôvodu zlých výsledkov v praktických jazdných skúškach. Prezident firmy Korpivaara Oy o dva roky neskôr navštívil závod Motomači a osobne absolvoval skúšku životnosti s vozidlom Toyota Corona na testovacej dráhe. Výsledky ho natoľko uspokojili, že na mieste podpísal objednávku na prvých 2 000 vozidiel.
V rýchlom slede nasledovali distribútorské zmluvy s holandskou spoločnosťou Louwman & Parqui B. V. (v roku 1964) a belgickou firmou N.V. International Motor Company S.A. (1966). V roku 1966 bola vo Švajčiarsku založená Toyota AG po rokovaniach Toyoty so servisnou a importérskou spoločnosťou Emil Frey Ltd.
V prvých rokoch predaja bol hlavným lákadlom vozidiel Toyota na európskych trhoch punc novinky a jednoduchá mechanická konštrukcia, vďaka ktorej boli tieto vozidlá relatívne bezporuchové. Predajné výsledky však neprišli automaticky a prví európski distribútori preto museli prichádzať s akciovými a marketingovými aktivitami prispôsobenými jednotlivým oblastiam.
Distribútori Toyoty v Dánsku a Fínsku prezentovali vozidlá na miestnych automobilových výstavách. Belgický distribútor ponúkal na vozidlo smelú trojročnú záruku a usporiadal kampaň „Moja Toyota je jednoducho skvelá“. Prezident Toyota AG Walter Frey sa osobne zúčastňoval miestnych pretekov v rely s vozidlami Toyota. Pravdepodobne najnápaditejším krokom bola akcia holandskej skupiny Louwman & Parqui, ktorá svoje papagáje v ZOO naučila opakovať slová: „Kúp si Toyotu“.
V roku 1964 zriadila Toyota svoje prvé oficiálne európske zastúpenie v dánskej Kodani. O päť rokov neskôr sa táto pobočka presunula do Bruselu v Belgicku a neskôr z nej vznikla spoločnosť Toyota Motor Europe.
Pravdepodobne najväčším orieškom pre Toyotu boli trhy v Nemeckej spolkovej republike, Francúzsku a Veľkej Británii, predovšetkým z dôvodu dobre etablovaných miestnych výrobcov. Ročný objem dovozov do Veľkej Británie až do roku 1970 činil len asi 1 000 kusov. Spoločnosť Motor Imports Co. (dnes Toyota (GB) Ltd.) však dokázala zlepšiť štruktúru predaja a v roku 1971 sa tak predalo už 6 800 vozidiel, resp. cca 19 000 v roku 1973.
Prvou Toyotou vyrábanou na území Európy bola Toyota Corolla, ktorá schádzala z montážnych liniek portugalského výrobcu autobusov Salvador Caetano I.M.V.T., S.A. V roku 1972 sa výroba zvýšila na 10 000 vozidiel, keď k modelu Corolla pribudla ešte Toyota Corona a malé nákladné vozidlo Dyna.
Obdobie 70. rokov minulého storočia bolo pre Toyotu v Európe náročné, ale súčasne to bolo aj obdobie rastu. V dôsledku ropnej krízy vo vtedajších rokoch poklesol predaj vozidiel Toyota zo 163 000 vozidiel v roku 1973 na 138 000 kusov o rok neskôr. Dôsledky krízy sa v jednotlivých krajinách líšili čiastočne aj podľa toho, ako dobre bola zavedená lokálna predajná sieť v tom či onom štáte. Napr. predaj v Nórsku a Švédsku vzrástol, zatiaľ čo v iných oblastiach poklesol až o 40 %.
Dôsledky vtedajšej hospodárskej situácie sa najviac prejavili v Nemeckej spolkovej republike. Toyota Motor Company sa preto v roku 1974 rozhodla prevziať pod svoje krídla miestneho distribútora Deutsche Toyota-Vetrieb GmbH & Co. KG. Situácia Toyoty na nemeckom trhu sa o dva roky nato zlepšila, čo malo za následok rekapitalizáciu firmy Deutsche Toyota-Vetrieb, ktorá sa premenovala na Toyota Deutschland GmbH.
Približne v tom čase bol spustený lokálny vývoj vozidiel so zameraním na potreby nemeckého trhu a začala sa aktívna účasť Toyoty na európskych podujatiach motoristického športu, ako napr. v pretekoch rely aj pretekoch na okruhoch. V roku 1979 sa spoločnosť Toyota Team Europe presunula z Bruselu do nemeckého Kolína nad Rýnom a neskôr sa premenovala na Toyota Motorsport GmbH. Tímová Toyota Celica Twincam Turbo v rokoch 1983 až 1986 vyhrala v Afrike všetkých šesť podujatí Svetového šampionátu v rely.
Podmienky sa začali zlepšovať v druhej polovici 70. rokov a Toyota tak v roku 1976 dosiahla míľnik jedného milióna vozidiel vyvezených do Európy. Toyota Motor Company počas tohto obdobia oživenia vďaka spätnej väzbe od miestnych distribútorov dokázala vyvíjať konkurencieschopné a atraktívne produkty spĺňajúce potreby európskych trhov, od dláždených belgických ciest až po horské cesty plné zákrut vo Švajčiarsku.
V roku 1978 prevzala spoločnosť Inchcape PLC pod svoje krídla firmu Toyota (GB) Ltd. a neskôr aj belgickú International Motors (v roku 1979). Po predstavení modelov Toyota Starlet (1978), Tercel a Corolla (v roku 1979) dosiahol predaj Toyoty v Európe po prvýkrát objem 300 000 vozidiel, pričom v roku 1980 dokázala Toyota na európskych trhoch predať celkovo až 324 000 automobilov.
