Vstup Srbska do Európskej únie je aj v záujme Slovenska, pretože by sa tým výrazne rozšíril bezpečnostný priestor okolo nás. Povedal to europoslanec a stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko Vladimír Bilčík (Európska ľudová strana) v relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk.
Rozšírenie Únie o Srbsko by tiež podľa neho bolo veľkým plusom pre riešenie problémov s migráciou. „V srbskej a celkovo v balkánskej politike sa rieši oveľa viac minulosť ako budúcnosť. Musí nám záležať na tom, aby tá budúcnosť bola iná ako minulosť, pretože potenciál pre konflikt je tam veľký. My tu už máme veľkú vojnu pri našich východných hraniciach, nepotrebujeme ďalší konflikt kúsok od našich hraníc smerom na juh,“ skonštatoval Bilčík.
Západný Balkán je predmetom hybridnej vojny
Europoslanec pripomenul, že najväčšou vojnou v Európe na konci minulého storočia bola vojna v bývalej Juhoslávii, a Slovensko v tom čase zohralo dôležitú diplomatickú úlohu.
>>> Celý rozhovor s europoslancom Vladimírom Bilčíkom
V tomto regióne sme vnímaní ako nezainteresovaná strana, pretože tam nemáme žiadne mocenské záujmy a máme tam aj svoju menšinu, doplnil. Zároveň podotkol, že západný Balkán je predmetom hybridnej vojny, pretože záujmy tam má nielen Európska únia, ale aj Rusko.
Okno do sveta: To, čo sa spustilo, sa dá šmahom ruky zastaviť. Kľúče od miešačky má premiér Fico (video)
„To tam rozohráva množstvo hier, šíri dezinformácie a Belehrad je stále priestor, kde má Moskva veľký vplyv. My potrebujeme urobiť všetko pre to, aby nielen Belehrad, ale aj zbytok západného Balkánu bol európsky, pretože to je aj v záujme Slovenska,“ hovorí Bilčík.
Slovenská diplomacia má stále cveng
Politická situácia v Srbsku je už roky veľmi dynamická. Krajina mala za posledné tri roky troje parlamentných volieb, posledné boli v roku 2023. Tamojšia politická kultúra sa v mnohom líši od tej našej.
Rezolúcia europarlamentu bojuje za záujmy Slovenska, európskym inštitúciám chýbajú argumenty vlády, hovorí Bilčík (video)
„My tu na Slovensku máme množstvo problémov, ale riešime ich v parlamente a stále v rámci nejakých mantinelov parlamentnej demokracie. V Srbsku, resp. na Balkáne, je problém s tým, aby sa tie problémy riešili v rámci inštitúcií, ktoré sú na to určené. Často sa ide do ulíc, často sa bojkotujú zasadnutia v parlamente, často sa bojkotujú aj voľby,“ priblížil Bilčík, ktorý strávil niekoľko rokov v Srbsku vyjednávaním o tom, aby sa politická opozícia vrátila do inštitúcií, ktoré dlhodobo bojkotovala.
Aktuálne komunikuje aj so srbskou premiérkou. „My sa snažíme našich partnerov na západnom Balkáne presvedčiť, že my chceme, aby boli súčasťou spoločného európskeho projektu, ale to znamená, že budú fungovať tie inštitúcie zastupiteľskej demokracie, ktoré poznáme aj u nás,“ hovorí europoslanec.
Bilčík zdôraznil, že významnú úlohu pri rokovaniach so Srbskom zohrával aj dnes už zosnulý Eduard Kukan, ktorý bol súčasťou vyjednávacieho tímu. „Treba povedať, že slovenská diplomacia má stále na západnom Balkáne cveng, zohrávali sme tam dôležitú úlohu,“ povedal. Srbsko si podľa jeho slov musí vybrať, kam chce patriť – či na západ, alebo chce zostať v nejakom medzipriestore, v ktorom sa momentálne nachádza.