Razie proti ľudskoprávnym aktivistom, prívržencom opozície a novinárom nie sú v Bielorusku po minuloročných prezidentských voľbách nijak výnimočné, bohužiaľ.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vo voľbách údajne získal 80% hlasov, no podľa mnohých odborníkov bolo hlasovanie sfalšované.
Šesťdesiatšesťročný politik však odmieta podobné tvrdenia, nechce odísť z pozície a nebráni sa voči jeho odporcom rázne zakročiť.
Zahraniční novinári
Už minulý rok v auguste Bielorusko deportovalo niektorých zahraničných novinárov. Odobrali tiež akreditácie dvom Bielorusom, ktorí pracovali pre tlačovú agentúru The Associated Press (AP).
O dva mesiace neskôr zrušili akreditácie všetkým novinárom pracujúcim pre zahraničné médiá. Museli si následne požiadať o nové akreditácie.
Únia sa bude zaoberať núteným odklonom letu a zatknutím aktivistu, voči Bielorusku zvažuje sankcie
„V súčasnej situácii sme nútení uplatniť svoje zvrchované právo a použiť potrebné ochranné opatrenia, a to aj vo forme nových ustanovení nariadení,“ uviedlo vtedy vo vyhlásení bieloruské ministerstvo zahraničia.
Podľa Nadácie otvorenej spoločnosti však bieloruský režim podniká bezprecedentné kroky pre zničenie slobodných médií a kritických hlasov v krajine. „Neštíti sa ani vydávania novinárov za teroristov a hrozieb trestami smrti,“ uviedla pre Webnoviny zástupkyňa organizácie Miroslava Širotníková.
Zatýkania a razie
Podobný osud zastihol aj bieloruský najpopulárnejší spravodajský portál Tut.by, ktorému úrady pozastavili mediálnu akreditáciu. Web pritom pokrýval masové protesty v krajine, počas ktorých ľudia žiadali odstúpenie prezidenta.
Vo februári vykonali razie u novinárov a aktivistov. Polícia prehľadala kancelárie Bieloruského združenia novinárov a centra pre ľudské práva Viasna.
Bielorusko zablokovalo populárny spravodajský web, rozsiahlo mapoval protesty proti Lukašenkovi
Vrazili dokonca aj do bytov členov organizácií a zhabali ich zariadenia. Údajne tak konali v rámci vyšetrovania financovania protivládnych protestov. Podľa hlavnej opozičnej kandidátky Svetlany Cichanovskej „režim rozpútal represie proti tým, ktorí presadzujú ľudské práva“.
Ešte v ten istý mesiac odsúdili dve novinárky na dva roky odňatia slobody. Zadržali ich, keď pre satelitnú televíziu Belsat nakrúcali, ako polícia počas rozháňa protestujúcich v Minsku. Tým sa údajne dopustili „organizovania aktivít, ktoré hrubo narušujú verejný poriadok“.
Poliaci
Minulý mesiac prišla polícia do domu dvojice poľských novinárov. Zatknutie Andrzeja Pisalnika a jeho manželky Iness Todryk-Pisalnikovej zrejme súviselo so spravovaním webovej stránky Únie Poliakov v Bielorusku a tiež spoluprácou s poľskými médiami.
Podľa kancelárie generálneho prokurátora Pisalnika predtým upozornili na komentáre v poľskej rozhlasovej stanici, ktoré boli údajne zamerané na podnecovanie etnických sporov.
Korčok nevidí v Bielorusku žiadnu zmenu politiky, treba ísť aj nad rámec sankcií
V marci zadržali dvoch lídrov Únie Poliakov, ktorých taktiež vyšetrujú pre podozrenie z podnecovania etnických sporov.
Poľsko pritom podporuje medzinárodné sankcie proti Bielorusku.
Raman Pratasevič
To, že súčasná bieloruská administratíva neplánuje poľaviť v honbe po nevinných obetiach, dokazuje aj najnovší prípad. Týka sa novinára a aktivistu Ramana Prataseviča, ktorého v nedeľu zadržali na palube lietala Ryanair smerujúceho z Atén do Vilniusu v Litve.
Lietadlo však muselo pristáť v Bielorusku po tom, ako počas preletu nad krajinou ohlásili, že je na palube bomba. Po pristátí Prataseviča zatkli, pričom stroj pokračoval v ceste, keďže žiadnu nálož nenašli.
Putin privítal v Moskve Lukašenka, v hre je otázka bližšej spolupráce medzi krajinami
Spolu s ním zadržali aj jeho priateľku Rusku Sofiu Sapegu. Študentku medzinárodného práva a práva Európskej únie na European Humanities University. Zástupcovia školy na oficiálnej webstránke požiadali o prepustenie študentky.
Hrozivý akt proti ľudským právam
Odklon lietadla nariadil osobne Lukašenko.
Riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda povedal, že tento zjavný „akt vzdušného pirátstva spôsobuje zimomriavky“. Je to podľa neho ďalší hrozivý akt proti ľudským právam zo strany bieloruských orgánov.
