BRATISLAVA 30. decembra (WBN/PR) – Na Slovensku sa v rusínskom jazyku nevyučujú žiaci na žiadnej strednej, ani odbornej škole, len čiastočne na základných a materských. Do rusínčiny nie je u nás preložený ani jeden právny predpis. V rusínskom jazyku nemôžete podávať žiadosti štátnym úradom a nedá sa tu kúpiť ani jeden rusínsky denník, lebo taký nevychádza, hoci by mal. Toto všetko konštatujú experti Rady Európy, ktorí podrobne skúmali na Slovensku situáciu menšinových jazykov, medzi nimi aj rusínčiny. Výsledky monitoringu zverejnili nedávno v správe, ktorú má k dispozícii ministerstvo zahraničných vecí. Experti Rady Európy v dvoj- až trojročných cykloch monitorujú všetky krajiny, ktoré podpísali Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a zaviazali sa, že ich vlády budú chrániť malé a vymierajúce jazyky. K takýmto povinnostiam sa zaviazalo aj Slovensko. Signatárom charty je už 12 rokov. Pozrime sa, ako medzinárodný tím expertov zhodnotil u nás stav rusínskeho jazyka, ktorý je síce medzi našimi menšinami tretí najrozšírenejší, ale ktorému podľa vývoja štatistík hrozí do 50 rokov úplný zánik.
Splnených bodov je menšina
Experti pravidelne sledujú na Slovensku 23 kritických faktorov spojených s využívaním rusínskeho jazyka a pri nich komentujú, kam sa posunuli. Pri väčšine z nich – v 11 bodoch –konštatovali, že si ich Slovensko splnilo len čiastočne, osem bodov splnených nie je a štyri boli v poriadku. Experti napríklad vyjadrili spokojnosť so situáciou vo verejnoprávnom rozhlase, hoci aj v jeho prípade podotkli, že rusínske programy sa nevysielajú vo vhodných časoch, ale najviac upozornení zaznelo pri štátnej televízii. „Výbor expertov dôrazne vyzýva slovenské orgány, aby rozšírili vysielací čas a frekvenciu časových úsekov vymedzených pre rusínsky jazyk,“ píše sa v správe Rady Európy.
Za uspokojivé sa považuje napríklad to, že v súdnictve v trestných aj občianskych konaniach sa v regiónoch osídlených Rusínmi môže dovoliť viesť pojednávanie i písomná komunikácia v rusínskom jazyku alebo sa na to dá poskytnúť rusínsky tlmočník. Pre občana je to samozrejme bezplatné. Na zasadnutiach obecných zastupiteľstiev sa v príslušných regiónoch umožňujú rokovania v rusínčine. Štát taktiež umožňuje úradníkom ovládajúcim rusínsky jazyk zamestnať sa v štátnych či verejných úradoch v tých regiónoch, kde sa rusínčina používa najčastejšie.
Aký má byť prah zastúpenia menšiny
Celkom inak je to v školstve, kde experti požadujú riešiť stredné a odborné rusínske školstvo. „Ponuka musí predchádzať dopyt, výučba musí byť organizovaná skôr, než sa na úrady obrátia rodičia alebo žiaci. Takáto ponuka musí byť kontinuálna a orgány musia aktívne informovať rodičov a žiakov o dostupnosti výučby,“ píše sa v správe expertov. Naopak, len čiastočne sa plní úloha vzdelávania rusínskych učiteľov a zaraďovanie výučby rusínskych dejín a kultúry do školských programov. Experti však vyčítajú, že Slovensko stále nevytvorilo kontrolný orgán na monitoring vývoja v menšinovom školstve, hoci to Rada Európy žiada už niekoľko rokov. Medzi najviac kritizované fakty zo strany expertov patrí 20-percentný a po novom aj nižší 15-percentný prah zastúpenia menšiny v obci na to, aby tam mohli existovať dvojjazyčné tabule alebo aby sa tam mohlo v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach hovoriť oficiálne po rusínsky. „Výbor expertov vyzýva slovenské úrady, aby umožnili tradičné názvy miest v rusínčine aj v tých obciach, kde osoby hovoriace po rusínsky netvoria 20 (po novom 15) percent obyvateľstva, ale predstavujú dostatočný počet,” píše sa v správe. Podľa nej sa majú názvy uvádzať v menšinovom jazyku na dopravných tabuliach, na budovách verejnej správy, na železničných či autobusových staniciach.
Chýba rusínsky denník
Experti kladne prijali, že na Slovensku pôsobí štátny Audiovizuálny fond, ktorý má potenciál podporovať napríklad rusínske filmy či iné audiovizuálne menšinové umenie. Jedna z kritík sa však zviezla na mediálnu oblasť. „Výbor expertov bol informovaný o tom, že noviny sa vydávajú len každý druhý týždeň, že sa znižuje finančná podpora pre tlačené médiá a že financie na ne významne meškajú,“ uvádza sa v správe. Slovenské úrady by sa v tomto mali polepšiť. Okrem iného by mali „umožniť aj vydávanie aspoň jedného denníka v rusínskom jazyku“, uzatvára správa celkové hodnotenie o stave rusínčiny na Slovensku.
Táňa Rundesová
Zdroj:
Správa výboru expertov predložená výboru ministrov Rady Európy – Správa tretia o monitorovaní dodržiavania Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku
Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.