Systematické verejné stigmatizovanie mimovládnych organizácií a zásadné komplikovanie ich financovania a prevádzky prostredníctvom legislatívnych zmien sa stalo kľúčovou agendou súčasnej vládnej koalície.
Tretí sektor sa dostal do paradoxnej polohy verejného nepriateľa, hoci práve on reprezentuje významnú časť občianskej spoločnosti. Miesto spolupráce s jej zástupcami vládna moc vyprovokovala konflikt, ktorý vyústil do protestov na námestiach. Ak sa však vrátime o osem rokov späť, nechce sa nám veriť vlastným očiam.
Od sociálnej demokracie k autoritárskej krajnej pravici
Prvého marca 2017, počas svojej tretej vlády, sa premiér Robert Fico rozhodol v boji proti korupcii spolupracovať s mimovládnymi organizáciami. Na úrade vlády prijal predstaviteľov Transparency International Slovensko, Aliancie Fair Play a Nadácie Zastavme korupciu.
Po stretnutí vyhlásil, že treba povzbudiť ľudí, aby poskytovali informácie o korupčnom správaní a zatraktívniť zákon o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti. 15. októbra toho istého roku predseda vlády oznámil, že objem finančných prostriedkov určených pre mimovládne organizácie v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa (EVS), zameraných na zlepšenie transparentnosti verejnej správy sa a boj s korupciou, sa zdvojnásobí z 15 na 30 mil. eur.
Via Iuris klamala a zavádzala, tvrdí Fico. Občanov pozval na Slavín namiesto protivládnych protestov – VIDEO
Vzhľadom na vysoký záujem, keďže do ESV sa do 21. augusta 2017 zapojilo až 116 subjektov, sa Ministerstvo vnútra SR rozhodlo otvoriť aj ďalšie dve kolá určené pre MVO, informoval vtedy premiér, oceniac taký vysoký záujem: „Jednoducho, ak sa ukazuje, že mimovládne organizácie majú záujme spolupracovať so štátom, je tam veľmi veľa ľudí, ktorí sa vyznajú v zaujímavých témach, ktoré sú pre nás z hľadiska transparentnosti verejného života veľmi dôležité, my sme pripravení vyjsť v ústrety.“
Vtedajší splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl povedal, že mimovládne organizácie sa dlhodobo zaoberajú agendou tvorby verejných politík, majú odborný potenciál a operačný program EVS je nástroj, ako sa ten potenciál môže zaplatiť. Narážajúc na korupciu konštatoval: „Ak máte tie verejné politiky robené participatívne, máte tam účasť širokej verejnosti, tak už to je prvá eliminácia, aby nedošlo k tomu, čo by sme boli veľmi radi, aby nedochádzalo.“
Prostriedky pre tretí sektor v rámci operačného programu ESV boli rozdelené do dvoch tém. Prvou bola tvorba lepšej verejnej politiky. V jej rámci boli oprávnenou aktivitou výzvy aj opatrenia vedúce k obmedzeniu korupcie a podpore transparentnosti vo verejnom sektore.
V rámci druhej témy – občianska informovanosť a participácia – sa podporovali projekty zamerané na budovanie a posilňovanie kapacít mimovládnych neziskových organizácií, zlepšenie prístupu k informáciám o verejnej správ , ako aj na zvyšovanie účasti na práve vecí verejných.
To bola naozaj sociálnodemokratická vládna politika posilňovania demokratickej participácie občianskej spoločnosti na riešení dôležitej úlohy, ktorou je potláčania korupcie, dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu a transparentnosť verejnej správy.
Lučanského návrh zákona o neziskovkách je protiústavný a inšpirovaný Ruskom, tvrdí Via Iuris
Pretože korupcia prináša nespravodlivosť, neefektívnosť a demoralizáciu do fungovania verejnej správy. Ak sa trpí a toleruje, rozkladá dôveru občanov v štát a ich vieru v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Rétorika a legislatívne aktivity strán, ktoré vytvorili štvrtú vládu Roberta Fica, voči tretiemu sektoru, sú namierené úplne opačným smerom. Miesto sociálnodemokratického prístupu nastúpila politika autoritárskej krajnej pravice – démonizovanie mimovládnych organizácií, obmedzovanie ich prístupu k finančným zdrojom, zámerné komplikovanie ich fungovania, šikanovanie, vytváranie tlaku na ich zánik. Podľa ruského a maďarského vzoru.
Politická motivácia – obrana pred odhaľovaním korupcie a porušovania princípov právneho štátu a transparentnosti
Útoky štvrtej vlády Roberta Fica na mimovládne organizácie nie sú náhodné. Sú súčasťou širšej politickej stratégie, ktorá sa začala formovať najmä po sérii korupčných škandálov a spoločenských otrasov, ktoré vážne ohrozili postavenie jeho tretej vlády.
Po vypuknutí káuz spojených s Ladislavom Bašternákom, Mariánom Kočnerom a Norbertom Bödörom začala verejnosť, médiá aj mimovládne organizácie intenzívnejšie žiadať vyvodzovanie politickej zodpovednosti a trestnoprávnych dôsledkov. Tieto a ďalšie škandály totiž ukázali rozsiahle prepojenie medzi oligarchami, bezpečnostnými zložkami a politikmi vtedajšej moci, najmä zo strany Smer-SD.
