Bratislava spustila komplexnú obnovu Kochovej záhrady v Starom Meste. Ako informuje hovorca magistrátu Peter Bubla, od roku 2022, keď mesto získalo záhradu do svojho vlastníctva, neustále pracujú na jej obnovení. „Nepriechodná, zarastená záhrada sa zmenila na park s neobyčajnou historickou atmosférou a aj keď bola pre verejnosť otvorená len krátko, stala sa veľmi rýchlo obľúbeným a vyhľadávaným miestom,“ uviedol.
Záhrada dlhodobo chátrala
Záhrada prejde komplexnou obnovou, ktorú budú realizovať v spolupráci so Starým Mestom a vďaka finančnej podpore z programu Interreg Slovensko – Rakúsko, ako aj príspevku z Nadácie VÚB banky. Predtým, ako mesto získalo historickú záhradu od ministerstva vnútra, jej priestory dlhodobo chátrali. Realizovali sa v nej iba udržiavacie práce na báze dobrovoľníckych brigád a aktivít, čo malo za následok úbytok drevín a narušenie architektonických diel.
V bratislavskom Ružinove zrevitalizovali park v blízkosti budúceho nájomného domu
Hlavné mesto po jej získaní odviezlo približne 10 ton odpadu a roky neudržiavaný areál vyčistili. „Pribudli bratislavské lavičky, vykonali sa bezpečnostné orezy starých stromov,“ priblížil Bubla s tým, že odstrániť museli viacero poškodených, starých či odumretých stromov a kríkov, ktoré predstavovali veľké riziko pre návštevníkov. Zrekonštruovali tiež schodiská a spadnuté či rozpadnuté oporné múry pri bazéne.
Stovky kríkov aj tisíce trvaliek
Začiatkom júna spustili komplexnú obnovu Kochovej záhrady, ktorá je plánovaná do decembra tohto roka. V rámci vysadia najmä novú zeleň. „Nová výsadba bude čo najviac rešpektovať historické druhové zloženie a zachovávať zbierkový charakter záhrady,“ vysvetlil hovorca. Okrem viac ako desiatky nových, mladých, zdravých stromov tu pribudne aj vyše 500 kríkov, tisíce trvaliek, či vodné rastliny.
Okrem toho zrekonštruujú vonkajšie oporné múry okolo záhrady, vybudujú návštevnícko/interpretačné centrum, ako aj zázemie pre návštevníkov. Ďalej obnovia chodníky, lavičky a všetok mobiliár. Zreštaurujú tiež sochy a zrekonštruujú bazén, ktorý poslúži ako vodný prvok. „Všetky zásahy sú konzultované s Krajským pamiatkovým úradom,“ doplnil Bubla s tým, že cieľom je, aby už ďalšiu sezónu bola záhrada prístupná verejnosti.
Kochova záhrada vznikla na začiatku 30. rokov minulého storočia na mieste pôvodného vinohradu a bola súčasťou súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia, ktoré založil lekár Karol Koch. Architektonický projekt spracovala trojica významných architektov vtedajšej doby – Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otmar Klimeš. Výsadbu zelene v záhrade spracoval a realizoval známy slovenský botanik, záhradník a tvorca Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák.
Jedinečná poloha záhrady v svahu a stavba samotnej budovy sanatória, ktorá záhradu chráni pred severnými vetrami, vytvorili mikroklimatické podmienky vhodné na pestovanie rôznych exotických a vždyzelených rastlín. Na členitej ploche, menšej ako pol hektára, bolo pôvodne vysadených až 120 druhov a kultivarov drevín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín, ktoré boli doplnené umeleckými dielami, slnečným kúpeľom a chodníčkami.
