Za aktívne roky obávaného mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka sa považuje obdobie medzi rokmi 1992 a 1997. Aká bola atmosféra a spoločenská situácia na Slovensku v tomto období priblížil v rozhovore pre agentúru SITA poslanec parlamentu za Progresívne Slovensko a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.
Po zmene politického systému nastal na Slovensku masívny rozmach podsvetia. Mafiáni sa v tom čase neštítili ani najhorších zločinov ako vydieranie, mučenie, či vybavovanie účtov vraždami. V Dunajskej Strede fungovala tvrdá mafia už oveľa skôr než začal Mikuláš Černák aktívne pôsobiť, no postupne ovládol aj obávané dunajskostredské podsvetie ako aj celý východ Slovenska a stal sa bosom všetkých bosov.
„V roku 1995 dunajskostredskí mafiáni, teda vtedajšie vedenie skupiny, sa chystali na pohreb do Banskej Bystrice, lebo zomrel Černákov brat. Hovorím im, a musíte tam ísť? Prečo? Oni na to, že musíme, lebo Černák je strašne silný a kto tam nepôjde, ten bude mať problémy. Takto to vnímali v dunajskostredskom podsvetí, čo sa javilo vtedy už ako silné,“ pripomenul policajný exprezident Spišiak obdobie, keď z Černáka išiel strach a panika aj v Dunajskej Strede.
„Mikuláš Černák bol zločinec so všetkým, čo k tomu patrí. Ozajstný zločinec, organizovaný zločinec. Dalo by sa povedať, že možno jeden z tých mála, o ktorom by som mohol kľudne povedať, že mafián,“ opísal Spišiak bývalého mafiánskeho bosa.
Polícia nebola pripravená na enormný nárast kriminality
„Polícia riešila, čo sa dalo. Problém bol, že polícia bola zle štruktúrovaná. Za čias vlád pána Mečiara špeciálny úrad, ktorý mal bojovať proti organizovanej kriminalite, bol rozložený, bol podriadený pod krajské veliteľstvá, pod Odbor závažnej kriminality, čiže ani v názve nefigurovalo, že je to organizovaná kriminalita. Dokonca sám pán Mečiar povedal, že organizovaná kriminalita u nás neexistuje,“ vysvetľoval Spišiak.
„Boli ale policajti, ktorí sa organizovanej kriminalite venovali, lenže nebolo to systematické, nebolo to koordinované. Neboli právne predpisy, trestnoprávne, ktoré by umožňovali efektívnu činnosť voči organizovanej kriminalite. Čiže viac menej, čo sa dalo, to sa robilo,“ priblížil Spišiak prácu polície v deväťdesiatich rokoch.

Spišiak práve okolo roku 1995 ukončil štúdium na Policajnej akadémii. Následne bol v Dunajskej Strede právny šéf vnútorného odboru. Potom išiel robiť na kriminálku na odbor ekonomickej kriminality (na Prezidíum Policajného zboru, Úrad kriminálnej polície). Bolo to v roku 1997, vtedy, keď bol Černák v najväčšej sláve.
Mafianské gangy však nebolo ľahké usvedčiť. Spišiak porozprával príbeh ako mu mafiáni zmarili veľkú operáciu. „Počas môjho pôsobenia na odbore ekonomickej kriminality som identifikoval jedného bieleho koňa, niekde v okolí Handlovej, ktorý rozprával, že podniká s hutným materiálom a len podpisuje, ani nevie vlastne s čím podniká, pretože v živote žiadny predmet podnikania nevidel, ale stále za ním príde nejaký človek – povedal prezývku, že ktorý – a potom ho zoberú do Košíc, tam vyberie veľkú časť hotovosti z banky, akože zo svojho účtu a potom im to v igelitke odovzdá. Ja som toto rozpracoval, mal som možnosť zriadiť si tím, naozaj tie peniaze na ten účet prišli a na druhý deň dostal signál tento chlapík, že prídu pre neho a zoberú ho na ten výber. Mali sme pripravenú veľkú operáciu, ako to odhalíme. Vedeli sme zhruba, že aké je to prostredie, išlo o prostredie Holuba (t.j. Róbert Holub, vrchný predstaviteľ zločineckej organizovanej skupiny holubovci, pozn.red.) v Košiciach. No lenže ráno sme to nemohli realizovať, lebo nikto neprišiel pre toho chlapíka, pretože ten, kto pre neho mal prísť, bol Fabián, ktorý bol zastrelený pri atentáte na Holuba za prítomnosti Černáka. Takto nám zmarili akciu a zároveň zavraždili toho, koho sme chceli zavrieť za podvody,“ porozprával Spišiak.
List od Černáka
„Keď som sa stal policajným prezidentom v roku 2010, dostal som od Mikuláša Černáka osobný list. Napísal mi, že odkedy som sa stal viceprezidentom, vtedy si uvedomil, že polícia je pre neho nejaký problém,“ citoval Spišiak z obsahu listu, ktorý mu zaslal obávaný mafiánsky bos a vyjadril tak voči jeho práci rešpekt.
Černák zároveň v liste Spišiakovi uvádzal, že by chcel svedčiť vo viacerých veciach (v prípade vrážd aj trestnej činnosti) lebo mu údajne stačilo, že sám trpí za všetkých. „Černák mal tú svoju zločineckú česť, že nikoho neudá, proti nikomu nebude svedčiť, všetko drží, ako nejaký hrdina. Už mu to zrejme išlo na nervy a chcel svedčiť,“ priblížil Spišiak.

