SREBRENICA 11. júla (WEBNOVINY) – Tisíce ľudí si v stredu pripomenú 17. výročie masakry v Srebrenici na východe Bosny a Hercegoviny, kde bosnianski Srbi zabili takmer 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Súčasťou spomienky bude pochovanie ďalších 520 nedávno identifikovaných obetí masakry nájdených v masových hroboch na cintoríne v Potočari neďaleko Srebrenice, kde očakávajú účasť asi 30 000 ľudí.
Na cintoríne už pochovali 5137 identifikovaných obetí. Dvaja strojcovia masakry Radovan Karadžič a Ratko Mladič už stoja pred tribunálom OSN v Haagu, ktorý ich obvinil z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
V srebrenickej enkláve, ktorú OSN označila za bezpečnú zónu, žilo asi 45 000 moslimov, polovica z toho boli utečenci z okolitých obcí. Obyvateľstvo enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci OSN.
Obrazom: Masakra v Srebrenici
Bolesť pozostalých je stále neznesiteľná
Celú oblasť obliehali bosnianskosrbského jednotky na čele s generálom Mladičom. Srbskí vojaci Srebrenicu dobili 11. júla 1995 a postupne pozabíjali asi 8000 mužov a chlapcov. OSN označila túto tragédiu za genocídu.
„Je to bolesť, neskutočná bolesť a každoročne 11. júla sa táto bolesť stáva neznesiteľnou,“ povedala so slzami v očiach Sevdija Halilovičová. Päťdesiatročná žena prišla na pamätné miesto v Potočari pri Srebrenici, kde budú ostatky jej otca uložené do hrobu. „Telo môjho otca bolo exhumované z dvoch masových hrobov. Počas masakre zahynuli aj dvaja moji bratia,ale ich telá sa zatiaľ nenašli,“ doplnila.
Stredajšia spomienková ceremónia bude výnimočná tým, že v haagskom väzení sedí Ratko Mladič aj Radovan Karadžič. Obaja vojnoví zločinci sú zodpovední práve za masové vraždenie v bosnianskej Srebrenici.
Je bolestivé sledovať prenosy zo súdu, povedal šesťdesiatriročný Muniba Cakar a pokračoval: „Mali by prísť sem a pozrieť sa na tisíce hrobov. To by im malo stačiť.“
Stále čakajú na telefonát, aby mohli mŕtvych pochovať
Sedemnásť rokov po masakre v Srebrenici úrady identifikovali viac ako 6800 obetí. Identifikácia ďalších osôb z masových hrobov však pokračuje ďalej. Nie všetky identifikované ostatky boli aj pochované. Niektoré rodiny čakajú na skončenie vyšetrovania, aby mohli pochovať všetkých členov rodiny, ktorí zahynuli v Srebrenici, spoločne.
Mnohé rodiny sa však stávajú terčom závisti od tých, ktorí zatiaľ márne čakajú na telefonát z Bosnianského inštitútu pre nezvestné osoby. „Keby sa našla aspoň jedná kosť môjho syna, aby sme ho mohli konečne pochovať,“ 60-ročná Suhra Ahmetovičová a dodala: „Konečne by sa táto nočná mora skončila.“
Utrápená žena každý deň márne čaká na správy o svojom synovi, ktorý zmizol keď mal sedemnásť rokov. Po chvíli zoberie do jeho modré tričko do rúk a tŕpko povzdychne: „Žijem zo dňa na deň a čakám na telefonát.“.