Japonské spoločnosti Toyota Motor Company a Toyota Motor Sales (druhá menovaná obchodná a marketingová pobočka bola nútene oddelená od materskej spoločnosti v 50. rokoch počas finančnej krízy) sa po 32 rokoch konečne znova spojili a v roku 1982 vytvorili dnešnú Toyota Motor Corporation.
Ročný objem európskeho predaja Toyoty sa v rokoch 1982 až 1984 pohyboval približne na úrovni 290 000 vozidiel. Koncom roku 1984 sa začali realizovať plány na zvýšenie ročného európskeho predaja na 400 000 automobilov. V záujme zlepšenia imidžu vozidiel Toyota sa v Európe predstavili nové produkty, ako napr. v roku 1985 Toyota MR2, v roku 1986 Supra a o rok neskôr Celica. Obchodný plán sa úspešne naplnil a európsky predaj Toyoty narástol v roku 1986 na 422 000 vozidiel, resp. na viac než 440 000 vozidiel v roku 1987.
Po vstupe na európske trhy si Toyota vždy priala pôsobiť na nich harmonicky spoločne s miestnymi výrobcami. Potenciálna dohoda s automobilkou SEAT v roku 1980 sa neuskutočnila, avšak Toyota sa v roku 1982 stala dodávateľom dielov pre britského výrobcu športových vozidiel Lotus.
V roku 1987 spustila Toyota s automobilkou Volkswagen spoločnú výrobu modelu Toyota Hilux v hannoverskom závode nemeckého výrobcu. Obe spoločnosti potom tento produkt v Európe aj predávali, pričom Volkswagen označoval svoju verziu ako Taro.
V roku 1987 bolo v belgickom Zaventeme založené nové technické centrum Toyota Technical Centre pre Európu v reakcii na obnovenú snahu vytvárať produkty spĺňajúce potreby európskych zákazníkov. Stredisko, dnes označované ako Toyota Motor Europe Technical Centre, plní v súčasnosti úlohu globálneho centra projektovania vozidiel Toyota pre kľúčové automobilové segmenty A, B a C (minivozidlá, malé vozidlá, nižšia stredná trieda). Koncom uvedenej dekády Toyota založila aj vývojové centrum dizajnu, dnes označované ako Toyota Europe Design Development (ED²).
Toyota Motor Corporation vstúpila v roku 1989 na trh prémiových automobilov so svojou novou značkou Lexus. Vlajková loď Lexus LS 400, predstavená na severoamerickom medzinárodnom autosalóne v Detroite, sa v roku 1990 začala predávať aj v Európe.
Počas 90. rokov sa rozšírila európska výrobná základňa vozidiel Toyota, a to spustením výroby v závode Toyota Motor Manufacturing United Kingdom v roku 1992 a potom v roku 1994 v závode dnes označovanom ako Toyota Motor Manufacturing Turkey. Prvým modelom vyrábaným vo Veľkej Británii bola Toyota Carina E.
Toyota Prius, po prvýkrát predstavená v roku 1997 ako rýdzo japonský model, je celosvetovo vôbec prvé veľkosériovo vyrábané vozidlo s hybridným pohonom, ktorý kombinuje zážihový motor s elektromotorom. Model sa na prelome tisícročí dostal aj do Európy. Pätnásť rokov od premiéry prvej generácie modelu Prius dosiahol celosvetový predaj hybridných modelov Toyota a Lexus objem vyše 4 miliónov vozidiel, pričom v Európe sa od roku 2000 predalo takmer 500 000 kusov.
V roku 1999 zvíťazila Toyota v renomovanej ankete „Medzinárodný motor roka“ s modelom Prius a potom aj s novou Toyotou Yaris prvej generácie. Yaris v roku 2000 získal titul „Európske auto roka“.
Výroba modelu Yaris sa v roku 2001 presunula do Európy (Toyota Motor Manufacturing France) a z výrobných liniek začal schádzať prvý model vyrábaný v Európe. V roku 2002 bola spustená výroba motorov a prevodoviek v závode Toyota Motor Manufacturing Poland a potom v roku 2005 nasledovala ďalšia motoráreň Toyota Motor Industries Poland.
V roku 2005 založila Toyota v Českej republike spoločný výrobný podnik Toyota Peugeot Citroën Automobile s koncernom PSA Peugeot Citroën, v ktorom bola spustená výroba vozidiel Toyota AYGO, Citroën C1 a Peugeot 107. V tom istom roku bol Toyote Prius druhej generácie udelený titul „Európske auto roka“ a objem predaja v Európe po prvýkrát dosiahol míľnik 1 mil. vozidiel.
„Toyota je odhodlaná raziť cestu do budúcnosti mobility a obohacovať život obyvateľov celého sveta svojou ponukou najbezpečnejšieho a najzodpovednejšieho spôsobu osobnej prepravy. Postavíme sa náročným cieľom tak, že zapojíme všetok um a nadšenie našich pracovníkov, ktorí veria, že vždy existuje lepší spôsob.“ – Akio Toyoda
Toyota dnes na území Európy podporuje sieť 30 marketingových a predajných zastúpení v 56 krajinách, za ktorými stojí aj sieť 14 logistických centier pre dodávky dielov a 11 logistických centier pre distribúciu automobilov. V súčasnosti je v Európe v prevádzke takmer 13 miliónov automobilov Toyota a Lexus.
75 rokov potom, ako Kiičiro Toyoda premenil špeciálne automobilové oddelenie spoločnosti Toyoda Automatic Loom Works na firmu dnes označovanú ako Toyota Motor Corporation, táto spoločnosť zamestnáva približne 320 000 ľudí po celom svete a vo svojej histórii vyrobila viac než 200 miliónov vozidiel.