Spoluprácu a garancie budúceho fungovania samospráv žiadajú od politických strán kandidujúcich v predčasných septembrových voľbách do parlamentu zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a miestnych samospráv v tomto kraji.
Na tlačovej besede v sídle BBSK to uviedol jeho predseda Ondrej Lunter s tým, že iniciatíva sa týka troch okruhov – odstránenia historického investično-civilizačného dlhu, nastavenia adekvátneho postavenia samospráv v systéme moci na Slovensku, a aj garancie finančnej stability pre samosprávy a predvídateľnosti pri plánovaní a rozvoji výkonu samosprávnych kompetencií.
Doplnenie ústavného systému
Do budúcnosti žiadajú samosprávy okrem iného aj doplnenie ústavného systému o komoru regiónov po vzore českého senátu.
Nová budova pre okresný súd v Banskej Bystrici, vítaná zmena za milióny eur (foto)
„Nová vláda vyvoláva množstvo očakávaní medzi novinármi a medzi odbornou verejnosťou, že po chaose prinesie Slovensku pokoj a rozvážne rozhodovanie. Všetci si uvedomujeme, že toto je na obmedzený čas a o tom zásadnom, podstatnom, udržateľnom a dlhodobom sa bude rozhodovať až po parlamentných voľbách,“ popísal župan s tým, že o ponuke politických strán v ich programoch sa rozhoduje už dnes, a „preto ich chceme vyzvať, aby vošli s nami do partnerského dialógu“.
Sedem bodov
Samosprávy žiadajú vedenia jednotlivých strán, aby vo svojich programoch venovali pozornosť regionálnym akcentom. Výzva politickým stranám sa týka siedmich bodov, medzi ktoré patrí garantovanie zdrojov pre dokončenie rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy, garantované investície do rekonštrukcie železničnej infraštruktúry do všetkých regiónov, alebo záväzok prijať 10-ročný plán dobudovania systému verejných kanalizácií a vodovodov.
Tajná dohoda o 50 miliónoch pre Bratislavu nie je výmysel, Vetrák trvá na svojom
„Len na našom území kraja je 85 obcí, ktoré stále nemajú vodovod,“ dodal ako príklad predseda kraja.
Podiel samospráv na moci v štáte
Za veľmi dôležitú požiadavku považuje primátor Brezna Tomáš Abel návrh podielu samospráv na moci v štáte a podporuje myšlienku vzniku komory regiónov po vzore českého senátu.
Mestá a obce nedostávajú viac peňazí, kompenzácie nevyrovnali schodok 750 miliónov eur
„Zvažujeme doplnenie ústavného systému o komoru regiónov s adekvátnymi právomocami v legislatívnom procese,“ uviedol Lunter s tým, že by išlo o priamo volenú komoru z regiónov ako je tomu v druhej komore parlamentu v Českej republike.
Okrem toho žiadajú zástupcovia samospráv ústavnú garanciu rozpočtovej stability a predvídateľnosti pre samosprávy a systémovú reformu výberu, nominácie a menovania prednostov okresných úradov, ktorí sú kľúčovými partnermi samospráv.
Financovanie samosprávnych krajov
Posledným siedmym bodom na politické strany je garancia trvalého a stabilného a predvídateľného financovania samosprávnych krajov vo výške najmenej 2 % z HDP tak, aby kapitálové výdavky na budovanie a obnovu infraštruktúry tvorili 15 % rozpočtu kraja.
„Sme presvedčení o tom, že ak chceme zlepšovať každodenný život ľudí vo všetkých regiónoch, tak k tomu potrebujeme nastoliť a obnoviť dialóg medzi parlamentom, medzi vládou, medzi regionálnymi samosprávami a aj medzi miestnymi samosprávami, pretože dnes je tento dialóg rozpadnutý a táto spolupráca je nefunkčná,“ konštatoval Lunter a vyzval vedenia politických strán, aby sa podpisom iniciatívy pridali k výzve a prioritám v nej.