BANSKÁ BYSTRICA 15. októbra (WEBNOVINY) – Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) sa bude usilovať podporovať rozvoj zdravotníckych služieb na svojom území v najbližších piatich rokoch podľa koncepcie, ktorú schválili župní poslanci na dnešnom zasadnutí. Ako pripomenula jej predkladateľka, vedúca odboru zdravotníctva župného úradu Ľudmila Lysinová, v oblasti zdravotníctva nemá samosprávny kraj priame nástroje na zlepšenie, bude však rokovať s poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami či iniciovať legislatívne zmeny.
Ako hlavné problémy zdravotníctva v kraji materiál identifikuje nedostatok finančných zdrojov, zle špecifikovanú sieť zdravotníckych zariadení, nekoordinovanosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, nedostatočné personálne zabezpečovanie a nevyváženosť vzťahov. Pre agentúru SITA Lysinová konkretizovala, že sieť zdravotníckych zariadení je problematická hlavne pre ich nerovnomernú dostupnosť, čo sa týka najmä zariadení dlhodobej starostlivosti a pohotovostných služieb.
Chýba tiež prepojenie zdravotno-sociálnych služieb a chýbajú aj hospice s paliatívnou starostlivosťou pre onkologických pacientov. Problémom je podľa Lysinovej aj neexistencia niekdajších záchytných staníc pre opitých ľudí, keď títo často končia v zdravotníckych zariadeniach, hoci nepotrebujú zdravotnú starostlivosť.
Lysinová zdôraznila, že zdravotníctvo sa na zdraví obyvateľstva podieľa len 15 až 20 percentami a hlavnými faktormi sú okrem genetických predpokladov životný štýl a životné prostredie. Koncepcia sa preto zameriava aj na prevenciu na základe podkladov z úradu verejného zdravotníctva. Banskobystrický samosprávny kraj pri svojom vzniku prevzal od štátu do svojho vlastníctva päť polikliník a štyri nemocnice. Všetky nemocnice dal ešte v predminulom, prvom volebnom období do dlhodobej správy neziskovým organizáciám, v minulom volebnom období predal štyri polikliniky.
Župné zastupiteľstvo dnes schválilo aj koncepciu rozvoja kultúry a kultúrneho dedičstva na roky 2010 až 2015. Ako uviedla vedúca oddelenia kultúry Úradu BBSK Anna Ťureková, napriek aktuálnemu kráteniu výdavkov koncepcia nepočíta s rušením žiadnej z 22 župných kultúrnych inštitúcií. Strategické ciele koncepcia stanovuje podľa jednotlivých typov kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti kraja, ktorými sú múzeá, galérie, divadlá, knižnice, osvetové strediská a hvezdáreň. Podľa Ťurekovej by sa na podpore činnosti župných kultúrnych zariadení mali podieľať aj obce a mestá, v ktorých tieto zariadenia pôsobia.
SITA
