Slovenský model fungovania prokuratúry rozhodne nie je sovietsky alebo leninský. V rozhovore pre agentúru SITA to skonštatovala vrchná štátna zástupkyňa Českej republiky Lenka Bradáčová. Ako pripomenula, vo väčšine krajín západnej Európy funguje princíp verejnej žaloby na spôsob prokuratúry a nie štátneho zastupiteľstva.
„Ten štátno-zastupiteľský model je skôr ojedinelý a vychádza z nemecko-rakúskej stredoeurópskej kultúry, rakúsko-uhorskej monarchie, konkrétne z rakúskej časti, nie z tej uhorskej. Takže ja si myslím, že rozhodne to označenie (sovietska, pozn. SITA) stratila prokuratúra vo chvíli, keď sa transformovali obe krajiny, teda aj SR aj ČR po roku 1989, a keď transformovali svoje verejné žaloby, či už Slovensko na prokuratúru, alebo Česká republika na štátne zastupiteľstvo,“ skonštatoval Bradáčová.
Úrad špeciálnej prokuratúry splnil svoje poslanie, prokuratúra sa však bez neho zaobíde, myslí si Remeta (video)
Vrchná štátna zástupkyňa zároveň pripomenula, že jeden z faktorov, ktorý však odlišuje štátne zastupiteľstvo od prokuratúry, je prísna hierarchia a centralizácia. V tomto zmysle vníma aj využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom na Slovensku.
„Ja by som všeobecne ten nástroj neodsudzovala. Otázka je spôsob jeho výkonu, respektíve jeho šírka. A o tom sa diskutuje veľmi dlho, či by vo vnútri verejných žalôb európskeho typu nemali byť obmedzené tzv. negatívne pokyny, teda pokyny by boli iba pozitívne.To znamená pre laika v zmysle „žaluj, stíhaj“, ale nie opačne „nestíhaj, nežaluj“,“ vysvetlila Bradáčová. Doplnila, že polemiku, alebo niektoré reakcie vyvoláva práve tá negativita toho pokynu.
„Ale o tom sa diskutuje naprieč Európou. U nás je možné tiež vydať negatívny pokyn, ale iba bezprostredne nadriadeným podriadenému, ale debaty sa vedú i o tom, či by vôbec mali byť,“ dodala Bradáčová.