Test: Renault Clio 0.9 TCe – módny doplnok

BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) – Renault Clio štvrtej generácie, ktorý sa u nás začal predávať koncom októbra, vyzerá naozaj dobre. Samozrejme, dizajn je subjektívnou záležitosťou, ale keď by som mal hovoriť za seba, myslím si, že v porovnaní s predchodcom je to po stránke dizajnu veľký pokrok. S autami je to ale niekedy ako so ženami – čo z toho, že je pekná, keď nevie variť?

Ako je teda na tom nové Clio? Je to iba krásavica, ktorá vás zbalí na svoj zvodný pohľad a ladné krivky, alebo je to všestranne talentované malé rodinné auto? Poďme nazrieť dovnútra.

Interiér

Vo vnútri vyzerá nové Clio rovnako dobre ako zvonku. Už pri jeho predstavení sme vyzdvihovali naozaj netradične široké možnosti personalizácie, ktoré sú tak trochu naznačené aj v testovanom aute – farba palubnej dosky a čalúnenia sedadiel ladí s farbou karosérie. Toto je však iba začiatok. V prípade personalizácie Renaultu Clio sa skrátka zákazníkom medze nekladú, čo je skvelé.

Praktická stránka ale za vizážou trošku pokrivkáva. Vzadu totiž veľa miesta nie je. Nové autá s nedostatkom priestoru pre dospelých pasažierov na zadných sedadlách dnes vznikajú iba veľmi zriedkavo. Vo väčšine prípadov ide aj tak o športovo orientované modely. V prípade áut, ktorých hlavnou úlohou je prepravovať ľudí, sa to už skrátka nenosí. Aj do najmenšieho Twinga sa bez problémov zmestia štyria dospelí. Práve preto sa mi nechcelo veriť, že v najnovšom Cliu to bolo len tak tak. Navyše, veľmi nepríjemným detailom je skutočnosť, že pokiaľ sedíte vzadu, kolenom sa opierate o kľučku manuálneho sťahovania zadných okien.

Batožinový priestor síce narástol o 12 litrov na rovných 300, no nakladací otvor má dosť výrazné vykrojenie (smerom hore sa šírka batožinového priestoru prudko zužuje), čo môže skomplikovať nakladanie rozmernejších predmetov. Aj v tomto prípade je teda funkčnosť podriadená estetike.

Ohľadom interiéru mi nedá nespomenúť ešte pár zaujímavostí, ktoré by sa dali označiť za revolučné. Nie sú to novinky, ktoré by sa týkali iba Clia, alebo automobilky Renault. Ešte v žiadnom aute som totiž zatiaľ nevidel, že by USB port a AUX vstup úplne nahradili CD prehrávač. V Cliu si skrátka svoje obľúbené CD nepustíte. Pred jazdou ho budete musieť konvertovať na mp3 súbory a potom si ich môžete do auta odniesť buď na USB kľúči, alebo vo svojom mobilnom telefóne.

Druhou absolútnou novinkou je absencia tlačidla trakčnej a stabilizačnej kontroly. Renault, na ktorého modeloch R.S. sa dá ako na jedných z mála stabilizačná kontrola úplne deaktivovať, vám v novom Cliu nedovolí vypnúť ani len trakčnú kontrolu. Všetky ostatné automobilky na svete pritom umožňujú vypnúť trakciu. Je to vlastne nutnosť – pri jazde na snehu alebo na piesku je totiž potrebné vypnúť trakčnú kontrolu, aby autu elektronika dovolila istý preklz kolies. V opačnom prípade je výkon posielaný na hnanú nápravu okamžite redukovaný trakčnou kontrolou.

Musím ale pochváliť vyhrievanie sedadiel. S tak rýchlym nábehom a tak veľkým výkonom vyhrievania som sa nestretol ešte v žiadnom aute. Ráno sa posadíte do studeného sedadla a za dve minúty už máte pocit, že sedíte na rozžeravenej panvici.

Nové Clio však bohužiaľ podedilo po svojom predchodcovi niekoľko detských chorôb. Tlačidlá na volante, ktorými sa ovláda tempomat, stále nie sú podsvietené. Je teda potrebné naučiť sa, čo kde je, aby sa to v noci dalo nájsť. Našťastie sú to iba štyri tlačidlá, čo nie je žiaden problém, no minimálne by to lepšie vyzeralo, keby to bolo podsvietené. Ďalšou „detskou chorobou“ je tempomat – keď ho zapnete, nevidíte údaje z palubného počítača. Opäť ako v predošlom modeli. V tomto smere teda žiaden pokrok, pričom niektoré automobilky umožňujú prezeranie hneď niekoľkých údajov z palubného počítača súčasne.

Motor

Pod kapotou použil Renault dosť exotické ingrediencie – tri valce, zdvihový objem iba 0,9 litra a celé to okorenil turbodúchadlom. Reakcie ľudí na motor 0.9 TCe sú však veľmi rozpačité. Ľudí skrátka prekvapuje, že tak moderné, robustné a pomerne športovo vyzerajúce auto môže mať pod kapotou motor, ktorý nemá ani liter zdvihového objemu. No a ešte keď dodáte, že je to trojvalec, auto je vopred odpísané.

