Čo je úlohou Slovenského národného strediska pre ľudské práva a čomu sa venuje?
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je nezávislá inštitúcia, ktorá sa venuje ochrane a dodržiavaniu ľudských práv a princípu rovnosti v Slovenskej republike. Našou hlavnou náplňou práce je napríklad zvyšovanie povedomia o ľudských právach a rovnosti, bezplatne zastupujeme v súdnych konaniach klientov, ktorí boli diskriminovaní, monitorujeme dodržiavanie ľudských práv a princípu rovnosti. Každoročne vydávame Správu o dodržiavaní ľudských práv, vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike. Ide však o malý zlomok z našich aktivít.
V akých životných situáciách sa môže človek s stretnúť s vašimi službami?
Keď sa cíti byť diskriminovaný, šikanovaný, keď má pocit, že boli jeho ľudské práva porušené, keď na pracovisku zažíva mobbing alebo bossing, keď sa stal terčom rasistického alebo xenofóbneho útoku. Tiež sa na nás ľudia obracajú, keď majú pocit, že boli svedkami diskriminácie, alebo sa stretli s porušením ľudských práv iného človeka. Obracajú sa na nás napríklad seniori, študenti, ženy, ktoré boli obeťami násilia, Rómovia alebo všeobecne zamestnanci.
Slovenská republika je zmluvnou stranou množstva ľudskoprávnych dohôd a dohovorov. Vláda nedávno schválila Celoštátnu stratégiu ľudských práv. Máme tu Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Verejného ochrancu práv, Splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tejto agende sa roky venuje aj tretí sektor. Čo treba podľa vás ešte urobiť, aby sme viac neboli svedkami prípadov, ako bola utýraná päťročná Lucka, či fackané rómske deti na policajnej stanici?
Je na každom človeku, ako sa bude správať. Aj keď ste vymenovali viacero inštitúcií, zaoberajúcich sa rôznymi aspektmi ľudských práv alebo nediskriminácie, žiaľ žiadna z nich nemá také personálne či finančné kapacity a ani mandát chodiť od domu k domu a kontrolovať dodržiavanie ľudských práv. Tým chcem povedať, že každý človek musí byť zodpovedný za svoje činy, či už z morálneho hľadiska, alebo hľadiska právnych následkov. Naša inštitúcia organizuje vzdelávacie aktivity na zvyšovanie povedomia o ľudských právach nie len medzi žiakmi a študentmi škôl, ale napríklad aj medzi seniormi, sociálnymi pracovníkmi, úradmi práce… Avšak ani my nemáme kapacity na oslovenie každého človek na Slovensku.
Za každým vašim klientom je konkrétny ľudský osud. Sú zamestnávatelia a štátne orgány nápomocné, keď ich oslovíte pri riešení jednotlivých prípadov?
Každý prípad, ktorý na Stredisko príde, je niečím iný. Či už osudom človeka, alebo prístupom zamestnávateľa. Nemôžem povedať, žeby nám boli napríklad zamestnávatelia nápomocní, keďže väčšina prípadov čo riešime sa týka bossingu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Skôr by som povedal, že zamestnávatelia sú ochotní odpovedať na naše otázky týkajúce sa konkrétneho prípadu. Väčšinou sa vďaka tejto ochote dá vytvoriť prostredie pre mediáciu a teda spor nemusí ísť až na súd. Mali sme napríklad pána, ktorý bol dva roky šikanovaný svojim šéfom. Keď sme sa obrátili na vedenie firmy, odpovedali, že u nich nebola šikana prezenčná. Museli sme teda dokázať a vysvetliť podstatu šikany zamestnávateľovi, ktorý nakoniec uznal, že v jeho konaní voči danému zamestnancovi dochádzalo k šikane na pracovisku. Intenzívnou komunikáciou s obomi stranami sa nám podarilo ukončiť spor mimosúdnou cestou k spokojnosti oboch strán. Musím však spomenúť že napriek tomu, že riešime mnoho prípadov bossingu, existujú aj zamestnávatelia, ktorí sa naopak na nás obracajú s prosbou o pomoc pri aplikovaní zosúladenia súkromného a pracovného života pre svojich zamestnancov.
Takže sa venujete aj téme zosúladenia pracovného a súkromného života?
