BRATISLAVA 31. mája (WEBNOVINY) – Ako možno viete, Volkswagen Slovakia prednedávnom otvoril novú off-roadovú trať hneď v blízkosti závodu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Informovali sme o tom v tomto článku. Tentokrát som však navštívil továreň Volkswagenu z iného dôvodu. Na krátko bol na Slovensku Nasser Al-Attiyah, víťaz Rely Dakar 2011. Pozvaní novinári mali možnosť previezť sa s týmto majstrom volantu a to bola jednoducho ponuka, ktorá sa neodmieta.
Najprv som si celkom nevedel predstaviť, ako bude jazda vyzerať. Nový off-roadový polygón je perfektný, no je tak extrémny, že ani s takýmto autom, ako Race Touareg 3, by sa tu nedalo jazdiť rýchlo. Nasserovi však našťastie pri tejto príležitosti postavili špeciálnu trať po obvode polygónu. Dosahoval na nej rýchlosť až 150 km/h, no…nebudem predbiehať.
Race Touareg 3
Dúfam, že ste si nemysleli, že Nasserov Touareg je niečo ako ten váš, ibaže s nálepkami „RedBull“ a paketom „zlé cesty“. Toto auto má s bežným Touaregom podobné akurát tak meno. Poháňa ho 2,5-litrový vznetový päťvalec prepĺňaný dvojicou turbodúchadiel, ktorý je uložený pozdĺžne za prednou nápravou. Motor disponuje výkonom 228 kW (310 k) a produkuje až 600 Nm krútiaceho momentu. Sily má teda naozaj na rozdávanie. Rozdeľuje ju medzi všetky štyri kolesá cez keramickú spojku, päťstupňovú sekvenčnú prevodovku a tri diferenciály. Samozrejmosťou je lichobežníkové zavesenie kolies s dvomi tlmičmi značky Sachs na každé koleso.
Jazda
Race Touareg 3 s Nasserom Al-Attiyahom za volantom pomaly roluje smerom ku mne. Potom, čo som podpísal papier, na ktorom písalo niečo o tom, že sa dobrovoľne vzdávam života a že mi v podstate vôbec nevadí, že sa počas tohto skvelého zážitku môžem zabiť, a že po smrti nebudem žalovať Volkswagen ani Nassera, mi asistent otvára dvere. Vyzbrojený prilbou, sa snažím nasúkať do vnútra cez vysoko umiestnený a bezpečnostným rámom veľkostne značne zredukovaný „nastupovací otvor“. „Aha, už viem, prečo sa toto auto nevyrába sériovo“, pomyslel som si. Dostať sa dnu si totiž vyžaduje minimálne základné zručnosti v akrobacii, ktoré mi akosi chýbajú. Nevadí, nakoniec sa mi to predsa len nejako podarilo. Potom, čo ma asistent „ukotvil“ štvorbodovými bezpečnostnými pásmi v karbónovej sedačke Recaro, Nasser radí jednotku. Celým autom to trhne a pomaličky sa presúvame k trati. Žiaden dramatický štart s prehrabnutím kolies sa nekonal. Logicky. S tou silou motora by mohli mať kamene vyletujúce spod všetkých štyroch kolies dosť drvivý dopad na okolostojacich.
Blížime sa k prvej zákrute a Nasser letmo pridáva. Už pred zákrutou si auto jemne rozhodil, aby sme ňou mohli prejsť decentným powerslidom. Nasleduje pomerne dlhá rovinka a Nasser už borí pedál plynu do podlahy. Zatiaľ čo ma omráčilo zrýchlenie auta a ohlušujúci piskot turbodúchadiel, všimol som si, že sa blíži koniec rovinky. Za ňou nasledovalo síce kratšie, no dosť prudké stúpanie. Nasseer akosi nebrzdí. Poňal to ako odrazový mostík. Iné auto by sa tam zaborilo a skončilo by odpísané na „totálku“ v dôsledku čelného nárazu do prekážky. Nasserov Race Touareg so svojimi obrovskými kolesami proste vzlietol. Chvíľku som si vychutnával stav beztiaže. Asi po siedmich metroch jazdy vzduchom sme opäť pristáli a blížili sa k ďalšej zákrute. To už Nasser potiahol ručnú brzdu, my sme prudko zalomili a našim smerom pokračoval už iba obrovský kúdol prachu. Nasledovalo pár pomalších zákrut v kombinácii s jamami a stúpaniami. Bolo to veľmi podobné, ako jazda na tých najbrutálnejších kolotočoch, ktorých hlavným cieľom je z vás vytriasť dušu.
Foto: Volkswagen
Foto: Volkswagen
Foto: Volkswagen
Foto: Volkswagen
Foto: Volkswagen
Potom som nachvíľku stratil orientáciu a vnímal iba všetky tie preťaženia. Som na ne celkom zvyknutý z okruhov, kde som mal česť jazdiť s viacerými majstrami volantu. Je tu však jeden podstatný rozdiel. Zatiaľ čo na okruhu máte ten najkvalitnejší asfalt a z vertikálneho uhla pohľadu prevažne rovinku, tu je všetko možné. Hlina, kamene a iné pre mňa neprirodzené povrchy. Podstatné však je, že zatiaľ čo na okruhu na vás pôsobí preťaženie iba štyroch horizontálnych smeroch, tu sa pridávajú aj smery vertikálne. Je to o niečom úplne inom. Tie preťaženia a nárazy, z ktorými sa musí vaše telo vysporiadať, sú neuveriteľné. A to sa Nasser o tejto testovacej trati v porovnaní s pretekmi s úsmevom na tvári vyjadril: „ It was nothing“.
Jazda sa končila už spomínanou rovinkou, kde auto dosahovalo rýchlosť 150 km/h. Po nespevnenom povrchu podotýkam. Ak ste teda v tom čase išli vedľa továrne a súbežne s cestou vás v areáli za plotom predbiehalo také modré auto s nálepkami, nebojte sa, nebol to nejaký šialenec, čo sa vymkol kontrole, ale víťaz Rely Dakar 2011, Nasser Al-Attiyah. O tom, že naozaj vie, čo robí a že ho jeho auto poslúcha, ma definitívne presvedčil na konci tejto rovinky, keď si auto nahodil bokom a efektným šmykom sa trafil medzi strom po pravej strane a nejaký betónový kváder po ľavej…
Takto, keď nejde o nič, je takáto jazda skvelým zážitkom. No Nasserov spolujazdec Timo Gottschalk to veru nemá ľahké. Preteky trvajú dva týždne a pri tých dlhších etapách niekedy súťažné posádky prejdú aj 900 km. Nie je to teda žiadna sranda. Podľa slov Nassera, niektorí pretekári sú ku koncu pretekov tak vyčerpaní, že vystupujú zo svojich áut so slzami v očiach. Sympatickému Katarčanovi teda prajeme veľa síl, nech sa mu na budúci rok podarí obhájiť tohtoročný titul.
