Tvrdenie, že plošné testovanie na koronavírus bude dobrovoľné a zároveň pod hrozbou finančnej sankcie nútiť ľudí, ktorí sa nedajú otestovať, aby zostali v domácej karanténe, je „propagandistické klamstvo“.
Pre portál SITA.sk to povedal ústavný právnik Eduard Bárány. Podobne ako ústavný právnik Peter Kresák vyslovil pochybnosti o ústavnosti riešenia, ktoré už niekoľko dní prezentuje premiér Igor Matovič (OĽaNO).
Viac o téme: Koronavírus
Minulý týždeň najskôr predseda vlády oznámil zámer testovať celú populáciu na koronavírus antigénovými testami. V utorok 20. októbra tvrdil, že testovanie bude dobrovoľné a občania, ktorí sa nepreukážu testom, či už zo štátneho testovania alebo súkromného, budú musieť nasledujúcich desať dní zostať v karanténe, inak im môže hroziť sankcia do 1 650 eur.
Viac o téme: Celoplošné testovanie
Bárány zdôraznil, že „určite“ nejde o dobrovoľné testovanie. „Máme tu dve alternatívne povinnosti. Buď sa dáš otestovať alebo budeš desať dní doma,“ argumentoval právnik. Podľa Bárányho určenie povinnosti zostať v domácej izolácii je potrebné hľadať v zákone alebo v rozhodnutí, ktoré by sa prijalo na základe zákona. „Ale hlásať, že ide o dobrovoľné testovanie, je podvod,“ dodal.
Kresák verí, že sankcie nebudú
Ústavný právnik Peter Kresák označil za „ústavný problém“ zámer vyzvať ľudí na dobrovoľný test a súčasne im uložiť povinnosť byť desať dní v domácej izolácii, ak sa testu nezúčastnia, lebo inak môžu dostať pokutu.
Celoplošné testovanie na koronavírus bude dobrovoľné. Ak nepôjdete, budete 10 dní v karanténe (video)
„Verím, že sankcia za netestovanie tam nebude, pretože pokiaľ by zostala, veľmi rýchlo by bola napadnutá na ústavnom súde,“ mienil Kresák.
Ako prebieha celoplošné testovanie na COVID-19 (krok po kroku)? Na výsledok sa čaká 15 až 30 minút (video)
Štát by mohol nariadiť domácu karanténu prostredníctvom opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. Ďalšou z ciest by mohla byť zmena ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Počas výnimočného stavu je možné podľa ústavného zákona „obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto“. Avšak núdzový stav s takýmto oprávnením nepočíta.
Kresák nie je naklonený zmene ústavného zákona. „Z histórie poznáme, že keď nevieme, čo urobiť, tak povieme, že zmeníme ústavu alebo prijmeme ústavný zákon. Ten sa dá prijať ku všetkému, ale čo to hovorí o demokracii a o normálnom sedliackom rozume je iná otázka,“ zhodnotil Kresák. Podľa neho je povinnosťou vlády, aby ľudí o dobrovoľnosti testovania presvedčila argumentami a nie hrozbami.
Kresák poukázal na to, že vláde sa zatiaľ nedarí presvedčiť o testovaní ani samosprávy. „Čítam otázky, ktoré dávajú vláde. Sú veľmi logické a nie je na ne zatiaľ odpoveď. Armáda plošné testovanie bez samospráv nezvládne,“ upozornil. Bez jasných odpovedí vlády ľudia podľa Kresáka masovo na testy nepôjdu. „Preto je tam hrozba sankcie,“ dodal.
Premiér sa odvoláva len na ústavnú cestu
Premiér Igor Matovič v stredu vyhlásil, že ku všetkým opatreniam sa bude pristupovať tak, aby boli v súlade s ústavou a právnym poriadkom SR, lebo „len tak môžu mať medzi ľuďmi rešpekt“.
Celoplošné testovanie na COVID-19 ešte nie je isté, premiér Matovič už hovorí o lockdowne (video)
Operácia plošného testovania je však neistá. Sú totiž pochybnosti, či by v čase vzrastajúcej druhej vlny pandémie mala ešte zmysel. Naznačil to v stredu okolo poludnia aj premiér. Vyjadril sa, že buď sa zavrie celé Slovensko alebo bude „špeciálny lockdowvn“.
Matovičovou tlačovkou sa začal testovací ošiaľ. Je testovanie povinné alebo nie? (komentár)
Teda ľudia, ktorí budú chcieť byť mimo systému „uzamknutia“, sa preukážu výsledkami negatívneho testu na koronavírus.
Vláda asi nevedela ako ľudí motivovať, mieni Lenč
Podľa politológa Jozefa Lenča je ťažké vysvetliť, prečo premiér a niektorí ďalší predstavitelia vlády hovoria o dobrovoľnom testovaní, keď existuje hrozba domácej izolácie pre tých, ktorí na testy nepôjdu.
„Chcelo by to pozrieť sa do hláv a do právneho povedomia tých, ktorí takúto predstavu majú. Sú si možno vedomí, že právna možnosť povinného testovania nie je,“ zhodnotil politológ.
Otázkou je, prečo sa radšej vláda nevydala cestou určitého zvýhodnenia ľudí, ktorí sa testov zúčastnia. Podľa Lenča vláda pravdepodobne nevedela, aké benefity by mohla ľuďom sľúbiť a ak by ich aj poskytla, mohli by si vyžiadať vysoké finančné náklady.
„Jednoducho tak rýchlo, ako skrsla myšlienka o plošnom testovaní nestihla skrsnúť myšlienka ako ľudí motivovať na testovanie,“ uzavrel Lenč.