Ja som sa vďaka motorom ako 1.2 TSI od Volkswagenu a 1.0 EcoBoost od Fordu naučil nepodceňovať malé prepĺňané motory. Bohužiaľ, toto nie je EcoBoost. Áno, keď niekoho preveziete, nechce veriť, že motor má objem iba 0,9 litra, no po dynamickej stránke to veru žiadny zázrak nie je. Jazdí to zhruba ako nejaká atmosférická „jedna-štvorka“. Výkon je síce na takéto auto celkom postačujúci, no určite vás tento trojvalec neoslní tak, ako to dokáže trojvalec od Fordu. Ani v zrýchlením a ani spotrebou paliva.

V meste sme jazdili za 6,8 litra, aj keď treba dodať, že koncom minulého roka, kedy sme testovali nové Clio, už bolo potrebné zápasiť v uliciach Bratislavy aj s prvou riadnou nádielkou snehu. Pri teste spotreby mimo mesta nám palubný počítač ukázal priemer 5,6 litra benzínu na 100 km. To však bolo na okreskách. Pokiaľ sa vydáte na diaľnicu a tempomat nastavíte na 130 km/h, priemerná spotreba sa ustáli na 7,5 l/100 km. Motor totiž spolupracuje s iba päťstupňovou prevodovkou a pri najvyššom povolenom diaľničnom tempe točí 3300 ot./min.

Napriek vyšším otáčkam motora pri svižnejšom tempe sa trojvalcový agregát v interiéri neprejavuje nepríjemne vysokou hladinou hluku. Horšie je to však s vibráciami. Ani nie tak pri jazde, ako na voľnobehu. Mne osobne vibrácie nevadili, navyše ich ani nie je veľmi cítiť. Stačí ale, že otvoríte dvere a vidíte, ako sa pred vašimi očami rozklepú. Aby som ale Cliu nekrivdil, presne to isté robí aj trojvalcový Peugeot 208. Trojvalcoví Francúzi si teda v tomto smere môžu podať ruky.

Jazda

Jazdné vlastnosti sú ďalšou oblasťou, v ktorej sa nové Clio oproti predchodcovi výrazne zlepšilo. Už len samotný posed za volantom je oveľa lepší. Vodič totiž sedí oveľa nižšie ako v predošlom modeli. Prekvapivo použiteľná je aj stredová lakťová opierka. Je umiestnená v presne ideálnej výške vodičovho sedadla. V ostatných autách tejto kategórie, ktoré majú takto riešenú stredovú lakťovú opierku, opierka skôr zavadzia, pretože je veľmi vysoko.

Dobrá poloha za volantom spoločne so širším rozchodom kolies dávajú vodičovi pocit väčšej istoty. Aj keď sa toho z konštrukčného hľadiska na podvozku veľa nezmenilo, ten širší rozchod kolies skrátka robí svoje. Auto sa v zákrutách menej nakláňa a pôsobí oveľa stabilnejšie. Žiadne problémy mu nerobí ani športovejšia jazda. Naopak, povedal by som, že nové Clio si ju ešte aj užíva.

Resumé

Ako by som to teda celé zhrnul? Nové Clio skrátka vyzerá skvelo. A to ako zvonku, tak aj vo vnútri. Aj kvalita použitých materiálov a vypracovanie interiéru sa zlepšilo. Prekvapil ma však vnútorný priestor nového Clia. Je menší, ako som čakal. Možno ešte menší, ako u predchodcu. Vyzerá to tak, že komfort pasažierov na zadných sedadlách tu bol obetovaný komfortu vodiča, pretože zatiaľ čo vzadu je to stiesnenejšie, na predných sedadlách dokáže nové Clio poskytnúť pasažierom oveľa väčšie pohodlie ako jeho predchodca.

Jazdné vlastnosti nového Clia sú výrazne lepšie. Horšie je však na tom motor, ktorý je tiež takým trochu nemilým prekvapením. Čakal som niečo ako EcoBoost, no nie je to EcoBoost. Výkon motora nie je zlý, no sklamal ma jeho prejav – pomalé reakcie na plyn, visiace otáčky pri radení (aj keď otáčky visia aj EcoBoostu). Chápem, že výrobcovia automobilov musia plniť nezmyselné predpisy byrokratov z Bruselu, no zákazníkovi to môže byť jedno.

Ak by som mal možnosť, vybral by som si radšej adekvátne silný atmosférický motor. S trojvalcom by som problém nemal. Za kameň úrazu považujem skôr kombináciu malého objemu a turbodúchadla. Veď už aj 1,2-litrový atmosférický trojvalec v Peugeote 208 pôsobil živšie aj keď bol papierovo slabší. Dokonca bol aj úspornejší. Miniatúrny trojvalec s turbom skrátka nie je najšťastnejšie riešenie. To, že Fordu sa podarilo vyladiť túto koncepciu takmer do dokonalosti, je asi zázrak. Bohužiaľ, Renault toľko šťastia nemal.

Základná cena modelu – Renault Clio 1.2 16v Authentique: 9 190 €

Základná cena testovanej verzie – Renault Clio 0.9 TCe Dynamique: 12 190 €

Registračná daň na testované auto: –

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Technické údaje: