Tvrdíte, že ide o najväčší projekt v kraji. Aké výhody prináša?
Ide o jeden z najväčších projektov v kraji, pretože je to súkromná investícia. Investori sa rozhodli využiť tie výhody, ktoré tento priestor dáva, teda blízkosť rakúskych a maďarských prihraničných obcí, tiež dobre napojenie na letisko či dopravnú infraštruktúru. V Bratislave sa môžu konať veľmi dobré podujatia, ktoré zviditeľnia nielen hlavné mesto, ale aj tento región. Rovnako pripravia kvalitnejšiu kultúru, kvalitnejšie možnosti vyžitia aj športového aj kongresovej turistiky. Jednoducho tento región by získal na kvalite, keby takáto hala stála čo najskôr.
Halu by mala prevádzkovať spoločnosť AEG, ktorá má na konte viaceré koncerty významných umelcov ale i športové podujatia… Posledne sa hovorilo o predbežnej zmluve, sú už známe aj nejaké konkrétnosti?
Našli sme naozaj jedničku v operovaní takýchto hál, respektíve skupinu, ktorá vie ponúknuť kultúru, robí šampionáty… Ja som len rád, že sa veci pohli, dolaďujú sa zmluvy s finančnou skupinou AIC, ktorá by mala zabezpečiť financovanie tohto projektu. Podotýkam, že je to veľmi ťažké rokovanie, pretože veľmi tvrdo trváme na podmienke, že sa to nesmie zavesiť na verejné zdroje, respektíve že nemá byť ručenie s majetkom vyššieho územného celku. Nepomohla nám ani kríza, v dôsledku ktorej sa oddialili niektoré procesy. Ale som rád, že sme sa dostali do takéhoto štádia a máme skupinu, ktorá bude financovať tento projekt, ako aj operátora.
V akom je to štádiu? Čo bude nasledovať?
Robíme novú halu, ktorá bude spĺňať multifunkciu. Výberové konanie budeme robiť aj na dodávateľa stavby, čím sa stavba zlacní. Zároveň chceme vybrať najkvalitnejších dodávateľov. Ešte v tomto roku by sme sa radi začali zaoberať projektovou a predprojektovou prípravou.
Kedy by sa mohlo začať s výstavbou a kedy by mohla byť ukončená?
Súčasťou stavy bude aj dopravná infraštruktúra, kruhové križovatky, obslužnosť či parkoviská. Je to náročná záležitosť. Takže nebudem hovoriť o termínoch, pretože by to bolo dosť odvážne. Niektoré veci neviem ovplyvniť, ale urobím všetko preto, aby rok 2011 nebol úplne nereálny, i keď nehovorím o majstrovstvách sveta, ktoré by sa v tom roku mali konať na Slovensku. Hovoríme o tom, aby sme čo najskôr mali takúto halu. Som presvedčený, že to bude pekný a úspešný projekt.
Nielen hala však bude lákadlom v tejto lokalite pre Bratislavčanov a ďalších turistov…
Každý projekt takéhoto druhu láka turistov, z čoho vyplýva aj zvýšenie návštevnosti kraja. Určite pomôže turizmu v regióne. Budúci rok plánujeme stavať aj plaváreň, ktorá bude súčasťou tohto areálu. Investície sa budú postupne rozvíjať, bude ich viac, len treba jednou investíciou začať. Juh Petržalky je predurčený pre takúto rekreačnú zónu, ktorá by mohla byť vybudovaná na niekoľko stovkách hektárov. Plánované sú tu rôzne voľnočasové či športové aktivity, ktoré by mohli pomôcť regiónu.
Plaváreň je investíciou kraja. Kedy predpokladáte, že by mohla slúžiť verejnosti?
Bude to investícia kraja v spolupráci s Európskou investičnou bankou. Banka preplatí 50 percent hodnoty z tejto investície, my musíme nájsť ďalších 50 percent. Samozrejme pri rôznych škrtoch, ktoré prináša hospodárska kríza, nedostatok financií bol aj v našom krajskom rozpočte. Preto sme sa dohodli s poslancami, že tento projekt odložíme na rok 2010. Nejde o ťažkú stavbu, takže si myslím, že v budúcom roku by mohla byť aj dokončená, ak pôjde všetko podľa plánu. Našou povinnosťou je nájsť tú druhú polovičku peňazí. Všetko ukáže nové zastupiteľstvo a nové priority. Ak budem môcť, budem poslancov naozaj presviedčať, aby bola plaváreň medzi novými prioritami..
Doprava v bratislavskom regióne je vážnym problémom. Sídlia tu totiž centrá dôležitých orgánov, ministerstvá, parlament a rôzne ďalšie inštitúcie či školy. Už dlho sa hovorí o vybudovaní obchvatu. Ako to vnímate vy? Kedy predpokladáte, že by sa mohol začať stavať?
