Poslanci vládnych strán Sloboda a Solidarita (SaS), hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a nezaradený poslanec Miroslav Kollár (Spolu) sa obrátili na Ústavný súd SR, aby posúdil ústavnosť paragrafu 363 Trestného poriadku.
Na tlačovej besede to v piatok uviedol poslanec SaS Alojz Baránik spolu s poslancami OĽaNO Milanom Vetrákom a Lukášom Kyselicom. „Sme presvedčení, že tak ako, generálny prokurátor využíva tento predpis, musí byť posúdený z hľadiska účelu a nejakej rovnováhy, ktorú veľká časť obyvateľov Slovenska pociťuje, že je narušená,“ vyhlásil Baránik.
Poslanci sa chcú podľa Baránika dozvedieť, či okrem práv obvinených, na ktoré sa generálny prokurátor často odvoláva, nemajú byť zohľadnené aj práva ostatných, ktorí majú záujem, aby trestný proces prebiehal riadne a rýchlo.
Poslanec pripomenul medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré sa viažu k postaveniu svedkov a poškodených, prípadne obetí. „Toto sú záväzky, ktoré sú vzhľadom na európske predpisy nadradené zákonom, ako je Trestný poriadok,“ podotkol Baránik.
Záväzok programového vyhlásenia vlády
Podľa Baránika podaním na ústavný súd poslanci koalície plnia záväzok programového vyhlásenia vlády. Ten hovorí o tom, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala pôvodnému zmyslu.
K nadužívaniu paragrafu 363 nedošlo, v minulosti bol podľa Žilinku využívaný častejšie
Poslanec Lukáš Kyselica (OĽaNO) povedal, že paragraf 363 bol vždy sporný a práve preto sa dalo jeho preskúmanie do programového vyhlásenia vlády.
Citoval z výročnej správy generálnej prokuratúry z roku 2018, kde sa hovorí, že boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu alebo existujúcej dôkaznej situácii využili mimoriadny prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to iba za účelom využitia účelových obštrukcii s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby.
Lepšie pravidlá trestného konania
Šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Milan Vetrák (OĽaNO) vyhlásil, že cieľom podania na ústavný súd sú lepšie pravidlá trestného konania.
Právomoc Žilinku sa neobmedzí, poslanci neschválili zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku
Upozornil, že Slovenská republika je jedinou krajinou minimálne v rámci Európy, ktorá má veľmi naširoko postavené právomoci generálneho prokurátora a tieto sa dajú aj veľmi vážnym spôsobom zneužívať a zabrániť spravodlivosti. Odvolal sa na bývalé rozhodnutie ústavného súdu, že generálna prokuratúra je súčasťou výkonnej moci a „máme vážne podozrenie, že ak je to to tak, zasahovanie do rozhodnutí súdov, ktoré jediné rozhodujú o vine a treste, je nenáležité, a legislatívne znenie zákona nemôže toto umožňovať, aj preto sme sa obrátili na ústavný súd“.
O paragrafe 363 Trestného poriadku sa začalo verejne diskutovať po tom, čo generálna prokuratúra zbavila obvinenia bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského a podnikateľa Jaroslava Haščáka. Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak ním bol porušený zákon.