„Niet takmer žiadnych pochýb o tom, že bieloruské úrady zneužili falošnú bombovú hrozbu na to, aby zadržali novinára, ktorého sa dlhodobo pokúšajú umlčať. Ide o ďalší hanebný a nehorázny zásah do ľudských práv v Bielorusku,“ povedal pre Webnoviny.
Širotníková: Pre niektorých predstaviteľov vlády sú novinári naďalej hyeny a presstitútky, a to nie je v poriadku
Podľa Širotníkovej je tento prípad „mrazivým dôkazom toho, čo všetko sú nedemokratické režimy schopné spraviť pre potlačenie svojich kritikov či akejkoľvek nezávislej kontroly moci.“
Pratasevič viedol do septembra 2020 najväčší bieloruský opozičný kanál NEXTA a NEXTA Live na sociálnej sieti Telegram.
„Európska únia a zvyšok sveta musí bezodkladne reagovať a žiadať okamžité prepustenie Ramana Prataseviča. Novinárovi musí byť umožnené opustiť Bielorusko a vycestovať do krajiny podľa vlastného výberu,“ vyjadril sa Sloboda.
Cez čiaru
Amnesty International Slovensko trápia aj osudy ďalších ľudí, ktorých počas protestov zranili, zatkli či uväznili. Sloboda súhlasil, že odklonenie lietadla bolo už takpovediac cez čiaru, no do podobnej kategórie podľa neho spadajú aj ďalšie prípady.
„Jednoznačne je to „cez čiaru“, no v prípade konania bieloruských orgánov za posledné mesiace je nutné označiť ako „cez čiaru“ aj ďalšie nespočetné neospravedlniteľné zásahy do ľudských práv,“ povedal.
„Tieto akcie sú ďaleko za hranicou toho, čo je v slobodnom a modernom svete akceptovateľné,“ doplnila Širotníková.
Slobodné médiá a bezpečnosť novinárov musí byť pre Slovensko prioritou, apeluje Úrad vlády SR
Prípad odsúdili štáty naprieč EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že toto „poburujúce a nezákonné správanie“ bude mať následky. Americký minister zahraničia Antony Blinken takisto odsúdil tento „šokujúci čin“.
„Verím, že pobúrenie politických lídrov v EÚ nezostane len pri „znepokojených“ vyjadreniach a urobia všetko, čo môžu, pre vyslanie jasného signálu bieloruskej vláde,“ povedala Webnovinám Širotníková.
Stále málo
Podľa Amnesty International Slovensko však nemožno vnímať reakcie zahraničia ako dostatočné, kým budeme každý deň počuť o nových prípadoch porušovania práv ľudí.
Sloboda upozornil, že organizácia už niekoľko mesiacov nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby konalo.
„Prenasledovanie, perzekúcie a brutálne zákroky voči kritickým novinárom, novinárkam, aktivistom, aktivistkám, študentom, študentkám, umelcom a umelkyniam či ďalším ľudom musí okamžite prestať,“ varoval.
Násilie voči novinárom narastá, eurokomisárka vyzýva na ich ochranu
Zároveň je podľa mimovládky na mieste nezávislé prešetrenie a vyvodenie zodpovednosti. „Je nevyhnutné tiež podniknúť kroky, ktoré zabezpečia spravodlivosť pre obete cynických zásahov do ľudských práv zo strany bieloruských úradov,“ uzavrel Sloboda.
Nadácia otvorenej spoločnosti podľa oficiálneho stanoviska stojí po boku medzinárodnej komunity.
„Veríme, že medzinárodný tlak pomôže donútiť bieloruský režim k prepusteniu všetkých novinárov aj ich blízkych, ktorých jediný „zločin“ bol to, že kontrolovali zneužívanie moci či dodržiavanie práva vo svojej krajine,“ vyjadrila sa zástupkyňa.
Reportéri bez hraníc sú v šoku
Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc pre Webnoviny uviedla, že ju zatknutie Prataseviča šokovalo.
Jeanne Cavelier, ktorá pokrýva dianie v Bielorusku, povedala, že tento štátny akt má zrejme „teroristickú povahu“.
V mene organizácie vyzvala k okamžitému prepusteniu novinára. „Vítame intenzitu medzinárodných reakcií a očakávame, že medzinárodné spoločenstvo prinúti lídrov Bieloruska zaplatiť za ich konanie,“ vyjadrila sa.
Reportéri bez hraníc: Verdikt súdu v kauze Kuciak je zlyhaním štátnych orgánov
Ako dodala, Lukašenko dnes schválil zákon, ktorý ešte viac obmedzuje slobodu prejavu a prácu nezávislých novinárov v krajine. Ozrejmila, že rozširujú zoznam dôvodov na odmietnutie udelenia akreditácie či zablokovanie webových stránok médií.
Zakazujú tiež živý prenos z verejných podujatí, vrátane protestov. Štátne úrady môžu novinárov považovať za účastníkov demonštrácií.
„Cieľom je umlčať médiá. Tie si však len robia svoju prácu a pokrývajú rozsiahle sociálno- politické hnutie. Novinári nie sú extrémisti,“ dodala Cavelier.