Bratislava je aj hraničné mesto, prechádza tadeto veľa áut, pretože nemáme obchvat. Považujem to za najzávažnejší problém, ktorý musí Bratislava vyriešiť. Nie je to však problém len Bratislavy, ale celého Slovenska. Vytvorením obchvatu by sa spojili dve diaľnice D1 a D2 a vytvoril by sa tranzit mimo mesta. Existujú dva varianty obchvatu. Potrebujeme však jednoznačné stanovisko od ministerstva životného prostredia, ktorý variant bude posudzovať a rozpracovávať. Verím, že v najbližších týždňoch vydá ministerstvo jednoznačné stanovisko k tomu, ako pôjde trasa tohto nultého obchvatu.
Problémovým v doprave sa javí aj napojenie Šamorína, Dunajskej Lužnej…
Máte pravdu, je tu čoraz väčší problém. V okolí sa začala mohutná výstavba rodinných domov a s tým je spojený aj väčší motorizmus. Musíme to preto veľmi rýchlo doriešiť. Mal som niekoľko rokovaní aj s premiérom aj zodpovednými ľuďmi v oblasti dopravy. Dúfam, že sme ich presvedčili o nevyhnutnosti urýchliť výstavbu rýchlostnej cesty R7 tak, aby začali konkrétne kroky robiť už budúci rok. S obchvatom počíta aj krajská a mestská samospráva v územných plánoch, myslím si preto, že nič nebráni tomu, aby začali projekt reálne riešiť.
Riešiť, respektíve opravovať by sa mali všetky komunikácie v regióne…
To je pravda, preto sme začali robiť súvislé opravy, nie ich plátanie. Niekoľko významných úsekov už je takto zrekonštuovaných – napríklad cesta medzi Bratislavou a Sv. Jurom, medzi Malackami až po hranicu kraja atď. Zdedili sme však veľmi zanedbanú sieť. V 90. rokoch sa štát rozhodol cesty druhej a tretej triedy zveriť regiónom, prestal sa o ne starať a viac sa zaťažoval diaľničnými rýchlostnými cestami. Starostlivosť si tiež vyžadujú aj mosty a mostné pripojenia, ktorých máme viac ako 120. Ak by sme zrátali všetky investície, ktoré potrebujeme dať do ciest, vyšlo by to 50 miliónov €.
Často sa spomína aj obchvat Pezinka…
Obchvat Pezinka je už naprojektovaný v rámci trasy. Zdedil som tento projekt v zanedbanom stave, kde neboli dohodnuté jasné veci so starostami, s primátormi, nebola zaplatená posudzovacia štúdia. Do toho nám vošiel aj ďalší problém, ktorý som neočakával – veľká logistika, teda výstavba na začiatku Jura, ktorá vytláča obchvat do chráneného územia Jurský Šúr. Súčasťou obchvatu Pezinka by pritom mal byť aj obchvat Jura.
V akom je to štádiu? Kedy by sa mohlo začať s jeho výstavbou?
Keďže ide o investíciu kraja, budeme si to musieť vyčleniť tak, aby sme s niektorými vecami začali už budúci rok. Tu to však vidím najoptimistickejšie už len preto, že to máme sami v rukách. V prípade môjho zvolenia za predsedu kraja sa budem snažiť „postrčiť“ budúcich poslancov, pretože je to naozaj dôležitá stavba.
Kedy by ho mohli vodiči využívať?
V súčasnosti je projekt na posudzovaní na ministerstve životného prostredia. Po posledných vyjadreniach ministerstva verím, že by sme mohli začať budúci rok s výkupom pozemkov. Zablokujeme tak niektoré územia, aby sa nezahusťovali, a aby sme mali dostatočný priestor na ochranné pásmo tejto rýchlostnej komunikácie. Kedy by mohol byť obchvat hotový, je otázkou aj verejných obstarávaní. Dokončený by mohol byť už v rokoch 2012 až 2013.
V poslednom čase sa často hovorí aj o novom projekte – Bratislavskej integrovanej doprave. V akom je to štádiu?
Nejde o nový projekt, spoločne s hlavným mestom na ňom pracujeme už dlhšie, keďže ide o komplex rôznych procesov. Ide vlastne o to, aby cestujúci mohli v celom regióne cestovať na jednotný cestovný lístok – železnice, mestská hromadná doprava aj prímestská doprava. Niektoré časti projektu budeme financovať z eurofondov, sú podané žiadosti v rámci operačného programu Bratislavský kraj. Dúfam, že budeme úspešní. Malo by to fungovať v priebehu 12 až 18 mesiacov.
Prejdime na inú tému – sociálnu oblasť, ktorá patrí medzi priority kraja. Koľko sociálnych zariadení spravuje bratislavská župa? Na čo sa pritom zameriavate?
Náš región má 16 sociálnych zariadení rôznej veľkosti a zmerania, pokiaľ ide o diagnózy, pričom sa zameriavame predovšetkým na kvalitu. Prostredníctvom skupiny odborníkov sme realizovali supervízie. Aj vďaka nim sme rozšírili poskytované sociálne služby napríklad o rehabilitačné stredisko a zariadenie podporovaného bývania. Začali sme nastavovať procesy manažérstva kvality, ktoré klientom a ich príbuzným slúžia ako ukazovateľ kvality a profesionality daného zariadenia.