Práve zosúladenie pracovného a súkromného života sa stalo jednou z hlavných tém, ktoré nediskriminačné orgány, akým je aj Stredisko, riešia. Tento záujem vznikol z častého diskriminovania matiek alebo otcov na pracovisku, prípadne zo šikanovania na pracovisku práve z dôvodu rodičovstva. Taktiež matky boli často diskriminované, keď sa chceli vrátiť do práce z materskej, alebo rodičovskej dovolenky. Stredisko sa preto ako také tejto téme tiež intenzívne venuje. Už druhý rok je téma zosúlaďovania rodinného a pracovného života spracovaná v Správe o dodržiavaní ľudských práv, ktorá je zverejnená na web stránke Strediska. Správa za minulý rok bude na webe prístupná na konci apríla. Ak má zamestnávateľ záujem o informácie o tom, čo zosúladenie v praxi znamená a ako ho aplikovať, môže sa na nás obrátiť osobne, alebo telefonicky
V akom štádiu je na Slovensku aplikácia zosúladenia rodinného a pracovného života?
Na Slovensku je táto problematika ešte v plienkach. Väčšina zamestnávateľov, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore, sa prikláňa k flexibilnému pracovnému času, prípadne zavedeniu práce z domu, čo sú práve tie finančne menej náročné varianty. Keď ide o veľké firmy, tie už aplikujú napríklad aj vytváranie detských kútikov, prípadne organizovanie mimopracovných aktivít.
Nevyplýva častá diskriminácia v zamestnaní práve z požiadaviek, ktoré niektoré skupiny zamestnancov uplatňujú a tým pádom sa pre zamestnávateľa stávajú drahšími?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že uplatňovaním tzv. work – life ballance vychádza zamestnávateľ v ústrety zamestnancovi, čo evokuje zisk iba pre zamestnanca. Opak je pravdou. Zamestnanec, ktorému sú poskytované výhody, je menej náchylný k opusteniu svojej práce, taktiež sa zvyšuje efektivita práce zamestnancov. Ako príklad môžeme uviesť rozdiel medzi pevnou a flexibilnou pracovnou dobou zamestnanca. Pri pevnej pracovnej dobe zamestnanec musí byť v práci presne od siedmej do tretej hodiny, avšak keď má ísť s dieťaťom k lekárovi o jednej hodine, musí si vziať voľno alebo dovolenku. Ak má ten istý zamestnanec flexibilnú pracovnú dobu, môže o jednej hodine odísť s dieťaťom k lekárovi a tie dve hodiny, na ktoré by si pred tým musel vziať potvrdenie, si odpracuje v iný deň. Druhý variant je samozrejme výhodný ako pre zamestnanca, tak aj pre zamestnávateľa.
Vo vyspelých krajinách sú tieto benefity úplne bežné, v čom je u nás problém?
Veľa firiem a organizácií na Slovensku sa drží zásady – dosiahnuť čo najvyšší zisk pri čo najnižších výdavkoch, čo môže v konečnom dôsledku viesť práve k opačnému efektu. Nesmieme tiež opomenúť strach zamestnávateľov, ktorí sa boja, že poskytnuté výhody budú zamestnanci zneužívať.
Čo by ste teda odporučili zamestnávateľovi, ktorý chce vyjsť v ústrety svojim zamestnancom v zosúlaďovaní rodinného a pracovného života?
Určite by som odporučil zriadenie detského kútika, ktorý môže slúžiť nie len pre deti klientov, ale aj zamestnancov. U nás v Stredisku sa nám takýto kútik osvedčil. Po vzore niektorých organizácií na Slovensku by som odporučil aj organizovanie mimopracovných aktivít pre zamestnancov a ich rodiny (tzv. family day), napríklad letných táborov pre deti, organizovanie podujatí na Deň detí, pred Vianocami. Z tých zaužívanejších a najvítanejších zamestnancami sú to hlavne pohyblivá pracovná doba, tzv. sick days v prípade choroby, zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok, či využívanie pracovného mobilného telefónu aj na súkromné účely (samozrejme v tolerantnej miere pre zamestnávateľa). Mnohé opatrenia vedia zamestnancom značne pomôcť, pritom zamestnávateľa nemusia stáť ani cent.
Zhováral sa Martin Guzi