Boj o mimovládky, Erik Kaliňák sa pustil do opozície aj ľudskoprávnych organizácií – VIDEO
Kritika sa vystupňovala po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018, ktorá odhalila, do akej miery bola vláda neschopná alebo neochotná čeliť organizovanému zločinu a korupcii vo vlastných radoch a v iných štátnych orgánoch, najmä v justičnom okruhu.
Masové protesty Za slušné Slovensko boli organizované občianskymi aktivistami a podporované viacerými MVO. Boli pokojné, apolitické a žiadali spravodlivosť. Ich silný dosah a veľký mobilizačný potenciál ohrozujúci vládnu moc viedli k tomu, že Robert Fico začal verejne spochybňovať autenticitu protestov.
Vytiahol kartu Georgea Sorosa – amerického filantropa maďarského pôvodu, ktorého obviňoval z ovplyvňovania vnútropolitickej situácie na Slovensku prostredníctvom financovania MVO. Táto rétorika sa nápadne podobala na propagandu maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý Sorosa dlhodobo démonizoval ako údajného nepriateľa národa.
Robert Fico vo viacerých prejavoch a rozhovoroch tvrdil, že MVO sú financované zo zahraničia pracujú na politickú objednávku, organizujú demonštrácie a destabilizujú štát. Tým odvracal pozornosť od skutočných problémov – korupcie, prepojenia mafie na štát a zlyhania verejnej moci v dôsledku jej nedostatočnej verejnej kontroly a nefungovania bŕzd a protiváh v trojdelení moci.
Mimovládky kritizujú návrh SNS, môže zasiahnuť do spolupráce neziskoviek so štátom, tvrdí Zajac
Táto rétorika sa vystupňovala pod vplyvom trestných stíhaní po voľbách v roku 2020, ktoré zasiahli viacero osôb z politického establišmentu strany Smer a jemu blízkych oligarchov a ktorých symbolickým vrcholom bolo právoplatné odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za korupciu.
Z tejto taktiky hádzať vinu na údajné Sorosove médiá a mimovládne organizácie sa postupne vyvinula politická paranoja. V jej rámci sa akákoľvek kritika vlády Smeru – či už od novinárov, občianskych iniciatív alebo MVO – prezentovala ako súčasť „zahraničného sprisahania“.
Takto sa politici Smeru a neskôr aj Hlasu, vyhýbali sebareflexii a svoje zlyhania pred vlastnými voličmi prezentovali ako zlomyseľné, politicky účelové výmysly Sorosom platených mimovládok a médií, ktoré sa usilujú zvrhnúť v demokratických voľbách zvolenú vládu.
K tomuto naratívu pribudla krajne konzervatívna agenda SNS, Smeru a časti poslancov Hlasu, deklarujúca „ochranu tradičných hodnôt“. V jej rámci sa MVO spájajú s tzv. „progresívnym vplyvom“ zo zahraničia a prezentujú sa ako priam diabolská sila či rakovina rozkladajúca slovenskú spoločnosť, proti ktorej treba postaviť hrádzu.
Tretí sektor sa tiež stigmatizuje ako hrozba pre „suverenitu Slovenska“, lebo niektoré MVO boli čiastočne financované z USAID, oficiálnej agentúry spojeneckého štátu, a zo zdrojov EÚ, ktorej je Slovenská republika členským štátom.
Čierne, netransparentné peniaze, ktoré na Slovensko prúdia z Ruskej federácie v rámci jej vplyvových operácií zameraných najmä na podkopávanie dôvery občanov v EÚ a na presadzovanie ruských naratívov o vojne proti Ukrajine, vládnuce strany vôbec neiritujú. Nerobia proti týmto finančným tokom žiadne kroky.
Od nepriateľskej rétoriky k legislatívnej reštrikcii
V rokoch 2024 – 2025 sa táto rétorika pretavila do návrhov na agresívnu reštrikčnú legislatívu. Novela zákona o mimovládnych organizáciách z dielne SNS, ktorú podporuje aj Smer a Hlas a ktorú si s vlastným doplnkom osvojila aj vláda, kodifikuje túto podozrievavosť a odmietanie MVO.
Verbálne a legislatívne útoky predstaviteľov vládnych strán na MVO však neslúžia ani na ochranu štátu, ani na zabezpečenie transparentnosti a kontrolu lobistických aktivít. Vytváranie právnych a inštitucionálnych mechanizmov na šikánoznu kontrolu, sledovanie, obmedzovanie a v konečnom dôsledku až likvidáciu nepohodlných mimovládnych organizácií sú vyjadrením strachu z občianskej sily, ktorá sa dokáže zmobilizovať, keď štát opakovane zlyháva vo svojich dôležitých funkciách.
Namiesto vyrovnania sa s vlastnou minulosťou spojenou s korupciou, nepotizmom, netransparentným fungovaním vo verejnej správe, porušovaním princípov právneho štátu zvolili vládnuce strany osvedčenú taktiku – nájsť si nepriateľa, vyvolať vo verejnosti strach a umlčať kritiku.
Výsledkom je systematický útok na základné piliere občianskej spoločnosti a demokracie. A jasný posun k autoritárskej forme vlády. Nehovoriac už o definitívnom pochovaní čo len spomienok na sociálnodemokratické hodnoty, ku ktorým sa dve z vládnucich strán vo svojich názvoch stále farizejsky hlásia.