Zariadenia slúžia nielen obyvateľom s jedným druhom postihnutia, či už fyzickým alebo mentálnym, ale čoraz viac aj klientom s viacnásobným postihnutím. A o to zložitejšie je starať sa o nich.
Sú tieto služby dostatočné?
Stále ide o služby, ktoré sú nedostatkové, aj keď sa nám podarilo zvýšiť kapacity o cca 50 miest. Preto sme sa dohodli s poslancami budovať tzv. komunitné centrá. Chceme ich dobudovať v súčinnosti s obcami v každom z ôsmich okresoch po jednom tak, aby sme vedeli uspokojiť veľký tlak na tieto služby. Veľmi dôležitou je v tejto oblasti aj spolupráca s neziskovými organizáciami, pretože dopĺňajú naše služby veľmi jednoznačne.
Aké konkrétne projekty sa Vám podarilo zrealizovať?
Bolo ich viac. Spolu s neziskovým sektorom napríklad Lepší svet v Petržalke, či Náruč záchrany v Dúbravke. Tiež sa nám podarilo spustiť služby, ktoré v Bratislavskom regióne neboli. Rozšírili sme poskytovanie služieb v Kampine, Gaudeamuse a ďalších zariadeniach. Začali sme sieťovať sociálne zariadenia tak, aby sme vedeli pokryť našimi službami aj službami neziskových organizácii čo najviac potrieb v adanom území. Za zmienku stojí aj krízové centrum – Céčko na Mokrohájskej ulici v Bratislave, v ktorom pomáhame mamičkám a rodinám. Takéto centrum sme zriadili ako jediné na Slovensku.
Čomu sa chcete venovať v prípade Vášho opätovného zvolenia?
Intenzívnejšie sa chceme venovať autistom, imobilným spoluobčanom a klientom s viacnásobným postihnutím. Dobudovať by sme mali aj už spomínané komunitné centrá, aby mohli slúžiť občanom.
Keďže má kraj obmedzené prístupy na eurofondy, hľadáte aj iné, alternatívne spôsoby financovania potrieb v sociálnej oblasti?
Samozrejme. Spolupracujeme napríklad s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pomohli nám tým, že sme mohli urobiť veci, ktoré nevieme financovať z operačného programu Bratislavský kraj. V rozpočte za uplynulé dva roky „našli“ cez 70 miliónov korún na dobudovanie a modernizáciu našich zariadení. Ďalej je to Nórsky finančný mechanizmus, cez ktorý sa nám tiež podarilo uskutočniť náš projekt.
Práve cez spomínaný Nórsky mechanizmus sa vám podarilo urobiť projekt, ktorý bol nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, vyhlásený ako najlepší zo Slovenska. Môžete priblížiť, o aký projekt ide?
Ide o centrum komplexnej hydroterapie v zariadení Gaudeamus. Buduje sa tu bazén pre telesne a mentálne postihnutých, ktorí môžu hydroterapiou zlepšiť kvalitu svojho života. Bude slúžiť aj verejnosti a športovej verejnosti, plavcom či paralympionikom. Je to veľmi očakávaná záležitosť. Dúfam, že budúci rok v lete odovzdáme bazén do skúšobnej prevádzky a na jeseň by už mohol intenzívne začať fungovať.
Jednou z dôležitých oblastí v kompetencii kraja je aj školstvo. Čo sa Vám podarilo v oblasti školstva zlepšiť a čo si myslíte, že by sa ešte mohlo zlepšiť?
Vieme, že demografická krivka je taká, aká je, a tento región aj vzhľadom na logistiku nových investorov, nové výrobne a činnosti, potrebuje predovšetkým odborné školstvo. Tam sme sa sústredili. Robili sme centrá odbornej výchovy práve v automobilovom priemysle a každý absolvent mal okamžité miesto. Chceme riešiť aj stavebný priemysel a potravinárstvo, aj preto sme investovali do strednej vinárskej školy v Modre, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku a tiež nemá problém s využitím absolventov v praxi. Chceme pokračovať v spolupráci s firmami, aby sme vedeli naštartovať nové vyučovacie odbory v týchto odborných školách. A keďže región pôjde v budúcnosti skôr do sofistikovanej výroby, chceme týmto smerom orientovať aj našich žiakov.
Treba spomenúť aj rekonštrukciu niektorých škôl či budov počas posledných rokov…
Môžem byť spokojný, ako sme zrekonštruovali konzervatórium na Konventnej. Je to naozaj naša „výkladná skriňa“, pretože vychováva už 90 rokov významných umelcov nielen na domácom, ale aj na svetovom poli. Rekonštrukcia Grosslingovej tiež napreduje veľmi dobre, je to úžasná budova a ďalších x rokov bude slúžiť študentom. Ako najperspektívnejší projekt spomeniem aj vybudovanie novej odbornej strednej školy v Malackách, ktorá bude pre ďalšiu generáciu zaujímavá. Teší ma aj to, že ministerstvo školstva potvrdilo pre naše športové gymnázium na Ostredkoch, že bude centrom olympijskej výchovy pre ďalšie obdobie. Predpokladám teda, že aj tam prídu niektoré investície zo štátu.
PR rozhovor