„Lenže hovoril (v liste), že kým bude generálny prokurátor pán Trnka a tím okolo neho, že to nemá zmysel. Lebo sa už párkrát o to pokúsil, len vždy to nejak otočili proti nemu, že sú to účelové obrany, a že jednoducho sa to nedá, a že zrejme až ja som ten jediný, ktorý to myslí fakt vážne s tým bojom proti organizovanej kriminalite. Preto sa chcel so mnou stretnúť a povedať mi, že ako to vlastne všetko bolo a svedčiť proti všetkým, čo s ním boli a pôsobili a ktorí páchali trestnú činnosť. Takýto list mi napísal,“ prezradil Spišiak ďalšie detaily z osobného listu od Černáka.
„Keď už Trnka oficiálne nebol generálny prokurátor, potom som dostal ďalší list od Černáka, v ktorom napísal: Som pripravený. Asi 16-krát to bolo takto prepísané, táto jedna veta. Tak som za ním poslal dvoch chlapov – jedného vyšetrovateľa a jedného operatívca. Napísal som, že toto sú tí, ktorým verím, že ja sa s ním nemám čo osobne baviť. Tak išli za ním a povedal im, v akých veciach chce svedčiť, o ktorých priamo a u ktorých vie, kde treba dať dôkazy. Oni sa vrátili a začali sme sa pripravovať na túto operáciu. Zbierali sme spisy z tých všetkých prípadov, ktoré tam uviedol. No vzápätí padla vláda a potom ma vyhodili z polície. Takže potom už neviem, čo z toho bolo,“ porozprával Spišiak o období, kedy mafiánsky bos začal spolupracovať s políciou.
Prepustenie Černáka by nebol pozitívny signál
Proces s Mikulášom Černákom je od začiatku ostro sledovaný. S návrhom na Černákove podmienečné prepustenie prišlo občianske združenie Reštart-Nový život, keďže odsúdení na doživotie môžu po 25 rokoch vo väzení požiadať o podmienečné prepustenie.
Obhajcovia Černáka tvrdia, že všetky znalecké posudky sú v prospech Mikuláša Černáka a hovoria o splnení všetkých zákonom stanovených podmienok pri podmienečnom prepustení. Ako sa na to pozerá bývalý policajný prezident?
„Zákonom stanovené podmienky je jedna vec, a druhá vec je realita, teda čo by to zhruba spôsobilo, ak by pán Černák bol pustený podmienečne na slobodu. Jednoducho, nebolo by to z operatívneho, bezpečnostného, či akéhokoľvek iného uhla pohľadu pozitívne, ani pre našu spravodlivosť, ani pre ľudí, ktorí trpeli jeho pôsobením. Černák bol jeden z najvýznamnejších, najbrutálnejších zločincov v Slovenskej republike. Podmanil si skoro všetky zločinecké gangy na Slovensku práve tým, aký bol,“ tvrdí Spišiak.
Znalci z odboru psychológie a psychiatrie mali zhodnotiť, či je Černák resocializovaný a schopný žiť na slobode riadny život. Psychiater tvrdí, že odsúdený netrpí žiadnou vážnou duševnou chorobou. Znalec z odboru psychológie zas uviedol, že v prípade Černáka existuje vysoká pravdepodobnosť vedenia riadneho života, je veľmi nízka pravdepodobnosť spáchania trestného činu a nie je pre spoločnosť nebezpečný.

„Možno pán Černák by už teraz nešiel vraždiť, no jeho podmienečné prepustenie by bol veľmi zlý impulz pre novovznikajúce zločinecké gangy,“ myslí si Spišiak. Černák si má podľa jeho názoru odpykať trest, ktorý mu bol uložený. „Som presvedčený, že by to bolo na škodu celej spoločnosti, ak by nejakým záhadným spôsobom bol pustený podmienečne na slobodu,“ podčiarkol ďalej.
Ak by bol aj Černák pustený na slobodu, nemohol by žiť úplne bez obmedzení. Zrejme by zostal pod desaťročným dohľadom a mohol by byť aj elektronicky monitorovaný. Policajný exprezident však aj za takýchto podmienok odmieta podmienečné prepustenie mafiánskeho bosa a vnímal by to ako zlý signál. „Všetci rozprávajú o nejakých konkrétnostiach. Človek, ktorý sa priznal aj usvedčil, určite nie zo všetkých vrážd, ktoré má na svedomí, bol odsúdený a zrazu je teraz na slobode. Toto je symbol, toto je signál, toto je zlé,“ prízvukoval Spišiak.
Pripomeňme, že prepustenie Černáka by bol vážny precedens na Slovensku. „Pokúšal sa o to pán Borženský, prezývaný Borža, ktorý pôsobil v tých rokoch v Košiciach a v okolí. Tiež nebol prepustený. Napriek tomu, že mal ťažkú rakovinu a nemal veľa dní do smrti, ani tak ho nepustili, tak dúfam, že sa to nestane ani v prípade pána Černáka,“ mieni Spišiak.
V súvislosti s procesom Mikuláša Černáka si na definitívny verdikt ešte musíme počkať, keďže 20. mája konanie o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z väzenia odročili na neurčito.
>>> Celý rozhovor s Jaroslavom Spišiakom
