BRATISLAVA 10. júna (WEBNOVINY) – Ani po dvoch rokoch účinnosti zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, ktorý prvý raz zaviedol pojem škodová udalosť, mnohí vodiči a účastníci cestnej premávky nemajú celkom jasno, kedy udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, je považovaná za dopravnú nehodu a kedy len za škodovú udalosť a aké povinnosti pre účastníkov dopravnej nehody alebo škodovej udalosti vyplývajú z uvedeného zákona. Názor, že ak dôjde k usmrteniu alebo k zraneniu osôb, hmotná škoda na majetku zrejme prevyšuje 3390 eur a účastníci sa nedohodnú na zavinení sa jedná o dopravnú nehodu a v ostatných prípadoch ide len o škodovú udalosť je nesprávny a môže privodiť aj trestnoprávne následky. V zákone je tých podmienok definujúcich dopravnú nehodu rozhodne viacej. Kým sa k nim dostaneme, dovoľte mi krátky pohľad do histórie.
K prvej dopravnej nehode auta so smrteľným následkom pre vodiča došlo na jednej londýnskej ulici ešte v roku 1898. Obchodník pri jazde autom z kopca prekročil povolenú tridsaťkilometrovú rýchlosť a po zlyhaní bŕzd narazil do stromu. Povinnosti vodičov a účastníkov cestnej premávky pri dopravnej nehode sa na území bývalej ČSR objavili prvý raz v zákone o jazde motorovými vozidlami č. 81 z roku 1935 v ktorom sa okrem iného píše:
(§ 42) Řidič motorového vozidla jest povinen ihned zastaviti, je-li k tomu vyzván bezpečnostním orgánem, silničním dozorčím zřízencem nebo v obvodu železnice železničním zřízencem určeným k hlídání trati nebo orgánem povolaným k výkonu železniční policie, jakož i byla-li jízdou motorového vozidla, jež řídí, způsobena škoda na majetku nebo života a zdraví osob. Došlo-li k úrazu osoby, jest řidič vozidla, jímž byl úraz způsoben, též povinen oznámiti to bez odkladu nejbližšímu obecnímu (státnímu policejnímu) úřadu nebo četnické stanici; osobně poraněné jest povinen poskytnouti první laickou pomoc a dopraviti ji, pokud je s to tak učiniti, k lékaři a, je-li toho třeba, do nemocnice za účelem ošetření a vůbec postarati se podle možnosti o potřebnou pomoc.
Samostatnú definíciu dopravnej nehody zaviedla až vyhláška FMV č. 100/1975 v §-e 7, čl. 22: Dopravnou nehodou“ sa rozumie udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde k usmrteniu alebo zraneniu osôb alebo ku škode na majetku v priamej súvislosti s premávkou vozidla.
Nahlásiť dopravnú nehodu príslušníkovi mali účastníci vtedy, ak došlo k usmrteniu, k zraneniu, alebo k hmotnej škode zrejme prevyšujúcej na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí, alebo na inom majetku sumu 1000 Kčs. Rovnaká definícia dopravnej nehody, akurát už uvedená v samostatnom §-e č. 49 sa objavila aj v zákone č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách. Výška hmotnej škody pre povinnosť nahlásiť nehodu policajtovi už musela zjavne presiahnuť desaťnásobok minimálnej mzdy. Nebola teda pevne stanovená ale odvíjala sa od aktuálnej hodnoty minimálnej mzdy. Nehody bez usmrtenia, zranenia, s nižšou škodou a známym vinníkom bolo už vtedy možné chápať ako „udalosti so škodou.“ Súčasne platný zákon č. 8/2009 o cestnej premávke definuje dopravnú nehodu a škodovú udalosť samostatne:
§ 64
Dopravná nehoda
(1) Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
(2) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
(3) Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.
Obzvlášť chcem upozorniť na písm. a) a písm. b) druhého odstavca uvedeného paragrafu. Ak si vodič nesplní pri škodovej udalosti povinnosti uvedené v §-e 66, ods. 6,
(Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.)
automaticky sa zo škodovej udalosti stáva dopravná nehoda s patričnou trestnoprávnou zodpovednosťou. To isté platí, keď má vodič zúčastneného vozidla vypité. Dokonca MV SR ide ešte ďalej a v pripravovanej novele navrhuje opatrenie:
Ak sa vodiči odmietnu podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu či inej návykovej látky, bude sa za dopravnú nehodu pokladať aj škodová udalosť v cestnej premávke, pri ktorej je škoda menšia ako 3990 € – teda za iných okolností udalosť, ktorá nie je priestupkom a polícia ju neobjasňuje.
Rada na záver:
Piť alkohol pred a počas jazdy sa za žiadnych okolností neoplatí. Naopak, priam nezištne sa oplatí poznať a dodržiavať povinnosti stanovené týmto zákonom aj pre účastníkov škodovej udalosti.