BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – Počas jazdy v noci vám prestane svietiť jedno stretávacie svetlo. Vymeníte žiarovku a po pár kilometroch ste opäť „slepí“ na jeden reflektor. Bezradne stojíte pred otvorenou kapotou a práve vtedy zastaví pri vás policajná limuzína. Vystúpia dvaja policajti, pozdravia a opýtajú sa aký máte problém. Potom navrhnú, že buď vás budú sprevádzať na najbližšiu čerpaciu stanicu alebo pôjdu kúpiť ďalšiu žiarovku oni. Žiadna pokuta, žiadne karhanie. Zdá sa vám takáto situácia na skrytú kameru? Nepochybujem, lebo ako povedal jeden môj známy taxikár, policajti sú predĺženou rukou zákona, ale pravidelne strčenou do jeho peňaženky.
Mnohým vodičom pripomínajú hlavne dopravní policajti skôr vyberačov pokút, ako pomocníkov na cestách. Dôvodov je niekoľko. Ešte stále totiž pretrváva u radových policajtov, ale aj u ich nadriadených, určitá zotrvačnosť z čias nedávno minulých, keď sa služobná činnosť policajtov nechápala ako služba, ale ako nekompromisný dozor nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky s využitím všetkých oprávnení vyplývajúcich z príslušných zákonov. V súčasne platnom zákone č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore je okrem úloh a oprávnení príslušníkov PZ aj paragraf 8 o povinnostiach policajta, ktorý znie:
(1) Pri vykonávaní služobnej činnosti je príslušník policajného zboru (ďalej len „policajt“) povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister. …
Ono aj zastavovanie vodičov bez jasného dôvodu, obchádzanie vozidla, kontrola povinnej výbavy, prípadne technického stavu s úmyslom nájsť dôvod na uloženie blokovej pokuty možno označiť ako zásah do práv a osobných slobôd vodičov či iných účastníkov cestnej premávky.
Ďalším dôvodom na sústavné vyberanie pokút je spôsob hodnotenia činnosti dopravných policajtov podľa tzv. „čiarkového systému“. Čo to znamená v ich praxi? Každá pokuta, zadržaný vodičský preukaz či osvedčenie o technickom stave vozidla, sa rovná jednej čiarke. Ktorý z policajtov má tých čiarok najviac, dostane k služobnému platu odmenu. Na prvý pohľad prijateľný spôsob však skrýva nebezpečné úskalia. Napríklad: Za štvrťrok dostane odmenu policajt, ktorí získa 50 čiarok. Budúci štvrťrok chce odmenu aj druhý policajt a tak pre istotu udelí pokút na 60 čiarok. Ďalší štvrťrok túži po odmene tretí policajt a ten donesie z ciest 70 čiarok. Pripadá vám to absurdné? Aj mne a tak radšej o piatom, šiestom, či siedmom policajtovi už radšej nehovorím. Podľa mojich súčasných informácií musia dopravní policajti mesačne uložiť najmenej 50 blokových pokút aby splnili aspoň priemer. Inak im hrozí vyhodnotenie a môžu prísť o časť služobného platu. Čo však s tými, ktorí v priebehu mesiaca čerpajú dovolenku alebo sú práceneschopní? Nuž nič, vrátia sa do služby a za tých pár dní rúbu pokuty hlava – nehlava, len aby dodržali predpísaný limit čiarok. Preto sa nečudujte, že za menej závažný dopravný priestupok, ktorý inokedy možno vyriešiť pokarhaním, hneď schytáte plnú paletu. Vaše oprávnené rozhorčenie určite nepoteší kriminalistov, ktorí vám na druhý deň zazvonia pri dverách, a budú apelovať na vaše svedomie žiadajúc informácie o prípadných páchateľoch, ktorý v noci zapálili auto rovno pod vašimi oknami. Vôbec sa nečudujem, keď ich odkážete na kolegu z dopravnej polície a dvere im pred nosom zabuchnete.
Honbu za čím najväčším množstvom finančných prostriedkov vybraných na blokových pokutách vyhnali tí, ktorí riadia dopravnú políciu, ešte do absurdnejších rozmerov. V ostatnej dobe neprihliadali ani tak na počet čiarok, ako na množstvo pokút vybraných priamo na mieste. Určite boli mnohí vodiči svedkami neštandardného prístupu policajtov pri riešení dopraných priestupkov, ktorí namiesto toho, aby ich závažný priestupok odstúpili do správneho konania s možnosťou uloženia vyššej sankcie a zákazu činnosti sa najprv opýtali, koľko peňazí majú priestupcovia pri sebe a výšku pokuty prispôsobili ich okamžitej solventnosti.
„Čiarkový systém“ nevymysleli policajti, ktorých stretávame na cestách, a preto ich nemožno odsudzovať za to, že svoju služobnú činnosť nechápu ako ozajstnú službu motoristom a nám všetkým, ale vyberajú pokuty. Zodpovednosť za súčasný stav, za vzájomnú nedôveru, by mali niesť tí, ktorí čiarkový systém ešte stále udržiavajú v policajnej praxi.
Rada na záver:
Nový minister vnútra už avizoval zmeny v hodnotení činnosti policajtov. Prvá snaha zrušiť čiarkový systém bola už pred dvanástimi rokmi ale doteraz sa to nikomu nepodarilo. Tak mu úprimne držím palce. A aké kritériá by mali spomenutý čiarkový systém nahradiť? Tie mu určite poradia radoví dopravní policajti, ktorí musia nelichotivé pripomienky na svoju adresu každý deň na cestách počúvať. Nebude to síce hneď, ale že raz hádam prídu časy, keď v situácii opísanej na začiatku môjho príspevku nebude žiaden vodič hľadať skrytú kameru.
