Azerbajdžan súhlasil s otvorením jedinej diaľnice spájajúcej Arménsko so sporným regiónom Náhorný Karabach. Informuje o tom spravodajský portál Politico, ktorému to povedal poradca azerbajdžanského prezidenta. Možné to však bude, až keď lokálni lídri prijmú pomoc aj od Azerbajdžanu.
Správa prichádza po tom, čo úrady v regióne kontrolovanom etnickými Arménmi oznámili, že prijmú humanitárnu pomoc od ruského Čereného kríža cez alternatívnu cestu z Aghdamu na území kontrolovanom azerbajdžanskou vládou.
Gesto dobrej vôle
Poradca azerbajdžanského prezidenta Hikmet Hadžijev uviedol, že „Azerbajdžan vyjadril svoj súhlas ako gesto dobrej vôle na zabezpečenie súčasného otvorenia“ takzvaného Lačinského koridoru, cesty spájajúcej Arménsko s Náhorným Karabachom, pre náklad Červeného kríža.
Závislosť bezpečnosti Arménska iba od Ruska bola strategická chyba, priznal premiér Nikol Pašinjan
Prijatie by podľa neho pripravilo pôdu pre samostatnú dohodu, ktorá by umožnila prechod z Arménska. „Na kontrolnom stanovišti Lačin sa musí dodržiavať colný a hraničný režim Azerbajdžanu,“ povedal.
Neskôr na sociálnej sieti X napísal, že Lačinský koridor neotvoria okamžite, ale za podmienok dohody umožňujúcej neobmedzený prístup pre azerbajdžanskú pomoc z Aghdamu.
Humanitárna kríza v Náhornom Karabachu
Už takmer dva mesiace sa humanitárne organizácie vrátane Červeného kríža sťažujú, že nie sú schopné doviezť dodávky potravín a paliva do Náhorného Karabachu. Keďže sa zásoby míňajú, miestni Arméni tvrdia, že majú humanitárnu krízu a bývalý hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Luis Moreno Ocampo minulý mesiac vydal správu, v ktorej varoval, že „prebieha genocída“.
Počas streľby v Náhornom Karabachu zahynuli traja arménski vojaci
Spojené štáty aj Európska únia vyzvali Azerbajdžan, aby otvoril Lačinský koridor. Krajina popiera, že by organizovala blokádu a trvá na tom, že Arméni v Náhornom Karabachu musia prijať humanitárne dodávky z Azerbajdžanu.
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom už desaťročia trvá konflikt o spomenutý región, ktorý leží na území Azerbajdžanu, ale od skončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom.
Počas bojov o región z jesene 2020 Azerbajdžan prevzal kontrolu nad veľkými časťami Náhorného Karabachu a okolitých oblastí, ktoré desaťročia ovládali separatisti. Rusko vtedy sprostredkovalo dohodu o prímerí a vyslalo takmer 2 000 členov mierových jednotiek, ktorí majú dozerať na dodržiavanie dohody, vrátane slobodného používania Lačinského koridoru.