Korupcia všeobecne deformuje spoločenské vzťahy a pravidlá tým, že zvýhodňuje niektorých jedincov na úkor ostatných, prípadne im za úplatok poskytne beztrestnosť pri porušovaní zákonov. Vzhľadom na nedokonalosť ľudských jedincov nikdy úplne nevymizne z nášho života, ale v každom prípade stojí za to proti nej efektívne bojovať. Len škoda, že zbrane na korupciu nebývajú vždy efektívne.
V novom roku zavelil do útoku proti policajnej korupcii na cestách minister vnútra zavedením fixných sadzieb pokút za dopravné priestupky. Výraz „policajná korupcia“ som použil zámerne lebo neviem, či pán minister celkom dobre odhadol situáciu. Možnosť rozhodovania policajta o výške uloženej blokovej pokuty za priestupok bol skôr nástroj na korumpovanie nás, vodičov. Nechápete? Keď dopravný policajt zistil, že má dočinenia s riaditeľom akadémie a jeho syn ide práve maturovať, naraz to mohlo byť miesto obligátnych 60 eur len symbolických 10 alebo pokarhanie. Rovnako mohol pochodiť aj majiteľ dodávky, keď práve jeden z členov dopravnej hliadky potreboval presťahovať nábytok, veterinár, ak bolo treba zaočkovať súkromného vlčiaka atď.
Podľa môjho názoru, a zrejme aj skúseností mnohých vodičov a účastníkov cestnej premávky, korupcia dopravných policajtov prebieha podľa scenára, na ktorý nemá vplyv ani presne stanovená výška pokuty. Namiesto obligátnych 60 eur, či po novom určených 100 eur, po vzájomnej dohode putujú bankovky, napríklad v polovičnej sume, do vrecka policajta bez vydania blokov o zaplatení, lebo akože k spáchaniu priestupku nedošlo. A keď k spáchaniu priestupku nedošlo, netreba vydávať vodičovi bloky a v konečnom dôsledku ani pokutu uviesť do hlásenia, prípadne štatistiky. A sadzobník pokút poslúži akurát na to, aby vodič dopredu vedel, čo sa patrí a zbytočným zjednávaním policajta nezdržiaval.
V súvislosti so zavedením presne stanovených sadzieb blokových pokút za jednotlivé dopravné priestupky ma prekvapili súhlasné stanoviská mnohých vodičov, ktorí sú presvedčení, že toto opatrenie zamedzí policajnej korupcii. Zrejme si neuvedomili, že sa dobrovoľne vzdávajú svojej bezúhonnosti, svojich práv uvedených v príslušných zákonoch a dokonca aj v tom najvyššom, v ústave. Ukladanie pokút za dopravné priestupky rieši aj zákon č. 8/2009 o premávke na cestách. Kto sa ešte nedočítal k paragrafu 139 „Ukladanie pokút“ tu má jeho úplné znenie:
(1) Pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, následky a čas trvania protiprávnej činnosti.
(2) Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán príslušný uložiť pokutu dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(3) Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.
(4) Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
Závažnosť dopravného priestupku spočíva aj v tom, či ho vodič spáchal úmyselne alebo z nedbanlivosti, prehliadnutím dopravnej značky alebo svetelného dopravného zariadenia, či ide o arogantného cestného piráta alebo slušného a zodpovedného vodiča. Rovnako tak sú rozdielne aj následky a čas trvania. Teda, či priestupkom ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky, alebo len neušiel bdelým očiam policajtov a či priestupky pácha takpovediac každý deň. Rovnaká výška pokuty takéto hodnotenie už neumožňuje.
Nový sadzobník pokút v určitom ohľade dokonca napomáha korupcii. Zvýhodňuje totiž solventnejších vodičov, ktorí môžu pred tou istou policajnou hliadkou spáchať ten istý dopravný priestupok aj niekoľkokrát za sebou s vedomím, že to majú stále len za fixných napríklad 150 eur.
Rada na záver:
Minister vnútra má dosť možností a prostriedkov na to, aby odhaľovanie korupcie v policajných radoch neriešil na úkor vodičov. Radi mu v jeho snahe pomôžu, pokiaľ nebude hádzať všetkých do jedného vreca. Lebo slušný vodič si za svoj dopravný priestupok zaslúži spravodlivý a nie rovnaký trest ako ten najdrzejší cestný pirát.
