BRATISLAVA 25. marca (WEBNOVINY) – Približne sto ľudí si v stredu na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave pripomenulo 27. výročie sviečkovej manifestácie.
Na podujatí, ktoré zorganizovalo Fórum kresťanských inštitúcií sa zúčastnili a vystúpili s prejavmi aj osobnosti verejného života, napríklad primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, predseda Konferencie biskupov Slovenska a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský a predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.
Podľa Nesrovnala predstavujú účastníci demonštrácie pre nás inšpiráciu. „Ku každému, kto tam vtedy bol, prechovávam obrovskú úctu,“ povedal. Demonštranti podľa neho dokázali, že sa vedia postaviť proti životu v strachu. Ako dodal, manifestácia otvorila dvere zmenám, z ktorých výsledkov sa tešíme dodnes.
Na manifestáciu by sme mali byť hrdí
Význam manifestácie pre neskorší pád režimu zdôraznil aj Krajňák. Podľa neho manifestácia predstavuje vynikajúci príklad nenásilného odporu voči totalite pre nadchádzajúce generácie. Podľa predsedníčky Fóra kresťanských inštitúcií Kataríny Hulmanovej patrí manifestácia k najlepším častiam našej histórie a mali by sme na ňu byť právom hrdí.
Zároveň pripomenula, že solidarita, ktorú po násilnom potlačení manifestácie prejavilo účastníkom zahraničie, nás zaväzuje k tomu, aby sme aj my boli solidárni s časťami sveta, kde sa potláčajú ľudské práva. Podľa arcibiskupa Zvolenského spočíva hodnota manifestácie v preukázaní sily svedomia ľudí.
„Pre dôstojný ľudský život je nevyhnutná náboženská sloboda,“ vyhlásil. Zdôraznil, že v dnešnej dobe je nevyhnutné brániť prirodzené ľudské práva. Čoraz viac sa totiž podľa neho kladie dôraz na „nové“ ľudské práva, ktoré sú výsledkom ideologických konceptov ako napríklad gender ideológia. Ako dodal, tie často smerujú proti ľudskej prirodzenosti.
Slovensko má byť na čo hrdé, myslí si Bugár o manifestácii
Manifestácia mala podľa predsedu ÚPN vplyv na pád režimu
Záver osláv patrí modlitbovému zhromaždeniu
Záver osláv v tento deň už tradične patrí modlitbovému zhromaždeniu – večeradlu o 19:00 na Hviezdoslavovom námestí. Diskusný večer pod titulom Posol nádeje Ján Pavol II. a Slovensko pripravil Ústav pamäti národa na (ÚPN) 26. marca o 17:00 hodine v Poľskom inštitúte.
Už v stredu Občianske združenie Nenápadní hrdinovia otvára 7. ročník Nenápadných hrdinov. Nenápadní hrdinovia, o.z. pripravuje viacero projektov zameraných na odovzdávanie skúseností medzi mladými ľuďmi a generáciou tých, ktorých postoje, utrpenie, nepoddajnosť nám prinavrátili slobodu. V stredu, 25. marca 2015 a vo štvrtok 26. marca patrí Dom Quo Vadis na Veternej ulici Ústavu pamäti národa a školám.
Manifestáciu polícia tvrdo potlačila
Pracovníci ÚPN pripravujú pre školy zaujímavé filmy a diskusie. Od pondelka ponúka Teologická fakulta Trnavskej univerzity výstavu fotografií zameranú na solidaritu s ľuďmi v krajinách, kde sú porušované ľudské práva. Výstava je inštalovaná v budove Teologickej fakulty Trnavskej univerzity na Kostolnej ulici v Bratislave.
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uliciach. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá.
O manifestácii rozprávali aj svetové médiá
Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov – Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
