Biskup Trstenský o pápežovi: Dokázal osloviť všetkých svojou človečinou - ROZHOVOR

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pápež František
Pápež František objíma chlapca na rozlúčku počas audiencie vo Vatikáne. Foto: Archívne, SITA/AP.
Tento článok pre vás načítala AI.

Spišský diecézny biskup František Trstenský bol jedným zo šiestich nových slovenských biskupov, ktorých počas svojho pontifikátu vymenoval pápež František. Na čele diecézy je tak od septembra 2023.

Odvtedy sa stretol s pápežom Františkom niekoľkokrát, absolvoval s ním aj polhodinový rozhovor medzi štyrmi očami. Tvrdí, že pohľad dnes už zosnulého pápeža na Cirkev ako na poľnú nemocnicu mu je blízky. Mnohých podľa neho zaujal jeho spôsob komunikácie, osobný príklad, či jednoduchosť a ľudskosť.

V pondelok, keď zomrel pápež František, ste ho vo videu na sociálnej sieti, v reakcii na túto udalosť, označili za dar pre Cirkev a vyzvali všetkých k modlitbám. Prekvapila aj vás informácia o jeho úmrtí po tom, ako sa v nedeľu objavil medzi veriacimi na Námestí svätého Petra vo Vatikáne?

Už v minulosti, keď bol pred pár týždňami hospitalizovaný, sa ma pýtali, ako to hodnotím, a ja som hovoril, že v jeho veku a s diagnózami, keďže to bol 88-ročný človek, je potrebné počítať aj s prípadným úmrtím.

Poznáme to aj z vlastného života, ak máme v tomto veku rodičov, starých rodičov, nemôžeme povedať, že sme to nečakali. No keď som videl, ako sa mu stav zlepšuje, a prišiel dokonca medzi veriacich, v pondelok ráno má správa o tom, že zomrel, prekvapila.

S odstupom hodín som si ale povedal, že je to vymodlená smrť, že sa prišiel ešte s nami rozlúčiť, dal nám požehnanie a Pán si ho povolal do večnosti, a to naozaj v takom pokoji. Po správach o tom, že to bolo rýchle, som si povedal, že aj ja by som chcel mať takú dobrú a pokojnú smrť, bez nejakého trápenia alebo niekoľkotýždňovej či mesačnej agónie.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

S pápežom Františkom vás spája nielen meno, ale aj to, že to bol práve on, ktorý vás vymenoval za biskupa. Ako to vnímate z tohto pohľadu?

Rozmýšľal som, kedy pápež František vstúpil do môjho života. Bol to 13. marec 2013, keď ho zvolili za pápeža, práve v ten deň som oslavoval štyridsiatku. Dovtedy mi meno Bergoglio vôbec nič nehovorilo, nepoznal som ho, nevedel som, že je arcibiskupom Buenos Aires, kardinál.

Potom som tým, že to bol pápež, sledoval jeho prvé týždne, mesiace, vstupoval som do jeho spôsobu uvažovania. Predsa len to nebol ten európsky katolicizmus, európsky pohľad pápeža, ktorý sme mali načítaný cez všetkých jeho predchodcov, ktorých som vnímal ešte od detstva, ako bol Pavol VI., Ján Pavol II. a Benedikt XVI.

Prvé mesiace a roky som preto spoznával jeho nazeranie na Cirkev, jej univerzálnosť, a čoraz viac som tomu rozumel a bolo mi to blízke. Rovnako aj tie jeho akcenty na jednoduchý spôsob života, na Cirkev, ako na pokornú, otvorenú, idúcu na periférie, ale aj aktivity, ktoré postupne vyhlasoval.

Celú Cirkev a svet napríklad zasiahol Rok milosrdenstva v rokoch 2015 a 2016, začal hovoriť viac o Božom milosrdenstva, odpustení, potom prišla pandémia a Rok sv. Jozefa. Potom jeho gestá a modlitby za uzdravenie ľudstva, akcenty na mier, mnohé jeho kroky mi boli veľmi zrozumiteľné a dávali mi význam, išlo o hodnoty evanjelia, ktoré ukazoval.

Vlani ste spolu s ostatnými biskupmi absolvovali vo Vatikáne návštevu Ad limina, počas ktorej ste sa stretli aj s pápežom Františkom. Ešte predtým ste s ním osobne prišli do kontaktu?

Raz som sa s ním stretol v roku 2016, keď som bol prorektorom pre zahraničné vzťahy Katolíckej univerzity v Ružomberku. Katolícka univerzita bola a je členom Federácie katolíckych univerzít, v rámci ktorej sme mali stretnutie v Ríme. Súčasťou bola aj audiencia u pápeža. Vtedy išlo o niekoľkosekundové stretnutie, takzvané „baciamano“, teda, keď podáte ruku pápežovi a poviete pár slov o sebe, odkiaľ ste, a podobne, a idete ďalej. Bol to prvý, len letmý kontakt.

Potom som sa s ním stretol už ako biskup, keď som ho cez apoštolského nuncia poprosil ako začínajúci biskup o osobné stretnutie po tom, ako ma vymenoval. Som vďačný, že sa to v januári 2024 podarilo. Strávili sme viac ako polhodinu osamote, v rozhovore medzi štyrmi očami. A potom aj minulý rok bol požehnaný na stretnutia s ním, v rámci spomínanej návštevy Ad limina, a v septembri zase v rámci kurzu pre začínajúcich biskupov, ktorého súčasťou bolo aj stretnutie s ním. Bolo to pre mňa požehnané obdobie.

Môžete prezradiť, o čom ste sa s ním rozprávali počas osobného stretnutia?

