BRATISLAVA 25. januára (WEBNOVINY) – Pozývací list, ktorý v roku 1968 poslal Vasiľ Biľak vtedajšiemu generálnemu tajomníkovi ÚV KSSZ a predsedovi Prezídia Najvyššieho sovietu Leonidovi Brežnevovi zapadne prachom, stane sa už len predmetov historických výskumov. Denník Sme na svojom internetovom portáli zverejnil správu, že Špeciálna prokuratúra rozhodla, o prerušení trestného stíhania, pretože nie je možné zohnať dôležitých svedkov z Česka. Biľak je posledný žijúci aktér. Politológovi Jurajovi Marušiakovi z Ústavu politických vied SAV sa takýto záver nepáči, podľa neho ide hlavne o morálne zadosťučinenie v celom prípade. „Niektoré osoby, ktoré boli vedené v spisoch ŠtB, sa dostali na spoločenský pranier, čelili útokom a pritom mnohým z nich nebola spolupráca so štátnou bezpečnosťou vôbec dokázaná,“ povedal pre Webnoviny.sk. Je verejne známe, že od nežnej revolúcie v roku 1989 sa v kauze pozývacieho listu prokuratúra nepohla ani o milimeter. Hlavný iniciátor Vasiľ Biľak sa vyhol všetkým obvineniam, vrátane vlastizrady, či závažných hospodárskych deliktov. Politológ je presvedčený, že práve vtedajší prvý tajomník ÚV KSS by mal znášať dôsledky. Poukázal pritom na prípad v Českej republike, kde súd vyniesol rozsudok s prokurátorkou Ludmilou Brožovou-Polednovovou, ktorá v 50 rokoch viedla proces s Miladou Horákovou. „Aj keď súd nemal k dispozícii svedkov, lebo mnohí z nich zomreli, ale na základe písomných dôkazov dospel k záveru, že Polednova musela vedieť, ako proces s Horákovou dopadne a odsúdil ju na osem rokov.“ Na Slovensku sa podľa Marušiaka nenašiel vyšetrovací orgán, ktorý by pomenoval, či išlo v prípade Biľaka o akt vlastizrady. Zároveň poukázal na to, že v budúcnosti to môže byť signálom, že politici za svoje delikty nebudú spravodlivo potrestaní.
https://www.youtube.com/watch?v=AQ27JO-HrfI
Historici sa zhodujú v tom, že v prípade pozývacieho listu nebola a nie je vôľa tento prípad riešiť
Podobný názor majú aj historici. Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva SAV hovorí, že nebola a nie je vôľa, aby sa tento prípad vyriešil a dodáva, že za 20 rokov sa cela kauza premlčala. Pričom už v roku 1968, po intervencii vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR sa od nás odvrátil aj západ a nechal nás napospas ZSSR.
Historik Stanislav Sikora je presvedčený, že list v roku 1968 poslal Vasiľ Biľak. „Nepochybujem o tom, že ten list napísal Vasiľ Biľak,“ povedal historik a pripomenul 21. júl 1968, kedy bol Biľak v Maďarsku pri Balatone na chate Jánosa Kádára. Stretol sa tam s Piotrom Šelestom, ktorý povedal, že taký to pozývací list by bol veľmi potrebný ako zdôvodnenie okupácie krajiny pred svetovou verejnou mienkou a medzinárodným komunistickým hnutím. Sám Šelest vo svojich pamätiach uvádza, že list pre Brežneva dostal 3. augusta 1968 v priestore hotelových toaliet od Biľaka prostredníctvom agenta Savčenka. Biľak zasa tvrdí, že list odovzdal pracovník sekretariátu ÚV KSČ Radko Kaska, pomocník tajomníka ÚV KSČ Drahomíra Koldera. „Pod list sa okrem Biľaka podpísali aj Indra, Kolder, Kapek a Švestka. Aj keď sa zachovala iba kópia pozývacieho listu, federálne ministerstvo vnútra v roku 1991 potvrdilo, že existoval originál a Biľakov podpis na ňom bol pravý,“ skonštatoval Sikora.
Biľak by mal podľa Srholca vyjadriť ľútosť nad svojim konaním v roku 1968
Na totalitný systém najviac doplatili politickí väzni. Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec trpko konštatuje, že zločiny komunizmu sa hodili cez palubu a nikto sa nimi nezaoberá. „Jeden z aktérov Vasiľ Biľak ešte žije a bolo by od neho čestné, aby priznal chyby a vyjadril ľútosť nad udalosťami v roku 1968,“ dodal. Dôvod prečo sa prípad s pozývacím listom aj po revolúcii v roku 1989 neriešil a nevyriešil je podľa Srholca ten, že veľa komunistov sa pretransformovalo a ich činy sa im odpustili.
Justičné orgány od roku 1993 neodsúdili nikoho, kto by niesol zodpovednosť za zločiny komunizmu, tvrdí ÚPN
Ústav pamäti národa nechce hodnotiť rozhodnutie Špeciálnej prokuratúry, upozorňuje však na to, že slovenské justičné orgány od roku 1993 neusvedčili a ani neodsúdili nikoho, kto by niesol zodpovednosť za zločiny komunistického režimu, jedinú výnimku v tejto súvislosti predstavuje posledný šéf obávanej ŠtB Alojz Lorenc, ktorý vyviazol s podmienečným trestom. „Pred Vyšším vojenským súdom v Trenčíne totiž neboli vypočuté poškodené osoby z dnešnej ČR a tým sa zmenšil počet ľudí, ktorí boli ako nepohodlní režimu v dôsledku jeho rozhodnutia izolovaní v celách predbežného zadržania,“ povedal pre Webnoviny Ľubomír Morbacher riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN.
V tejto súvislosti však treba povedať, že Ústav pamäti národa dal Generálnej prokuratúre SR v minulosti množstvo podnetov na trestné stíhanie konkrétnych osôb. Týkali sa napríklad usmrtenia civilných osôb, ktoré sa do roku 1989 pokúsili utiecť cez slovensko-rakúsky úsek železnej opony. „V jednotlivých prípadoch ÚPN poskytol GP SR dokumenty o konkrétnych vykonávateľoch týchto zákrokov, ako aj ich nadriadených, a to až po najvyšších predstaviteľov KSČ/KSS. Mimochodom v týchto podaniach sa nachádza aj osoba Vasiľa Biľaka, ktorý bol aj členom najvyššieho vojensko–politického orgánu riadiaceho činnosť Pohraničnej stráže,“ poznamenal Morbacher. Ako ďalej dodáva, „z viacerých výpovedí a svedectiev vyplýva, že Vasiľ Biľak bol jedným zo spoluiniciátorov pozývacieho listu a spolupodieľal sa na udalostiach, ktoré vyústili do vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.“