Áno, niektoré veci môžem. Bolo to veľmi milé, vrátane prípravy a čakania pred samotným stretnutím. Tí, ktorí doprevádzajú hostí k Svätému Otcovi mi povedali, aby som nemal trému, nerobil nejaké úklony, že on nečaká žiadne formality a chce sa iba rozprávať. Vnímal som jeho otcovský prístup, posadili sme sa hneď blízko seba, teda nie tak, ako keď sa úradník stretne s klientom. Aj pri rozhovore ma niekoľkokrát potľapkal po ruke, ako otec syna.

Spomínal si na návštevu Slovenska, ktoré mal veľmi rád, spomenul ju párkrát, bolo to ešte čerstvé. Vtedy ešte len ako niekoľkotýždňový biskup som sa ho opýtal, čo mi, ako začínajúcemu biskupovi, poradí. A on mi hovoril o štvornásobnej blízkosti. Najprv sa ma s humorom opýtal, či sa modlím. Odpovedal som, samozrejme. Potom pokračoval: „Modli sa, lebo to je tá prvá blízkosť, s Bohom. Buď blízko Bohu, cez modlitbu, sväté omše, sviatosti.“

Za druhú označil blízkosť so spolubratmi biskupmi. Povzbudil ma, aby sme spolupracovali a vytvárali pekné bratské vzťahy. Veľmi tiež kládol dôraz na to, aby som bol blízko kňazom, aby sme my, biskupi a kňazi, vytvárali jednotu. A po štvrté mi povedal, aby som bol blízko ľuďom, uprostred nich, vnímal, čím žijú, čo ich trápi. Keď si na to tak spätne spomínam, hovorím si, že pápež František toto sám aj žil. Tie štyri blízkosti nám predstavoval vo svojej osobe.

Pápež František nás učil mnohému už za svojho života a možno mnohé jeho slová, či to, ako žil a konal, budú dozrievať postupne. Čo si vy najviac odnášate z toho, čo ponúkol nielen Cirkvi, ale aj svetu?

Čo sa týka Cirkvi, tak veľmi známy výraz, prekvapujúci, a to je „Cirkev ako poľná nemocnica“. Ako biblista som naučený počúvať o Cirkvi ako o vinici Pánovej, Božom ľude, Kristovom tajomnom Tele, čo je všetko pravdivé a správne, ale pápež priniesol možno viac ľudský a bezprostredný pohľad na Cirkev. Ako na tú, ktorá je blízko pri človeku, každom človeku, bez ohľadu. Na takú Cirkev, ktorá má byť blízko pri každom, ktorý potrebuje pomoc, kto je v živote nejakým spôsobom zranený.

Z hľadiska univerzálneho odkazu celému svetu, veľký dôraz kládol na bratskosť, keď hovoril v taliančine „fratelli tutti“, a teda, že všetci sme bratia a sestry, všetci. Čiže nielen katolíci, nielen Európa, ale celý svet. Práve toto je veľmi dôležité v čase, keď je toľko vojny, rozporov, konfliktov. Poukazoval na to, že vo vojnách a konfliktoch sa medzi sebou tlčú či nenávidia a dokonca zabíjajú práve títo „bratia a sestry“, a že je to čosi, čo je neprijateľné a nepochopiteľné.

Kládol dôraz na to, že ak sme jedna veľká ľudská rodina, a takéto niečo sa nerobí ani v tej malej rodinnej bunke medzi súrodencami, nemalo by sa to diať ani v tej veľkej univerzálnej rovine. Je tu silný odkaz, že ak nebudeme budovať univerzálne bratstvo, svet či planéta nepôjde dobrým smerom. Myslím si, že toto bude trvalým odkazom aj ďalšie desaťročia.

V súvislosti s vami a vašou diecézou mi napadlo aj ďalšie spojenie s niekdajším arcibiskupom Jorgem Maria Bergogliom, ktorý často navštevoval chudobné štvrte Buenos Aires. Aj Spišská diecéza je poznačená mnohými problémami či otázkami sociálneho charakteru, máme tu početnú marginalizovanú skupinu. Môže byť pápež František a jeho pontifikát osobitným príkladom práve pre takéto diecézy a biskupov v nich pôsobiacich?

Áno, veľmi pekne ste to vyjadrili. Spišská diecéza a mnohé ďalšie diecézy nie sú v centre diania, nie sme slávnou stáročnou diecézou nejakej metropoly, či obrovských miest a štruktúr, ale skôr tak na periférii. Nemyslím len geograficky, ale aj, ako ste naznačili, tou sociálnou rozmanitosťou, zložením. Osobný prístup, a teda vychádzať na periférie každej časti našej diecézy, i prístup k rôznym sociálnym štruktúram ľudí, to je príklad a úloha aj pre mňa. A toto môže byť aj ďalším trvalým odkazom pápeža Františka.

Pápež František nepochybne zaujal mnohých nielen v samotnej Cirkvi, ale aj mimo nej. Myslíte si, že práve to, čo ste v rozhovore spomínali, oslovilo aj ľudí, ktorí sa označujú za neveriacich či sú nepraktizujúcimi kresťanmi?

Áno, súhlasím. Bol to aj práve spôsob jeho komunikácie, štýl, najmä jeho osobný príklad, ktorý si všímali. Tiež nenáročnosť, jednoduchosť a nebojácnosť ukázať aj svoju krehkosť a zraniteľnosť. Dokázal osloviť všetkých práve tým, že ukázal najskôr tú človečinu, a teda, že aj pápež je najskôr len človek, potom kresťan a kňaz, a že to všetko vychádza z ľudskosti.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe: František TrstenskýPápež František